Najvyšší súd

1Sžo/183/2008

Slovenskej republiky    

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD.,   v právnej veci žalobcu: S., B., zastúpený advokátom Mgr. P., Advokátska kancelária v B., proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Pekná cesta č. 15, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava   o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. januára 2006,   č. Co 97/05-BP, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave   č. k. 2S 125/06-46 zo dňa 14. mája 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č. k. 2S 125/06-46 zo dňa 14. mája 2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, pracovisko V zo dňa 6.10.2005   č k. O-1-9-9/05-roep.Rus a žiadal, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, mal preukázané, že Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, pracovisko V zo dňa 6.10.2005   č k. O-1-9-9/05-roep.Rus vyhovela námietke Hlavného mesta SR Bratislava proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. R. a to tak, že pri parcelách určeného operátu č. 3177 č. 3178/1, 3178/2 (PK vl. č. 1023) ruší zápis v časti vlastník B. vo vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia – výmer č. 20733/obl.-1949 a zapíše v časti vlastník Hlavné mesto SR Bratislava v podiel 1/1 a v časti titul nadobudnutia   PK- vl. č. 1023-B5 a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí; na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správy katastra potvrdil z dôvodov, že postup podľa § 12 ods. 1, písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) je špeciálnym správnym konaním v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, pričom správny orgán môže v tomto konaní rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej bolo toto právo osvedčené vydaním notárskeho osvedčenia, alebo potvrdené spísaním protokolu a záznamu o prechode vlastníctva veci štátu na obec. Krajský súd sa stotožnil s uvedeným názorom žalovaného správneho orgánu. Konštatoval,   že zo spisu vyplýva, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam určeného operátu   na PK vl. č. 1023 kat. úz. R. je zapísané na Československý štát v správe odboru pôdohospodárskej rade ONV Bratislava – vidiek   v podiele 1/1 a to na základe výkupu   od vlastníka M. s manželkou M. a následného pridelenia ONV Bratislava - okolie v Bratislave odbor pôdohospodárstva rozhodnutím zo dňa 26.4.1960 do vlastníctva Československého štátu v správe OPH rady ONV Bratislava - okolie v Bratislave, ako aj,   že z ďalších dokladov vyplýva, že výmerom č. 20733/obl.-1949 vydaným oblastnou osídľovacou úradovňou Bratislava boli predmetné pozemky dané do dočasného užívania Š., t. j. že tento ich nezískal do vlastníctva. Podľa názoru krajského súdu v danej veci boli splnené obidva predpoklady na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaných PK vl. č. 1023 kat. úz. R. na Hlavné mesto SR Bratislavu a to podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Súčasne poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že sa § 15 zákona v danom prípade neaplikoval, na zákonnosť rozhodnutia žalovaného nemá vplyv skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nálezom zo dňa 22.8.2006 nesúlad ustanovenia § 15 zákona s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie a postup žalovaného považoval v súlade so zákonom, majúc za to, že námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na neúspech žalobcu v preskúmavacom konaní náhradu trov konania   mu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal,   aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Konštatoval, že okrem iného v žalobe vyslovil názor, že predmetné pozemky, ktoré prešli do vlastníctva Československého štátu na základe rozhodnutia ONV Bratislava – okolie odbor pôdohospodárstva o výkupe pôdy č. 5938/1958 zo dňa 24. júla 1958 a rozhodnutím ONV Bratislava – okolie č. Pôd.: 9126/1959 zo dňa 26. apríla 1960 boli pridelené do vlastníctva štátu v správe Odboru pôdohospodárstva rady ONV Bratislava – okolie, boli iba v dočasnej správe ONV Bratislava okolie, z ktorých dôvodov v danom prípade neboli splnené obidve zákonné podmienky prechodu vlastníctva k predmetným pozemkom na obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.. Vytýkal súdu prvého stupňa,   že vec nesprávne právne posúdil, keďže nezohľadnil jeho tvrdenia týkajúce sa dočasnej správy ONV Bratislava – okolie, ktorá je podľa jeho názoru prekážkou prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na Hlavné mesto SR Bratislavu.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že žalobca v preskúmavacom konaní súd nepožiadal o odloženie vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia, v súčasnej dobe je právny a skutkový stav týkajúci sa predmetných nehnuteľností úplne iný. Súčasne uviedol, že proces ROEPU pozostáva z troch fáz, a to, v prvej fáze je zriadená komisia, ktorá vypracuje návrh obnovenej evidencie pozemkov v príslušnom katastri, voči ktorému dotknuté osoby môžu podať námietky, o ktorých rozhodujú správne orgány katastra oboch stupňov a po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach sa schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov, ktorý po právoplatnom rozhodnutí o schválení sa zapíše do registra, a preto v danom prípade potom, ako sa preskúmavaným rozhodnutím právoplatne rozhodlo o námietkach Hlavného mesta SR Bratislava tak, že sa im vyhovelo, stalo sa súčasťou registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bol schválený a dnes je zapísaný v operáte katastra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Sžo 183/2008 zo dňa 19. marca 2009 pribral do konania Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava ako účastníka preskúmavacieho konania podľa § 250 ods. 1, veta druhá O.s.p.. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako účastník preskúmavacieho konania navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.   Ku skutkovým okolnostiam uviedol, že skutočnosť, že bývalý národný výbor mal právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam vyvodil jednak z rozhodnutia o pridelení predmetných nehnuteľností do vlastníctva štátu a správy ONV Bratislava - okolie,   a to rozhodnutím ONV Bratislava – okolie, ako aj, že mesto ako oprávnený správca nakladal s týmito pozemkami tak, že ich dal do dočasnej správy tretím osobám, avšak ku dňu účinnosti zákona o majetku obci mal právo hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam, a preto podal námietky proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bolo vyhovené námietkam Hlavného mesta SR Bratislavy a opravený register obnovenej evidencie nehnuteľností v katastrálnom území R., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,   či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.  

V danej veci odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, ktorými bol opravený register obnovenej evidencie nehnuteľností v intenciách ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( zákon). Účelom uvedeného zákona je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov   a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje o pozemkoch   a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv   k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len katastrálny zákon), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a) a b) a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a)] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8 katastrálneho zákona) (§ 1 ods. 1, 2, 3 zákona). Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona vecne príslušným správnym orgánom na konanie   v katastrálnych územiach, v ktorých operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy a operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikovať, je katastrálny úrad (§ 10 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb.). Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a, b, c/ zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia") (zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 - 6 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len Správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon). Konanie sa uskutočňuje pre každú obec. Ak obec tvorí viac katastrálnych území, register sa zostavuje osobitne pre každé katastrálne územie. Konanie   sa začína na podnet správneho orgánu. Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí (§ 18 ods. 2 a § 26 Správneho poriadku) na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra. V oznámení podľa odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby (§ 7 katastrálneho zákona), aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch   v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov (napríklad zákon   č. 229/1991 Zb.). Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk. V oznámení podľa odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredložia osoby uvedené v odseku 4.   Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú   z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Podľa § 7 ods. 1 až 7 správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní   na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením   o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis   z návrhu registra.

Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu   na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal.

Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákona).

Podľa § 12 ods. 1 až 5 zákona ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), alebo o zápise za vlastníka (§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam), alebo protokol a zoznam   o prechode vlastníctva veci štátu na obec (§ 14 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov), správny orgán môže   na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,   b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť.

Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu na rozhodnutie.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu.

Ak správny orgán o návrhu podľa odseku 1 nerozhodne do schválenia registra, zaradia sa tieto pozemky do súpisu pozemkov uvedených v § 8 ods. 1 písm. b). Evidovaný vlastník nemôže do rozhodnutia správneho orgánu s týmito pozemkami nakladať.

Rozhodnutie vydané podľa odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností (§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení zákona č. 255/2001 Z.z.).

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili dostatočne skutkový stav a preto ich právny záver bol správny, z ktorých dôvodov   ich rozhodnutia sú skutkovo a právne správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.     Z citovaných právnych noriem vyplýva, že konanie o obnove evidencie nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania   o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie nehnuteľností vypracuje návrh registra   na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1 zákona, teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov   a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky. Námietky po zabezpečení zákonom predpokladaných podkladov komisia predkladá správnemu orgánu – správe katastra na rozhodnutie.   Až po právoplatnom rozhodnutí o námietkach správou katastra môže sa začať konanie o schválenie registra o obnove evidencie nehnuteľností a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol schválený register o obnove evidencie nehnuteľností, katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákona).

Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého tvoril administratívny spis v danej veci zistil, že Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, pracovisko V zo dňa 6.10.2005 č k. O-1-9-9/05-roep.Rus vyhovela námietke Hlavného mesta SR Bratislava proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. R. a opravila register obnovenej evidencie pozemkov tak, že pri parcelách určeného operátu č. 3177, č.3178/1, 3178/2 ( PK vl. č. 1023) zrušila zápis v časti vlastník B. vo vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia – výmer č. 20733/obl.-1949 a zapísala v časti vlastník Hlavné mesto SR Bratislava v podiel 1/1 a v časti titul nadobudnutia PK- vl. č. 1023-B5 a zákon č. 138/1991 Zb.; na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správy katastra potvrdil; žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že postup podľa § 12 ods. 1, písm. b/ zákona je špeciálnym správnym konaním v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, pričom správny orgán môže v tomto konaní rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej bolo toto právo osvedčené vydaním notárskeho osvedčenia, alebo potvrdené spísaním protokolu a záznamu o prechode vlastníctva veci štátu na obec; podľa názoru žalovaného, vzhľadom k tomu, že z listinných dôkazov vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je zapísané na Československý štát v správe Odboru Pôdohospodárske rady ONV Bratislava – okolie v podiele 1/1 na základe výkupu a rozhodnutia o prídele, prešlo vlastníctvo štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb..

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov sa vecou náležite zaoberali v intenciách ustanovenia § 12 zákona a zo skutkových okolností vyvodili správny právny názor.

Súdy v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku v zmysle §§ 247 a nasl. preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach, zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmavajú v rozsahu vymedzenom v žalobe (§ 249 ods. 1, 2 v spojení s § 250h ods. 1), pričom pri preskúmaní je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia   (§ 250i ods. 1).

Súd prvého stupňa pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného postupoval náležite v intenciách uvedených právnych noriem ustanovujúcich správne súdnictvo v rozsahu žaloby a preto správne konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú spôsobilé na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Odvolací súd sa v danej veci preto stotožnil s právnym záverom žalovaného,   že pre posúdenie dôvodnosti námietok vznesených Hlavným mestom SR Bratislavy bolo zistenie, či ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. boli pozemky, ku ktorým uplatnilo námietky, vo vlastníctve Slovenskej republiky a národnému výboru k týmto nehnuteľnostiam patrilo právo hospodárenia. Podľa § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,   ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon SNR č. 369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Z listinných dôkazov v danej veci vyplýva, že proti návrhu registra na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim vypracovaného komisiou v zákonnej lehote podalo námietky Hlavné mesto SR Bratislava, vytýkajúc, že vyhotoviteľ ROEP nesprávne prešetril právne vzťahy k pozemkom zapísaných v PK vl. č. 1023; námietka bola prerokovaná na komisii a predložená správnemu orgánu na rozhodnutie podľa § 7 ods. 3 zákona s konštatovaním, že vzhľadom k tomu, že sporné vlastnícke právo bolo prešetrené a vyhotoviteľom zapísané na známych vlastníkov s neznámym pobytom, nebolo možné   ich požiadať o vyjadrenie, z ktorých dôvodov bol S. vedený ako správca dotknutých pozemkov. Na základe výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 1023 kat. úz. R. a rozhodnutí ONV Bratislava – okolie odbor pôdohospodárstva o výkupe pôdy č. 5935/1958 zo dňa 24.7.1958 a č. pôd. 9126/1959 zo dňa 26.4.1960 bolo preukázané, že vlastníctvo bolo zapísané v prospech Československého štátu, v správe Odboru pôdohospodárskej rady ONV Bratislava – vidiek na základe výkupu a rozhodnutia o prídele. Výmer č. 20733/obl.-1949 vydaný Oblastnou osídľovacou úradovňou Bratislava podľa § 6 Nariadenia vlády č. 30/1948 Zb. preukazoval odovzdanie predmetných pozemkov výslovne do dočasného užívania Š., t. j. nie do vlastníctva uvedenej osoby. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra namietal, že Hlavné mesto SR Bratislava v konaní o námietkach nepredložilo správnemu orgánu zákonom požadovaný protokol a zoznam nehnuteľností, ktorých vlastníctvo malo prejsť z vlastníctva štátu na obec.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa, ako aj žalovaného v danom prípade dôvodnosť námietok vznesených Hlavným mestom SR Bratislava proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov bola preukázaná. Povinnosťou správneho orgánu rozhodujúceho o námietkach v konaní v zmysle § 12 ods. 2 zákona bolo prešetrenie odporujúcich skutočností, na základe ktorých bol zhotovený návrh registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Správny orgán prvého stupňa v danej veci preto správne postupoval, keď opravil register obnovenej evidencie pozemkov potom, ako zistil, že predmetné pozemky boli zapísané do registra v prospech Š. na základe výmeru č. 20733/obl.-1949, z ktorého však vyplýva, že tieto pozemky mu boli odovzdané výlučne do dočasného užívania a preto správne zapísal do registra ako vlastníka Hlavné mesto SR Bratislavu, pretože z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 1023 kat. úz. R. vyplýva, že vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam bolo rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek zapísané v prospech Československého štátu, v správe Odboru pôdohospodárskej rady ONV Bratislava – vidiek na základe výkupu a rozhodnutia o prídele a keďže ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. mal bývalý národný výbor pre mesto Bratislavu k týmto nehnuteľnostiam právo hospodárenia, prešli zo zákona podľa § 2 ods. 1 do vlastníctva mesta. V odvolacom správnom konaní žalobca namietal len nedostatočné dokazovanie nepredložením požadovaného protokolu a zoznam nehnuteľností, ktorých vlastníctvo malo prejsť z vlastníctva štátu na obec, ktorou námietkou sa odvolací správny orgán vyporiadal tak, že odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti odporujúce údajom vychádzajúcim z protokolu o prechode vlastníctva veci štátu na obec a zároveň, že neexistuje takýto protokol a údaje z neho vyplývajúce, s poukazom, že predmetom tohto konania nie sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva, ale v pozemkovej knihe.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené neprihliadol na námietku žalobcu, že žalované správne orgány ako aj súd prvého stupňa nevenovali pozornosť skutočnosti, že predmetné pozemky boli iba v dočasne správe ONV Bratislava – okolie, a preto Hlavné mesto SR Bratislava nesplnilo jednu z podmienok prechodu vlastníctva k veciam na obec ustanovenú v právnej norme § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a to, že k veci mal národný výbor právo hospodárenia. Súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú konanie správneho orgánu a preskúmavajú zákonnosť jeho rozhodnutia a postupu len v rozsahu uplatnených námietok účastníkov v správnom konaní, pričom zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca uvedenú námietku v správnom konaní vzniesol.  

Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že preskúmavaným rozhodnutím nie sú dotknuté práva žalobcu na ochranu vlastníctva, ktorej sa môže domáhať v inom   a to občianskom právnom konaní.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s §219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1. Žalobcovi pre neúspech v tomto konaní nevzniklo právo na ich náhradu, a preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov tohto konania. P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 28. apríla 2009 Za správnosť vyhotovenia:   JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. Ľubica Kavivanovová   predseda senátu