Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžo/14/2007

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: BP, bytom V, P, zastúpenej JUDr. MS, advokátom v P, H, proti žalovanému: ÚPSVR, ŽN., B, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1S 154/2005- 37 zo dňa 16.11.2006, takto

r o z h o d o l  

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením nevyhovel žiadosti žalobkyne o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 15.3.2005, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti   prvostupňovému rozhodnutiu ÚPSVRP č. 7708/2005 zo dňa 17.2.2005 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a toto rozhodnutie potvrdil (z dôvodu, že žalobkyňa nevyhovela skúške v dočasnej štátnej službe).

Krajský súd svoje uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 250b ods. 1 OSP   a § 144 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení platnom a účinnom do 31.5.2006, podľa ktorých zmeškanie lehoty na podanie žaloby o súdne preskúmanie správneho rozhodnutia nemožno odpustiť. Krajský súd poučil žalobkyňu o možnosti podania odvolania proti uvedenému rozhodnutiu v lehote   15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a odôvodnila ho tým,   že plnú moc udelila právnemu zástupcovi tesne pred uplynutím 30-dňovej lehoty a následne preukázaná práceneschopnosť právneho zástupcu znamenala nedodržanie tejto lehoty. Uviedla, že neodpustenie zmeškanej lehoty je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej vyjadrila názor, že súd neaplikoval ustanovenia správneho poriadku, pretože ani jedno z dvoch správnych rozhodnutí neobsahovalo úplné a presné poučenie.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so záverom krajského súdu   a poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 24.3.2005, pričom žalobu o preskúmanie podala dňa 16.5.2005 na Okresnom súde v P. Uviedol, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky všetky rozhodnutia správnych orgánov podliehajú súdnemu prieskumu. Podľa § 250b OSP je stanovená na podanie žaloby dvojmesačná lehota od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa osobitného zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.5.2006, je na podanie žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia stanovená jednomesačná lehota a je zrejmé, že žalobkyňa lehotu zmeškala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalobkyne odmietnuť.

Podľa § 167 ods. 1, 2 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

I keď zákon nevylučuje možnosť rozhodnúť o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie žaloby samostatným uznesením (podľa § 167 ods. 1 OSP), v spojení s ustanovením § 250b ods. 1 OSP, (ktoré výslovne odpustenie zmeškania lehoty neumožňuje) ide o rozhodnutie procesne formálne, proti ktorému aj s poukazom na § 246c OSP nie je prípustné odvolanie a ktorého následky sa prejavia až prípadným následným rozhodnutím – uznesením hmotnoprávnej povahy o zastavení konania z dôvodu oneskorene podanej žaloby podľa § 250d ods. 3 OSP (proti ktorému je prípustné odvolanie).

Vzhľadom na to, že odvolaním žalobkyne bolo napadnuté procesne formálne uznesenie upravujúce vedenie konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (napriek nesprávnemu poučeniu o možnosti odvolania), Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol.  

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c a § 224 ods. 3 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že náhradu trov účastníkom nepriznal, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. januára 2008

  JUDr. Igor Belko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová