Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžo/138/2007

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: D. Š., bytom B., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom v B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p. KM-105/PK- 2005 zo dňa 25.7.2005, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 300/2005-31 zo dňa 20.6.2007 takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave   č. k. 2S 300/2005-31 zo dňa 20.6.2007 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č.p. KM-105/PK-2005 zo dňa 25.7.2005, ktorým bol personálny rozkaz č. 190 zo dňa 3.5.2005 (o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ - stálej štátnej služby, oddelenia PZ Staré Mesto - východ, odboru poriadkovej polície OR PZ Bratislava I, služobného úradu KR PZ v Bratislave podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č.73/1998 Z.z.) potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý.

V dôvodoch rozsudku poukázal na to, že podmienkami na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z: je jednak porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ďalej, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom obidve podmienky musia byť splnené súčasne.   1Sžo/138/12007

Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu krajský súd zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 190 prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že dňa 13.4.2005 asi o 1.20 hod riadil pod vplyvom alkoholických nápojov motorové vozidlo po Lamačskej ceste v smere diaľnice D2 v ľavom pruhu smerom ku križovatke Patrónka. Pri reštaurácii M. sa dostatočne nevenoval riadeniu a s vozidlom narazil do stĺpa signalizačného zariadenia pre riadenie cestnej premávky umiestneného na deliacom ostrovčeku križovatky. Pri dopravnej nehode utrpel ľahké zranenie s predpokladanou dobou liečby 7-12 dní a spôsobil škodu na motorovom vozidle aj na stĺpe signalizačného zariadenia. Vykonanou dychovou skúškou bola v jeho dychu zistená hladina alkoholu 1,6 promile. Pri vyšetrovaní dopravnej nehody uviedol, že motorové vozidlo neviedol on, ale osoba jemu blízka, ktorú však v čase vyšetrovania dopravnej nehody odmietol konkretizovať. Až na pojednávaní pred krajským súdom dňa 20.6.2007 uviedol, že predmetné vozidlo viedla jeho sestra, ktorá po dopravnej nehode z miesta nehody odišla.

Krajský súd v rozsudku uviedol, že námietky žalobcu o skutočnosti,   že predmetné vozidlo neviedol, neobstoja. O tom, že vozidlo v čase nehody riadil sám, svedčí protokol o nehode v cestnej premávke, spracovaný pracovníkom oddelenia dopravných nehôd ODIORPZ Bratislava 4.

Podľa krajského súdu žalobca nespolupracoval pri vyšetrovaní, neposkytol súčinnosť policajtom, ani podklady tak, aby nehoda mohla byť objektívne zdokumentovaná a neposkytol bio - vzorky na DNA z krvi nachádzajúcej sa na vozidle vodiča, ktoré by jednoznačne mohli potvrdiť či vylúčiť tvrdenie,   že predmetné vozidlo žalobca neviedol.

Porušenie služobnej prísahy videl krajský súd v tom, že žalobca riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov a to s obsahom alkoholu v krvi 1,6 promile. Spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na majetku a ktorou sebe spôsobil zranenie. Nespolupracoval pri vyšetrovaní a odmietol poskytnúť porovnávací biologický materiál, čím maril objektívne vyšetrenie dopravnej nehody. Pokiaľ by jeho obrana bola pravdivá, porovnaním stôp a biologických materiálov by bol možné jeho tvrdenia potvrdiť.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal posúdenie predmetnej veci ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona a zastával názor,   že nebola splnená ani podmienka, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho konanie v súvislosti s predmetnou vecou nie je protiprávne, a preto ani nespĺňa znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona a taktiež ani nemohla byť splnená podmienka   na prepustenie, ktorou je tvrdenie, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Žalobca namietal, že nehoda nebola vyšetrená v čase jeho prepustenia. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu,

1Sžo/138/12007

- nie je pravdou, že nespolupracoval pri vyšetrovaní dopravnej nehody,   len využil svoje zákonné právo nevypovedať voči blízkej osobe (sestre),

- nie je pravdou, že neposkytol bio vzorky na DNA, pretože ich nikto počas celej doby vyšetrovania od neho nežiadal,

- prepustenie bolo prerokované v odborovej organizácii, pričom   pri prerokovaní boli k dispozícii len podklady na prepustenie spracované od jeho priameho nadriadeného, ktorý vychádzal z fotodokumentácie a náčrtu z nehody, ktoré nepreukázali, že vozidlo riadil on, maximálne   sa z nich dalo určiť, že auto bolo havarované, ale nie, kto vozidlo v čase nehody riadil,

- jeho odvolacia námietka, aby bola najprv nehoda vyšetrená a riadne preukázané, kto vozidlo riadil v čase nehody a až potom by malo byť vydané rozhodnutie, či bude prepustený zo služobného pomeru, nebola akceptovaná,

- nie je konkretizované, čo sa považuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy príslušníka PZ, služobnú povinnosť nemohol porušiť, lebo mal služobné voľno,

- okamžitým neuvedením osoby vodiča, nakoľko sa jednalo o jeho sestru, využitím práva daného mu zákonom sa nemohol dopustiť žiadneho protiprávneho konania,

- vyjadrenie člena sanitky, že v čase príchodu sanitky na miesto nehody   sa vedľa ich vozidla nikto nenachádzal, nie je dôkazom, že vozidlo riadil on, ale ide len o subjektívny názor svedka,

- vo veci mala byť vypočutá aj jeho sestra, ktorá by do prípadu vniesla nové závažné a dôležité skutočnosti smerujúce k objasneniu veci.

Žalobca odvolávajúc sa na zásadu „in dubio pro reo“ poukázal na to,   že nedokázaná vina má ten istý právny význam, ako dokázaná nevina. Porušením základného práva uvedeného v článku 12 ods. 1 Ústavy SR a postupom uvedeným v žalobe, nedôvodným prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ, došlo   aj k porušeniu jeho základného práva zakotveného v piatom oddiely č. 35 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že sa sám a slobodne rozhodol stať príslušníkom PZ, svoju prácu vykonával čestne, statočne a disciplinovane tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Rozhodnutím žalovaného bolo porušené základné právo rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach, ako aj základné právo na slobodnú voľbu povolania, ktoré si zvolil a ktoré má záujem aj naďalej vykonávať.

Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím o personálnom rozkaze ministra vnútra č. 190 zo dňa 3.5.2005 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie preto považuje za správne.

1Sžo/138/12007

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,   že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.  

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu vnútra SR č. p. KM-105/PK-2005 zo dňa 25.7.2005, ktorým bol personálny rozkaz č. 190 zo dňa 3.5.2005 (o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ - stálej štátnej služby, oddelenia PZ Staré Mesto - východ, odboru poriadkovej polície OR PZ Bratislava I, služobného úradu KR PZ v Bratislave podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č.73/1998 Z.z) potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.  

Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) účinného do 31.12.2005 sa služobný pomer končí aj prepustením.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods.1 písm. e/ zákona sú jednak 1/ porušenie služobnej prísahu alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak 2 / jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo   na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe tieto podmienky boli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom súdu súhlasiť.

Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplynulo, že žalobca dňa 13.4.2005   asi o 1.20 hod. riadil súkromné osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov po Lamačskej ceste v smere po Lamačskej ceste v smere diaľnice D2 v ľavom pruhu smerom ku križovatke Patrónka. Pri reštaurácii M. sa dostatočne nevenoval riadeniu a s vozidlom narazil do stĺpa signalizačného zariadenia pre riadenie cestnej premávky umiestneného na deliacom ostrovčeku križovatky. Pri dopravnej nehode utrpel ľahké zranenie s predpokladanou dobou liečby 7-12 dní a spôsobil škodu na motorovom vozidle aj na stĺpe signalizačného zariadenia. Vykonanou dychovou skúškou bola v jeho dychu zistená hladina alkoholu 1,6 promile. Z protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 13.4.2005 vyplynulo, že miesto nehody bolo zdokumentované, odfotografované, bol vyhotovený náčrtok z miesta dopravnej nehody. Na miesto nehody bol privolaní príslušníci hasičského zboru za účelom zabezpečenia poškodeného vozidla, bolo zabezpečené lekárske ošetrenie žalobcu ako aj odber krvi na zistenie alkoholu. O udalosti bol vyrozumený nadriadený zástupca P OO PZ Staré mesto východ Bratislava I, prítomný na mieste nehody a pri dychovej skúške.

1Sžo/138/12007

Dňa 15.4.2005 spracoval riaditeľ OO PZ SM Bratislava I návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona.

Žalobca bol s návrhom na prepustenie a podkladovými materiálmi oboznámený dňa 18.4.2005. Uviedol, že nemá pripomienky a za svoj skutok sa ospravedlňuje.

Návrh na prepustenie žalobcu bol vopred prerokovaný (dňa 18.4.2005) v základnej organizácii č. 8/51 odborového zväzu polície SR pri OR PZ v Bratislave I, ktorá po prerokovaní vyslovila súhlas s predmetným návrhom.

Z obsahu stanoviska vyšších nadriadených (zo dňa 19.4.2005) vyplýva, že títo s návrhom na prepustenie žalobcu súhlasili a prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa §192 ods. 1 písm. e/ zákona odporučili.  

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.4.2005 vyplýva, že žalobca na základe požiadavky R OO PZ SMV Bratislava I o vyjadrenie k nehode uviedol, že k nehode sa vyjadriť nevie, lebo si ju nepamätá. Pamätá sa len, že ho viezla sanitka   na ošetrenie, predtým si naposledy pamätá, ako doma pozeral televízor a popíjal víno.

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 10.6.2005 vyplynulo, že žalobca   sa k dopravnej nehode nevyjadril, nakoľko si nič nepamätá.

Zo záznamu OR PZ SR Bratislava I, Obvodné oddelenie PZ Staré mesto – východ zo dňa 13.6.2005 vyplynulo, že npor. Bc. I. B. na požiadanie o vyjadrenie sa k okolnostiam dopravnej nehody žalobcu uviedol, že počas jeho prítomnosti na mieste nehody žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval skutočnosť, že viedol svoje motorové vozidlo. Podľa jemu známych skutočností musel byť žalobca z vozidla vyprostený pracovníkmi RZP, mal evidentne zranenú tvár, pričom na mieste vodiča bolo poškodené čelné sklo po náraze z vnútornej strany. Medzi vykonaním prvej a druhej dychovej skúšky bol žalobca dotazovaný policajtom ODN aby uviedol, ako došlo k dopravnej nehode, pričom žalobca uviedol, že doma popíjal alkohol. Nakoľko bol vypitý všetok alkohol, rozhodol sa, že tento pôjde kúpiť do OD T. - L. Ďalej uviedol, že si už pamätá až na to, ako ho z vozidla vyprosťujú pracovníci RZP. Tieto skutočnosti uviedol následne aj v rozhovore s kpt. Bc. M. J., pri ktorom bol prítomný aj on (npor. B.).

Npor. B. napokon uviedol, že ani bezprostredne po nehode a nikdy po nej pri rozhovoroch s ním žalobca neuviedol, že by bol vo vozidle spolu s niekým, alebo že by vozidlo neriadil.

Zo záznamu OR PZ Bratislava I Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto – východ zo dňa 13.6.2005 vyplynulo, že kpt. Bc. M. J. potvrdil, že pri osobnom pohovore medzi žalobcom a ním ako priamym nadriadeným, pri ktorom bol svedkom aj npor. B., žalobca uviedol, že s priateľmi pozeral televízor, popíjali alkohol, ktorý sa im minul, tak on sám zobral svoje motorové vozidlo a chcel ísť kúpiť alkohol   do T. Ďalej uviedol, že si ešte pamätá ako vozidlo riadil a potom si už pamätal, ako bol vo vozidle, ktoré bolo havarované. Počas rozhovoru žalobca nikdy 1Sžo/138/12007

nespochybňoval, že by uvedené vozidlo neriadil. Vyjadril ľútosť nad svojím konaním, čo aj vlastnoručne podpísal do záznamu o oboznámení sa s prepustením.

Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že z administratívneho spisu je zjavné, že v administratívnom konaní bolo vykonané náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi. Pri ustálení porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom bolo potrebné vychádzať z vykonaných dôkazných prostriedkoch, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že dokazovanie bolo riadne vyhodnotené a vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal nielen prvostupňový správny orgán,   ale aj žalovaný, ktorý rozhodoval o podanom rozklade žalobcu.

Z týchto zistení, ktoré až do vydania personálneho rozkazu ministra vnútra   č. 190 zo dňa 3.5.2005 nespochybňoval ani samotný žalobca, (v rozklade namietal, že dopravná nehoda nebola riadne vyšetrená, pričom však v zápisnici podaní vysvetlenia zo dňa 10.6.2005 sa k dopravnej nehode nevyjadril, nakoľko si nič nepamätá, s tým že využil právo nevypovedať) správne vychádzal aj krajský súd   pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v súlade § 250i ods. 1 OSP vety prvej, podľa ktorej pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ teda žalobca namietal až v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného,   že motorové vozidlo neriadil on, ale jemu blízka osoba, krajský súd správne k takejto námietke neprihliadol, pretože toto svoje tvrdenie nielenže nijako nepreukázal,   ale vzhľadom na odstup času takéhoto tvrdenia od vzniku a riešenia dopravnej nehody, ako aj vzhľadom na správanie žalobcu, (ktorý pôvodne netvrdil, že v čase nehody sa vo vozidle nachádzala aj iná osoba, následne po spochybnení vyšetrovania odmietol poskytnúť súčinnosť pri vyšetrovaní nehody), sa javí takáto obrana ako účelová, a to aj s poukazom na výsledky dokazovania, ktoré takémuto tvrdeniu nenasvedčujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s poukazom na uvedené stotožňuje   so skutkovými závermi krajského súdu, ktorý ako nedôvodnú žalobu žalobcu zamietol.

Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Konanie žalobcu bolo v správnom konaní posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou a ako také bolo podľa odvolacieho súdu v správnom konaní dostatočne preukázané. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestný a disciplinovaný, keď riadil svoje súkromné motorové vozidlo   pod vplyvom alkoholu a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil zranenie sebe a škodu na svojom i cudzom majetku. O jeho nedisciplinovanosti svedčí   aj skutočnosť, že porušil § 4 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ zákona ako aj § 48   ods. 3 zákona, keď sa mimo výkonu štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že záver krajského súdu o tom, že boli splnené obe podmienky pre prepustenie žalobcu   1Sžo/138/12007

zo služobného pomeru podľa §192 ods. 1 písm. c/ zákona, bol správny, keďže postup a rozhodnutie žalovaného, ktorý konanie žalobcu považoval za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a keď logicky vyargumentoval,   že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by vzhľadom na charakter jeho skutku bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na služobnej disciplinovanosti a čestnosti príslušníka PZ, s čím sa odvolací súd stotožňuje, boli v súlade so zákonom, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný.

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 5. februára 2008

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová