Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžo/136/2009

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej

veci žalobcu: V., bytom P., právne zastúpeného JUDr. J., advokátom v M., proti žalovanému:

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 19042/2008-1409 zo dňa 12.3.2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/47/2008-45 zo dňa

21.1.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach  

č. k. 7S/47/2008-45 zo dňa 21.1.2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. 19042/2008-1409 zo dňa 12.3.2008, ktorým žalovaný na odvolanie

žalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou  

zn. R-1/2008-5334 zo dňa 8.1.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka

podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene   a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) pre porušenie služobnej prísahy

a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia  

za slová: „by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, sa vkladajú slová: „keďže

hrubé porušenie základných povinností colníka a služobnej prísahy v konečnom dôsledku

vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy, ohrozuje

dôveru k colnej správe.“ V ostatnom žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O trovách

konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo mal za preukázané, že žalobca sa neriadil

Nariadením generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007, Rozkazom GR CR SR č. 3/2006,  

a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006, keď prepustil na územie

Slovenskej republiky 5 nákladných vozidiel bez toho, aby prešli skenovacím zariadením.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu

v súlade so zákonom, a to najmä s prihliadnutím na nedbalostné prevedenie kontroly

nákladných vozidiel, keď skenovacie zariadenie bolo účelovo pripravené na kontrolu vozidiel preto, aby sa v dovážaných substrátoch neprevážali nelegálne iné tovary. Stotožnil  

sa so správnym orgánom, že išlo o konanie, ktorým boli zvlášť hrubým spôsobom porušené

základné služobné povinnosti a služobná prísaha colníka. Dodal, že porušenia služobnej

prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť  

len o úmyselné konanie. Ako právne irelevantné vyhodnotil námietky žalobcu, že v inom

prípade colný úrad konal len preložením colníka na iné miesto ako aj poukazovanie žalobcu

na odmeny, ktoré mu boli udelené.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení

s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktoré považuje za nepresvedčivé a vzbudzujúce

pochybnosti, sa zrušia a vec sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Vyjadril názor, že predpisy, ktoré mal porušiť, sú internými predpismi a nie všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Krajskému súdu vytýkal, že bez ďalšieho si osvojil tvrdenia

správneho orgánu, že v administratívnom spise nie je zmienka o tom, že nahlásil poruchu

skenovacieho zaradenia svojmu nadriadenému a že z operačného denníka vyplýva, že porucha

na ňom nastala až o 16.30 hod., pričom vozidlá, ktoré mal žalobca prepustiť, prišli k stanovisku rampy už o 14.30 hod. Uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde,

pretože operačný denník nebol súčasťou spisu a nebol ani zahrnutý na podporu výroku

prvostupňového správneho rozhodnutia, spochybnil vierohodnosť tohto dôkazu a vyjadril

podozrenie, že údaje v ňom boli zmanipulované. Zdôraznil, že vedúci skenovacieho

zariadenia Mgr. K. sa na colnom úrade dňa 9.11.2007 vyjadril, že v inkriminovanom čase

bolo skenovacie zariadenie nefunkčné a preto vozidlá na toto zariadenie nemohol odoslať.

Vyjadril názor, že bolo povinnosťou zo strany správneho orgánu spísať zápisnicu s vedúcim

skenovacieho zariadenia a vypočuť aj ostatných colníkov, aby sa vyjadrili, kedy bolo

zariadenie nefunkčné. Dodal, že vedomosť o poruche mali všetci colníci, ktorí vtedy  

na zmene pracovali, vrátane vedúceho Mgr. K..

Zdôraznil, že vozidlá na kontrolu skenovacím zariadením neposlal preto, že bolo

pokazené a zároveň v ten deň bolo na stanovisku silné zaťaženie a musel skontrolovať  

až 75 vozidiel. Poukázal tiež na skutočnosť, že vozidlá spoločnosti K. s.r.o., ktoré prepustil bez kontroly skenovacím zariadením, nikdy v minulosti colné predpisy neporušili a nestalo sa

tak ani teraz. V súvislosti s   týmto tvrdením vyjadril názor, že účel colného konania –

prepustiť do navrhovaného režimu taký tovar a v takom množstve, ako bol deklarovaný v colných dokladoch -   bol splnený a na územie Slovenskej republiky nebol prepustený

žiadny pašovaný tovar.

Ďalej uviedol, že aj keby pripustil, že sa dopustil formálneho porušenia interných

predpisov, nemožno toto konanie klasifikovať ako porušenie služobnej disciplíny zvlášť

hrubým spôsobom, keďže nedošlo k prepusteniu žiadneho pašovaného tovaru na územie

Slovenskej republiky a že zákon pozná aj iné sankcie ako je prepustenie zo služobného

pomeru. Poukázal tiež na iný prípad, kedy colník úmyselne nevyznačil hornú podozrivú časť

kamióna, v ktorej boli ukryté cigarety, pričom tento colník bol len preložený na iné

pracovisko, čo svedčí tomu, že žalovaný nemá „rovnaký meter“ na všetkých colníkov.

Zdôraznil, že každý prípad je individuálny a rozhodujúcim kritériom je to, akým spôsobom

mal colník colné predpisy porušiť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť.

K námietke žalobcu o nedostatočnom preukázaní existencie poruchy na skenovacom

zariadení uviedol, že podľa operačného denníka bolo skenovacie zariadenie v v rozhodnom

čase (teda v čase od 14.35 do 14.55 hod) v prevádzke, funkčné a bez závad a k výpadku

systému došlo až v čase 16.30 hod. a preto ani nepovažoval správny orgán za potrebné

vypočuť Mgr. K.. Za nedôvodnú a alibistickú považoval žalovaný aj námietku žalobcu

o značnom zaťažení na stanovisku, keď samotný žalobca do zápisnice dňa 19.11.2007 na

otázku, z akého dôvodu predmetné vozidlá neodoslal na kontrolu skenovacím zariadením

uviedol, že tieto vozidlá boli kontrole už viackrát podrobené a nikdy sa nič nenašlo a že si

myslel, že tým urýchli colné konanie. Teda je zrejmé, že žalobca konal vedome v rozpore

s príslušnými nariadeniami a rozkazmi, čím porušil povinnosť colníka riadiť   sa aj príkazmi

a nariadeniami nadriadených a dodržiavať služobnú disciplínu.  

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho odmeňovania v minulosti

vyjadril názor, že ide opäť o alibistické tvrdenie, keďže žalobca síce bol v minulosti

odmenený, ale rovnako tak bol v minulosti viackrát disciplinárne riešený. Rovnako  

za irelevantné považoval poukazovanie žalobcu na iný prípad, kedy bol colník len preložený,

pretože v tom prípade (colník H.) konanie colníka spočívalo v tom, že nesprávne vyhodnotil

snímku vyhotovenú skenovacím zariadením, čo je diametrálne odlišné od konania žalobcu,

ktorý neodoslal vozidlá vôbec na kontrolu skenovacím zariadením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol  

bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil  

dňa 22. júna 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu  

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.  

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného

zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou zn. R-1/2008-5334 zo dňa

8.1.2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/

zákona z dôvodu, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Žalobca porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/

zákona tým, že dňa 15.11.2007 pri colnej kontrole na stanovisku „rampa – nákladná doprava,

dovoz“ vo Vyšnom Nemeckom porušil Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007,

Rozkaz GR CR SR č. 3/2006, a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006,

tým, že neodoslal súpravy piatich nákladných vozidiel na kontrolou na skenovacie zariadenie

a v rozpore s vyššie uvedeným nariadením a rozkazmi umožnil súpravám vstup na územie

Slovenskej republiky.

Na základe odvolania žalobcu (odôvodneného v podstate totožnými námietkami ako   v žalobe a odvolaní proti rozsudku krajského súdu) žalovaný rozhodnutím č. 19042/2008-

1409 zo dňa 12.3.2008 zmenil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Čierna  

nad Tisou zn. R-1/2008-5334 zo dňa 8.1.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru

colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov  

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) pre porušenie služobnej

prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že vo výrokovej časti

rozhodnutia za slová: „by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, sa vkladajú slová:

„keďže hrubé porušenie základných povinností colníka a služobnej prísahy v konečnom

dôsledku vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy,

ohrozuje dôveru k colnej správe.“ V ostatnom žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 17 ods. 1 zákona občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá

služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,

statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva

občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem   sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Tak prisahám!"

Podľa § 44 ods. 3 zákona colník je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi  

a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú

výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak

konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil

vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne  

k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby  

s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej

služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h) dodržiavať služobnú disciplínu,

i) vykonávať štátnu službu nestranne,

j) poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne

kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo

dovolenka,

l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18,  

ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej

zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému

vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení

služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

q) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení  

a služieb, ktoré mu boli zverené,

s) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.  

Podľa § 183 ods. 1 písm. d/   zákona služobný úrad prepustí colníka zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom  

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 227 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť  

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a ohliadka (ods. 2).

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo  

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného

odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že colné orgány si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili

dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom

relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konanie

žalobcu, tak ako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí, bolo porušením služobných

povinností colníka a v rozpore s obsahom služobnej prísahy a preto bolo správnymi orgánmi dôvodne kvalifikované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností

podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona.

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa

v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe, neboli

podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a   svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim

spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí.

S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa stotožnil dôvodne, pretože  

aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo možné k nemu dospieť vyhodnotením obsahu

spísaných zápisníc, úradných záznamov a vyjadrení, z ktorých vyplýva, že žalobca  

dňa 15.11.2007 na stanovisku „rampa – nákladná doprava, dovoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké

porušil Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007, Rozkaz GR CR SR č. 3/2006,  

a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006, keď na územie Slovenskej republiky pustil 5 nákladných motorových vozidiel bez toho, aby ich poslal na kontrolou

skenovacím zariadením.

Bolo nesporné, že tieto vozidlá boli na stanovisku v čase od 14.35 do 14.55 hod.

a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vozidlá takejto kontrole podrobil, pretože - ako to

vyplýva z dôkazov zabezpečených správnym orgánom, skenovacie zariadenie bolo

v rozhodnom čase funkčné. Zo zápisnice spísanej dňa 19.11.2007 so žalobcom, ktorú žalobca

vlastnoručne podpísal, vyplýva, že „...vozidlá neposlal na kontrolu na skenovacom zariadení,

nakoľko som si myslel, že skenovacie zariadenie nefunguje, že má výluku...“ a tiež vyjadrenie

žalobcu: „Áno, som si vedomý, že svojim konaním som porušil rozkazy nadriadených.“.

Do tejto zápisnice, ale aj do vyjadrenia žalobcu k prepusteniu kamiónov zo dňa 15.11.2007,

žalobca uviedol, že kamióny čakali v colnom priestore dlho, asi 90 minút a preto  

sa domnieval, že sa jedná o poruchu skenovacieho zariadenia...preto vykonal len čiastočnú

vonkajšiu kontrolu týchto kamiónov a kamióny prepustil na územie Slovenskej

republiky...vozidlá neposlal na kontrolu skenovacím zariadením, lebo si myslel, že tým

urýchli colné konanie a podľa jeho vedomostí sa nikdy nič nenašlo v týchto kamiónoch, ktoré

boli už v minulosti viackrát kontrolované...

Skutočnosti, že žiadna porucha v inkriminovanom čase na skenovacom zariadení

nebola svedčia okrem iného aj vyjadrenia colníka N. zo dňa 15.11.2007, v ktorom uviedol, že

žalobca mu nevedel odpovedať na otázku, prečo kamióny neprešli skenovacím zariadení ako

aj vyjadrenie colníka S. zo dňa 15.11.2007, ktorý uviedol, že mu nebol známy dôvod, prečo

žalobca kamióny na kontrolu neposlal.

Odvolací súd zhodne so závermi krajského súdu považoval opakovanú námietku

o nefunkčnosti skenovacieho zariadenia za nedôvodnú a účelovú, keďže aj vo svetle vyššie

citovaných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa maximálne mohol len domnievať,  

že ide o poruchu na skenovacom zariadení, avšak sám nezisťoval, či tomu tak je (pričom bolo

preukázané, že porucha na zariadení v tom čase nebola) a bol si jednoznačne vedomý aj toho,

že svojim konaním, keď prepustil nákladné vozidlá bez kontroly skenovacím zariadením,

porušil nariadenia a rozkazy nadriadených. Navyše skutočnosť, že zariadenie v rozhodnom

čase funkčné bolo, preukazujú aj zápisy v operačnom denníku, ktorý si žalovaný správny

orgán za tým účelom zabezpečil a podľa ktorého zariadenie malo v uvedený deň výpadok  

až po 16.30 hod. ako aj vyjadrenia vypočutých colníkov v správnom konaní, z ktorých  

ani jeden výpadok či poruchu skenovacieho zariadenia v uvedenom čase nespomenul.  

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa charakteru

porušených noriem (Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007, Rozkaz GR CR SR

č. 3/2006, a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006), keďže jeho

prepustenie bolo realizované aj pre porušenie povinností stanovených v § 44 ods. 3 písm. a/

zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť colníka plniť svedomite aj tie úlohy, ktoré

mu boli uložené okrem iného rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,  

ak bol s nimi riadne oboznámený.

Poukazovanie na to, že bol v minulosti viackrát odmeňovaný za vzorný výkon služby,

resp. na to, že v inom prípade bol iný colník len preložený a nie prepustený, podľa názoru

odvolacieho súdu nezakladajú dôvod pre zbavenie zodpovednosti žalobcu za preukázané

porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, ktoré správny orgán vyhodnotil

a dostatočným spôsobom odôvodnil ako zvlášť hrubé a také, ktoré v konečnom dôsledku

vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy a ohrozuje

dôveru k colnej správe.

Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu  

za opodstatnené a spôsobilé spochybniť záver žalovaného a preto   ani v odvolacom konaní

nebolo možné na ne prihliadnuť.

Konanie žalobcu, ktoré bolo v správnom konaní dostatočne preukázané a ktoré

v konečnom dôsledku ani žalobca nepopiera, bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne

správnymi orgánmi posudzované ako zvlášť hrubé porušenia služobnej prísahy a služobnej

povinnosti, pričom je potrebné pripomenúť, že pre konštatovanie konania predstavujúceho

v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d) zákona dôvod pre prepustenie colníka  

zo služobného pomeru sa nevyžaduje porušenie služobných povinností takej intenzity, ktorá

by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie colníka.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postup krajského súdu, ktorý

žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, bol dôvodný a v súlade so zákonom, preto odvolací súd jeho

rozsudok podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho

konania v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová