Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sžo/136/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej
veci žalobcu: V., bytom P., právne zastúpeného JUDr. J., advokátom v M., proti žalovanému:
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 19042/2008-1409 zo dňa 12.3.2008,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/47/2008-45 zo dňa
21.1.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach
č. k. 7S/47/2008-45 zo dňa 21.1.2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 19042/2008-1409 zo dňa 12.3.2008, ktorým žalovaný na odvolanie
žalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou
zn. R-1/2008-5334 zo dňa 8.1.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru colníka
podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) pre porušenie služobnej prísahy
a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia
za slová: „by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, sa vkladajú slová: „keďže
hrubé porušenie základných povinností colníka a služobnej prísahy v konečnom dôsledku
vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy, ohrozuje
dôveru k colnej správe.“ V ostatnom žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O trovách
konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo mal za preukázané, že žalobca sa neriadil
Nariadením generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007, Rozkazom GR CR SR č. 3/2006,
a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006, keď prepustil na územie
Slovenskej republiky 5 nákladných vozidiel bez toho, aby prešli skenovacím zariadením.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu
v súlade so zákonom, a to najmä s prihliadnutím na nedbalostné prevedenie kontroly
nákladných vozidiel, keď skenovacie zariadenie bolo účelovo pripravené na kontrolu vozidiel preto, aby sa v dovážaných substrátoch neprevážali nelegálne iné tovary. Stotožnil
sa so správnym orgánom, že išlo o konanie, ktorým boli zvlášť hrubým spôsobom porušené
základné služobné povinnosti a služobná prísaha colníka. Dodal, že porušenia služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť
len o úmyselné konanie. Ako právne irelevantné vyhodnotil námietky žalobcu, že v inom
prípade colný úrad konal len preložením colníka na iné miesto ako aj poukazovanie žalobcu
na odmeny, ktoré mu boli udelené.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktoré považuje za nepresvedčivé a vzbudzujúce
pochybnosti, sa zrušia a vec sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Vyjadril názor, že predpisy, ktoré mal porušiť, sú internými predpismi a nie všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Krajskému súdu vytýkal, že bez ďalšieho si osvojil tvrdenia
správneho orgánu, že v administratívnom spise nie je zmienka o tom, že nahlásil poruchu
skenovacieho zaradenia svojmu nadriadenému a že z operačného denníka vyplýva, že porucha
na ňom nastala až o 16.30 hod., pričom vozidlá, ktoré mal žalobca prepustiť, prišli k stanovisku rampy už o 14.30 hod. Uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde,
pretože operačný denník nebol súčasťou spisu a nebol ani zahrnutý na podporu výroku
prvostupňového správneho rozhodnutia, spochybnil vierohodnosť tohto dôkazu a vyjadril
podozrenie, že údaje v ňom boli zmanipulované. Zdôraznil, že vedúci skenovacieho
zariadenia Mgr. K. sa na colnom úrade dňa 9.11.2007 vyjadril, že v inkriminovanom čase
bolo skenovacie zariadenie nefunkčné a preto vozidlá na toto zariadenie nemohol odoslať.
Vyjadril názor, že bolo povinnosťou zo strany správneho orgánu spísať zápisnicu s vedúcim
skenovacieho zariadenia a vypočuť aj ostatných colníkov, aby sa vyjadrili, kedy bolo
zariadenie nefunkčné. Dodal, že vedomosť o poruche mali všetci colníci, ktorí vtedy
na zmene pracovali, vrátane vedúceho Mgr. K..
Zdôraznil, že vozidlá na kontrolu skenovacím zariadením neposlal preto, že bolo
pokazené a zároveň v ten deň bolo na stanovisku silné zaťaženie a musel skontrolovať
až 75 vozidiel. Poukázal tiež na skutočnosť, že vozidlá spoločnosti K. s.r.o., ktoré prepustil bez kontroly skenovacím zariadením, nikdy v minulosti colné predpisy neporušili a nestalo sa
tak ani teraz. V súvislosti s týmto tvrdením vyjadril názor, že účel colného konania –
prepustiť do navrhovaného režimu taký tovar a v takom množstve, ako bol deklarovaný v colných dokladoch - bol splnený a na územie Slovenskej republiky nebol prepustený
žiadny pašovaný tovar.
Ďalej uviedol, že aj keby pripustil, že sa dopustil formálneho porušenia interných
predpisov, nemožno toto konanie klasifikovať ako porušenie služobnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom, keďže nedošlo k prepusteniu žiadneho pašovaného tovaru na územie
Slovenskej republiky a že zákon pozná aj iné sankcie ako je prepustenie zo služobného
pomeru. Poukázal tiež na iný prípad, kedy colník úmyselne nevyznačil hornú podozrivú časť
kamióna, v ktorej boli ukryté cigarety, pričom tento colník bol len preložený na iné
pracovisko, čo svedčí tomu, že žalovaný nemá „rovnaký meter“ na všetkých colníkov.
Zdôraznil, že každý prípad je individuálny a rozhodujúcim kritériom je to, akým spôsobom
mal colník colné predpisy porušiť.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť.
K námietke žalobcu o nedostatočnom preukázaní existencie poruchy na skenovacom
zariadení uviedol, že podľa operačného denníka bolo skenovacie zariadenie v v rozhodnom
čase (teda v čase od 14.35 do 14.55 hod) v prevádzke, funkčné a bez závad a k výpadku
systému došlo až v čase 16.30 hod. a preto ani nepovažoval správny orgán za potrebné
vypočuť Mgr. K.. Za nedôvodnú a alibistickú považoval žalovaný aj námietku žalobcu
o značnom zaťažení na stanovisku, keď samotný žalobca do zápisnice dňa 19.11.2007 na
otázku, z akého dôvodu predmetné vozidlá neodoslal na kontrolu skenovacím zariadením
uviedol, že tieto vozidlá boli kontrole už viackrát podrobené a nikdy sa nič nenašlo a že si
myslel, že tým urýchli colné konanie. Teda je zrejmé, že žalobca konal vedome v rozpore
s príslušnými nariadeniami a rozkazmi, čím porušil povinnosť colníka riadiť sa aj príkazmi
a nariadeniami nadriadených a dodržiavať služobnú disciplínu.
V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho odmeňovania v minulosti
vyjadril názor, že ide opäť o alibistické tvrdenie, keďže žalobca síce bol v minulosti
odmenený, ale rovnako tak bol v minulosti viackrát disciplinárne riešený. Rovnako
za irelevantné považoval poukazovanie žalobcu na iný prípad, kedy bol colník len preložený,
pretože v tom prípade (colník H.) konanie colníka spočívalo v tom, že nesprávne vyhodnotil
snímku vyhotovenú skenovacím zariadením, čo je diametrálne odlišné od konania žalobcu,
ktorý neodoslal vozidlá vôbec na kontrolu skenovacím zariadením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil
dňa 22. júna 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní
vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného
zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou zn. R-1/2008-5334 zo dňa
8.1.2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/
zákona z dôvodu, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Žalobca porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/
zákona tým, že dňa 15.11.2007 pri colnej kontrole na stanovisku „rampa – nákladná doprava,
dovoz“ vo Vyšnom Nemeckom porušil Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007,
Rozkaz GR CR SR č. 3/2006, a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006,
tým, že neodoslal súpravy piatich nákladných vozidiel na kontrolou na skenovacie zariadenie
a v rozpore s vyššie uvedeným nariadením a rozkazmi umožnil súpravám vstup na územie
Slovenskej republiky.
Na základe odvolania žalobcu (odôvodneného v podstate totožnými námietkami ako v žalobe a odvolaní proti rozsudku krajského súdu) žalovaný rozhodnutím č. 19042/2008-
1409 zo dňa 12.3.2008 zmenil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Čierna
nad Tisou zn. R-1/2008-5334 zo dňa 8.1.2008 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) pre porušenie služobnej
prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že vo výrokovej časti
rozhodnutia za slová: „by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, sa vkladajú slová:
„keďže hrubé porušenie základných povinností colníka a služobnej prísahy v konečnom
dôsledku vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy,
ohrozuje dôveru k colnej správe.“ V ostatnom žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa § 17 ods. 1 zákona občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,
statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva
občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Tak prisahám!"
Podľa § 44 ods. 3 zákona colník je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú
výkon štátnej služby a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak
konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil
vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne
k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej
služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností
vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne
kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo
dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18,
ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,
n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej
zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,
o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému
vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
p) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení
služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
q) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení
a služieb, ktoré mu boli zverené,
s) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona služobný úrad prepustí colníka zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 227 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a ohliadka (ods. 2).
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného
odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že colné orgány si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili
dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom
relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konanie
žalobcu, tak ako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí, bolo porušením služobných
povinností colníka a v rozpore s obsahom služobnej prísahy a preto bolo správnymi orgánmi dôvodne kvalifikované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností
podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona.
Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa
v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe, neboli
podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim
spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí.
S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa stotožnil dôvodne, pretože
aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo možné k nemu dospieť vyhodnotením obsahu
spísaných zápisníc, úradných záznamov a vyjadrení, z ktorých vyplýva, že žalobca
dňa 15.11.2007 na stanovisku „rampa – nákladná doprava, dovoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké
porušil Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007, Rozkaz GR CR SR č. 3/2006,
a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006, keď na územie Slovenskej republiky pustil 5 nákladných motorových vozidiel bez toho, aby ich poslal na kontrolou
skenovacím zariadením.
Bolo nesporné, že tieto vozidlá boli na stanovisku v čase od 14.35 do 14.55 hod.
a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vozidlá takejto kontrole podrobil, pretože - ako to
vyplýva z dôkazov zabezpečených správnym orgánom, skenovacie zariadenie bolo
v rozhodnom čase funkčné. Zo zápisnice spísanej dňa 19.11.2007 so žalobcom, ktorú žalobca
vlastnoručne podpísal, vyplýva, že „...vozidlá neposlal na kontrolu na skenovacom zariadení,
nakoľko som si myslel, že skenovacie zariadenie nefunguje, že má výluku...“ a tiež vyjadrenie
žalobcu: „Áno, som si vedomý, že svojim konaním som porušil rozkazy nadriadených.“.
Do tejto zápisnice, ale aj do vyjadrenia žalobcu k prepusteniu kamiónov zo dňa 15.11.2007,
žalobca uviedol, že kamióny čakali v colnom priestore dlho, asi 90 minút a preto
sa domnieval, že sa jedná o poruchu skenovacieho zariadenia...preto vykonal len čiastočnú
vonkajšiu kontrolu týchto kamiónov a kamióny prepustil na územie Slovenskej
republiky...vozidlá neposlal na kontrolu skenovacím zariadením, lebo si myslel, že tým
urýchli colné konanie a podľa jeho vedomostí sa nikdy nič nenašlo v týchto kamiónoch, ktoré
boli už v minulosti viackrát kontrolované...
Skutočnosti, že žiadna porucha v inkriminovanom čase na skenovacom zariadení
nebola svedčia okrem iného aj vyjadrenia colníka N. zo dňa 15.11.2007, v ktorom uviedol, že
žalobca mu nevedel odpovedať na otázku, prečo kamióny neprešli skenovacím zariadení ako
aj vyjadrenie colníka S. zo dňa 15.11.2007, ktorý uviedol, že mu nebol známy dôvod, prečo
žalobca kamióny na kontrolu neposlal.
Odvolací súd zhodne so závermi krajského súdu považoval opakovanú námietku
o nefunkčnosti skenovacieho zariadenia za nedôvodnú a účelovú, keďže aj vo svetle vyššie
citovaných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa maximálne mohol len domnievať,
že ide o poruchu na skenovacom zariadení, avšak sám nezisťoval, či tomu tak je (pričom bolo
preukázané, že porucha na zariadení v tom čase nebola) a bol si jednoznačne vedomý aj toho,
že svojim konaním, keď prepustil nákladné vozidlá bez kontroly skenovacím zariadením,
porušil nariadenia a rozkazy nadriadených. Navyše skutočnosť, že zariadenie v rozhodnom
čase funkčné bolo, preukazujú aj zápisy v operačnom denníku, ktorý si žalovaný správny
orgán za tým účelom zabezpečil a podľa ktorého zariadenie malo v uvedený deň výpadok
až po 16.30 hod. ako aj vyjadrenia vypočutých colníkov v správnom konaní, z ktorých
ani jeden výpadok či poruchu skenovacieho zariadenia v uvedenom čase nespomenul.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa charakteru
porušených noriem (Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 309/2007, Rozkaz GR CR SR
č. 3/2006, a Rozkazmi RCÚ Čierna nad Tisou č. 5/2006 a č. 522/2006), keďže jeho
prepustenie bolo realizované aj pre porušenie povinností stanovených v § 44 ods. 3 písm. a/
zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť colníka plniť svedomite aj tie úlohy, ktoré
mu boli uložené okrem iného rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený.
Poukazovanie na to, že bol v minulosti viackrát odmeňovaný za vzorný výkon služby,
resp. na to, že v inom prípade bol iný colník len preložený a nie prepustený, podľa názoru
odvolacieho súdu nezakladajú dôvod pre zbavenie zodpovednosti žalobcu za preukázané
porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, ktoré správny orgán vyhodnotil
a dostatočným spôsobom odôvodnil ako zvlášť hrubé a také, ktoré v konečnom dôsledku
vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť colnej správy a ohrozuje
dôveru k colnej správe.
Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu
za opodstatnené a spôsobilé spochybniť záver žalovaného a preto ani v odvolacom konaní
nebolo možné na ne prihliadnuť.
Konanie žalobcu, ktoré bolo v správnom konaní dostatočne preukázané a ktoré
v konečnom dôsledku ani žalobca nepopiera, bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne
správnymi orgánmi posudzované ako zvlášť hrubé porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti, pričom je potrebné pripomenúť, že pre konštatovanie konania predstavujúceho
v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d) zákona dôvod pre prepustenie colníka
zo služobného pomeru sa nevyžaduje porušenie služobných povinností takej intenzity, ktorá
by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie colníka.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postup krajského súdu, ktorý
žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, bol dôvodný a v súlade so zákonom, preto odvolací súd jeho
rozsudok podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho
konania v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová