Najvyšší súd

1Sžo 129/2007

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: R. Š., bytom I. K. zastúpeného advokátom JUDr. D. D., Advokátska kancelária v P. B., proti žalovanému: K.S.Ú. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. januára 2007, č. s. KSÚ- 2007-256/112-1 Br, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S 22/2007-26 zo dňa 4. júla 2007 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne   č. k. 13S 22/2007-26 zo dňa 4. júla 2007 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou   sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví tohoto rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Obce K. P. č. j.:482/2006-002- TSI-A/10 zo dňa 10.10. 2006 a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a jeho vydaním nedošlo k ukráteniu na právach žalobcu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako odvolací správny orgán sa v rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami odvolateľa – žalobcu. Konštatoval,   že správny orgán prvého stupňa a následne žalovaný správne postupovali,   keď neprihliadli na jeho námietku, týkajúcu sa prerušenia stavebného konania vzhľadom na jeho uplatnenú námietku podľa § 137 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Stavebný zákon) z dôvodu, že sa podľa § 134 Občianskeho zákonníka (OZ) domáhal na súde určenia vlastníctva k časti pozemku, ktorý je dotknutý stavbou. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca ako vlastník susedného pozemku bol účastníkom územného konania o umiestnení stavby   „Budova skladu“, z ktorých dôvodov mu stavebný úrad Obec K. P. doručil územné rozhodnutie zo dňa 30.5.2005 č. j.: 66/2005-TSI-A/10, z ktorého vyplýva, že zo strany účastníkov tohto konania neboli vznesené žiadne pripomienky, rozhodnutie bolo účastníkom konania ako aj žalobcovi doručené a účastníci proti nemu nepodali odvolanie; územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2005. Neprihliadol na ďalšie námietky žalobcu, ktoré vzniesol proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v žalobe, týkajúce sa prístupu k stavbe, porušenia vlastníckych práv imisiami vzniknutými stavbou a tienenia jeho pozemku povolenou stavbou, pretože ich neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Podľa názoru krajského súdu žalobca v žalobe nevzniesol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v konaní o dodatočnom povolení stavby. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že v danej veci nebolo možné prihliadnuť na námietky žalobcu, ktoré mohol uplatniť v územnom konaní, keďže žalobca tieto námietky v územnom konaní neuplatnil, ide o prekážku, pre ktorú nie je možné na ne prihliadnuť v konaní o dodatočnom povolení stavby. Rozhodnutie žalovaného považoval za vecne a právne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Súčasne poukázal na to, že o žiadosti žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného rozhodol na pojednávaní dňa 4.7.2007 tak, že návrhu nevyhovel (§ 250c ods. 1 O.s.p.).

Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal právo na ich náhradu.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221ods. 1, písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že v obytnej zóne stavebník nerešpektuje zaužívaný stav – oporný múr a najmä prístup k jeho rodinnému domu, ako aj, že uvedená priemyselná stavba v obytnej zóne bude rušiť vlastníkov bezprostredne s ňou susediacich. Namietal,   že odvolací správny orgán nerešpektoval § 137 Stavebného zákona a nevyčkal   na rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne, kde sa rieši spor o vlastníctvo a v prípade úspechu jeho žaloby, priemyselná stavba bude osadená cca 50cm   od hranice jeho pozemku a tým nebude zabezpečený riadny prístup k tejto stavbe, čím budú porušené jeho susedské práva, ktoré vystanú z imisií a tienenia uvedenej stavby na jeho pozemok. Uviedol, že predmetná stavba je umiestnená medzi rodinnými domami, zasahuje do ich práva, narušeného bývania a užívania rodinného domu. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že základom stavebného konania bolo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému nepodal námietky, a preto rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, ako aj že neuviedol žiadne relevantné dôvody preukazujúce nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žiadal,   aby odvolací súd prihliadol na jeho námietky s tým, že je to stavba slúžiaca   na podnikanie v obytnej zóne obce, a preto k tejto stavbe sa mali vyjadriť aj susedia, ktorí mu tvrdia, že nesúhlasia s umiestnením tejto stavby, a taktiež by tu malo byť rozhodujúce stanovisko štátnej hygienickej správy, ako aj aspekty zákona o odpadoch, pretože prevádzka bude spôsobovať imisie, t.j. prach a znečisťovanie prostredia priemyselnou výrobou.  

Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 88a ods. 1, 4, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí,   že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore   s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá   bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa   § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby   a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup   a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,   ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených   na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti   pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1, písm. d)], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), požiadavky na označenie stavby   na stavenisku.

V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní   (Zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok).

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správe, keď žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Z administratívneho správneho spisu vyplýva, že Obec K. P. rozhodnutím zo dňa 10.10.2006 č. j. 482/2006-002-TSI-A/10 ako príslušný stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „Budova Skladu“ umiestnenú na pozemkoch parc. č. x. a časti parciel č. y., z., w. a q. kat. úz. M. K. P. a stanovil podmienky pre jej dokončenie primerane podľa § 66 Stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 7.

Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,   že správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s § 137 Stavebného zákona, keď konanie o dodatočnom povolení stavby neprerušil a nevyčkal do skončenia súdneho konania, v ktorom si uplatnil občianskoprávnu námietku vo veci vlastníctva k pozemkom parc. č. x., q.,z.  

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 9.1.2007 č. KSÚ-2007- 256/112-1 Br podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu dospel k záveru, že dodatočné povolenie stavby je v súlade s územným rozhodnutím vydaným prvostupňovým orgánom dňa 30.5.2005 pod č. j. 66/2005-TSI-A/10 právoplatným dňa 20.6.2005. Na odvolaciu námietku žalobcu neprihliadol, konštatujúc, že v spise prvostupňového orgánu neboli doložené nové dôkazy a skutočnosti, na základe ktorých by zmenil právny názor k tejto námietke.

Žalobca žalobou podanou na krajskom súde proti žalovanému žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že týmto rozhodnutím boli porušené jeho práva, pretože žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v rozpore s § 137 Stavebného zákona, pokiaľ stavebné konanie o dodatočné povolenie predmetnej stavby neprerušili do skončenia súdneho sporu, v ktorom si uplatnil námietku vo veci vlastníctva k uvedeným pozemkom, s tým, že v prípade úspechu jeho žaloby priemyselná stavba bude osadená cca 50 cm od hranice jeho pozemku, čím nebude zabezpečený riadny prístup k tejto stavbe a tým budú porušené jeho susedské práva, ktoré vystanú z imisií, tienenia uvedenej stavby na jeho pozemok.

Medzi účastníkmi ostala predovšetkým sporná otázka týkajúca sa výkladu ustanovenia § 137 Stavebného zákona.

Podľa § 137 ods. 1, 2, 3, 4 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov   pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom   a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok   o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok   o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

Otázky, týkajúce sa zásahu budúcej stavby do vlastníckych práv fyzických alebo právnických osôb k pozemkom alebo stavbám, bezprostredne susediacich s touto stavbou sú predmetom konania o umiestnenie stavby §§ 32 a nasl. Stavebného zákona.

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že stavebný úrad – Obec K. P. územným rozhodnutím zo dňa 30.5.2005 pod č.j. 66/2005-TSI-A/10, právoplatným dňa 20.6.2005, rozhodol o umiestnení predmetnej stavby. V územnom konaní o umiestnenie stavby stavebný úrad konal okrem s ďalšími účastníkmi aj so žalobcom, ktorý napriek výzvam stavebného úradu v tomto konaní nepredložil žiadne námietky, rozhodnutie o umiestnení stavby mu bolo doručené dňa 3.6.2005, odvolanie proti nemu nepodal.

Z uvedených dôvodov správne orgány oboch stupňov správne postupovali, keď na námietku navrhovateľa (uplatnenie občianskoprávnej námietky na súde, týkajúcej sa spoločnej hranice) v tomto štádiu stavebného konania neprihliadli, pretože z vlastníckych listín predložených stavebníkom platných v čase rozhodnutia, vlastníctvo stavebníka k pozemkom, na ktorých sa predmetná stavba realizovala, vyplývalo. Pokiaľ žalobca ako vlastník susednej nehnuteľnosti vzniesol námietku spornej hranice jeho pozemku s pozemkom stavebníka, stavebný úrad ho správne poučil o možnosti uplatnenia občianskoprávnej námietky na príslušnom súde. Nebol však dôvod podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona na prerušenie konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby.

Záver súd prvého stupňa, že rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so Stavebným zákonom, keď na občianskoprávnu námietku žalobcu v tomto štádiu stavebného konania neprihliadol, bol preto správny.

Súd prvého stupňa správne postupoval aj pokiaľ neprihliadol na ďalšie námietky, ktoré žalobca vzniesol v žalobe, pretože z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca tieto námietky neuplatnil v správnom konaní stavebného úradu a ani v odvolacom konaní žalovaného.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Správnom súdnictve súdy podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov viazané skutkovým stavom, ktorý preukázateľne existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ súdy aj vykonávajú dôkazy, sú oprávnené vykonať len také dôkazy, ktoré sú nevyhnutné na preskúmanie tohto rozhodnutia.

Zo skutkového stavu v danej veci nesporne vyplýva, že žalobca námietky vznesené v žalobe, týkajúce sa porušení jeho susedských práv, ktoré vystanú z imisií a tienenia predmetnej stavby na jeho pozemok, v priebehu správneho orgánu prvého stupňa a ani v odvolacom konaní žalovaného neuplatnil, majúce za následok nemožnosť ich preskúmania súdom.

Z tých istých dôvodov odvolací súd nemohol prihliadnuť na ďalšie dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa a ktorými namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu,   že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Obce K. P. a odvolanie zamietol, je skutkovo a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 219 potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s § 246c a s § 250k ods. 1, žalobcovi náhradu trov tohoto konania nepriznal pre jeho neúspech v tomto konaní.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 6. mája 2008

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová