Najvyšší súd
1Sžo/110/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ M., bytom P., 2/ J., bytom P., proti odporcovi: Mesto M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 9/2006 zo dňa 20.1.2006, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/148/2006-41 zo dňa 20.3.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/148/2006-41 zo dňa 20.3.2008 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením postupom podľa § 250p OSP odmietol opravný prostriedok navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č. 9/2006 zo dňa 20.1.2006 o udelení súpisného a orientačného čísla pre rodinný dom v k. ú. M. na parc. č. X.. Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami na podanie predmetného opravného prostriedku.
Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia včas odvolanie a domáhali sa ním zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Trvali na tom, že sú oprávnenými osobami na podanie návrhu o preskúmanie rozhodnutia odporcu, pretože vydaniu rozhodnutia č. 9/2006 predchádzalo konanie pred štátnym notárom, v rámci ktorého sa prejednával aj rodinný dom postavený na parcele č. X., ktorého boli tiež účastníkmi. Poukázali na to, že rodinný dom postavil ich otec na základe dokladov vystavených na jeho meno a tiež že predmetné správne rozhodnutie je duplicitné, lebo číslo už pridelené bolo a nemožno ho prideliť znova. Toto rozhodnutie im ani nebolo doručené a o jeho existencii sa dozvedeli až na dedičskom konaní po ich matke v júni 2006.
Odporca vo svojom vydarení k odvolaniu navrhovateľov navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V predmetnej veci sa navrhovatelia domáhali súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 9/2006 zo dňa 20.1.2006, ktorým odporca rozhodol podľa § 2c zákona č. 369/1990 Zb. o určení súpisného a orientačného čísla na základe žiadosti brata navrhovateľov - J..
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l OSP
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250 OSP
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 2c ods. 1, 2, 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z.z.
(1) Obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.
(2) Na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva obec na vlastné náklady tabuľky rovnakého vzoru. Obec môže rozhodnúť o označovaní stavieb orientačnými číslami na tabuľkách rovnakého vzoru.
(3) Na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 27a ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb.
(1) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.
(2) Na rozhodovanie o názvoch obcí a názvoch častí obcí, o inej zmene územia obce ako v § 2 ods. 3 a o určení súpisného čísla a orientačného čísla sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb zmeniť alebo zrušiť súpisné číslo alebo orientačné číslo možno len výnimočne po predchádzajúcom upovedomení vlastníka budovy.
Citovanými ustanoveniami sa súd prvého stupňa dostatočne neriadil.
Je nepochybné, že v zmysle citovaného ustanovenia § 244 ods. 1, 2, 3 OSP rozhodnutie obce, v danom prípade Mesta M., o určení súpisného čísla v zmysle vyhlášky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb je preskúmateľné v súdnom preskúmavacom konaní podľa § 244 a nasledujúcich OSP. I keď sa na konanie, v ktorom sa takéto rozhodnutie vydáva, v zmysle § 27a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje (napriek tomu, že má všetky atribúty správneho konania - § 6 vyhl. č. 31/2003 Z.z.), ide nesporne o rozhodnutie zakladajúce právo resp. povinnosť dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne ktorých právo, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté, čomu napokon nasvedčuje aj obsah v ustanovenia § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky č. 31/2003 Z. z. (v zmysle ktorého zmeniť alebo zrušiť súpisné číslo alebo orientačné číslo možno len výnimočne po predchádzajúcom upovedomení vlastníka budovy).
Krajský súd správne ustálil, že ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP (podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov), čo možno vyvodiť z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.) v spojení s § 27 ods. 2 bod 1 tohto zákona (o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak) a s citovanou vyhláškou č. 31/2003 Z. z.
Odvolací súd sa však so záverom krajského súdu o potrebe odmietnutia návrhu navrhovateľov z dôvodu, že k podaniu takéhoto návrhu neboli oprávnení, keďže neboli účastníkmi správneho konania o určení súpisného čísla v zmysle § 250m ods. 3 OSP (účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.) nestotožnil. Nezohľadňuje totiž zásadu, v zmysle ktorej treba skutočnosť, či niekto bol účastníkom správneho konania posudzovať materiálne, a nie podľa toho s kým v skutočnosti správny orgán konal. Je potrebné pripomenúť, že v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 OSP umožňujúcim primerane použiť aj ustanovenia druhej hlavy (pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak) môže v zmysle § 250 ods. 2 OSP podať žalobu aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Navrhovatelia už vo svojom návrhu z 28.08.2006, ale aj v ďalších podaniach tvrdili, že spoluvlastníčkou napadnutým rozhodnutím dotknutej nehnuteľnosti bola ich matka E. a po jej smrti (v čase rozhodovania odporcu) aj oni (i keď dedičské konanie ešte nebolo ukončené), preto podľa názoru odvolacieho súdu mali byť navrhovatelia o pripravovanom rozhodnutí upovedomení zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky č. 31/2003 Z. z, ak je nepochybné, že takéto rozhodnutie má bezprostredný dopad na práva resp. povinnosti vlastníkov týkajúce sa ich nehnuteľnosti, čo žalovaný evidentne nerešpektoval, pričom naviac v rozhodnutí č. 9/2006 odkazoval na zjavne nezodpovedajúce ustanovenie § 2c zákona č. 369/1990 Zb. a duplicitne rozhodoval o určení súpisného čísla nehnuteľnosti, ktorej už rovnaké súpisné číslo bolo v minulosti pridelené, čo vyplýva aj z jeho vlastného potvrdenia zo 16.01.2007 predloženého navrhovateľmi.
Z uvedených dôvodov sa podľa názoru odvolacieho súdu v konaní o určenie súpisného čísla malo konať aj s navrhovateľmi, ktorí inak boli ukrátení na svojich právach a preto neboli splnené podmienky na odmietnutie nimi podaného opravného prostriedku len z dôvodu, že nie sú na jeho podanie s poukazom na ustanovenie § 250m ods. 3 OSP oprávnení. Pokiaľ tak súd prvého stupňa urobil z tohto dôvodu, odňal im možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť odvolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie podania navrhovateľa považovaného za osobu k takémuto úkonu neoprávnenú v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.
V súlade s uvedeným Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júla 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová