Najvyšší súd
1Sžo 101/2007
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľa: I., s. r. o., S. N. V., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., Advokátska kancelária v B., proti odporcovi: S.K. M., M., za účasti E. a. s., S. N. V., zastúpeného advokátkou JUDr. S. K., Advokátska kancelária v K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 3. apríla 2006, č. V 1767/2005, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp 7/2006-44 zo dňa 17. apríla 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp 7/2006-44 zo dňa 17. apríla 2007 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 3. apríla 2006, č. V 1767/2005 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15.928,- Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. H. č. 2626727606/1100 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici 1.000,- Sk súdny poplatok v lehote troch dní.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí. Považoval ich za správne a v súlade so zákonom. Z predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že odporca týmto rozhodnutím zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005 uzavretej medzi E. a. s., M. a navrhovateľom - I., s. r. o. S. N. V., predmetom prevodu ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. M. na liste vlastníctva č. X. ako parc. č. y., zastavané plochy, vo výmere 220m2, parc. č. z. zastavané plochy, vo výmere 1227m2, stavba - obchodný dom E. súp. č. q., postavenej na parc. č. z. a stavby – kotolňa postavená na parc. č. y. s príslušenstvom a vonkajšie úpravy. Podľa názoru krajského súdu z ustanovení, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku, vyplýva, že S.K. M. postupovala v súlade so zákonom, keď v konaní aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. kat. úz. M. na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že nie je sporné, že kúpna zmluva uzavretá medzi E. a. s. M. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim o prevode uvedených nehnuteľností bola uzavretá v čase, keď predávajúci nebol oprávnený s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Uviedol, že uznesením Okresného súdu v Michalovciach č. k. 10C 121/2003-26 zo dňa 24.10.2003 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal akciovej spoločnosti E. M. predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľnosti – stavbu stojacu na parcele KN z. na parcele č. y. v kat. úz. M. zapísaných na liste vlastníctva č. X. a to do skončenia konania o zaplatenie 141.341,- Sk. Uznesenie Okresného súdu v Michalovciach nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2003; uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Co 237/2004-116 zo dňa 29.4.2005 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a doručené poslednému účastníkovi dňa 28.6.2005. Poukázal na to, že v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva teda existoval kvalifikovaný dôvod na jeho zamietnutie z dôvodu trvania obmedzenia práva vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Podľa názoru krajského súdu z uvedených dôvodov nemá právny význam tá skutočnosť, že pôvodne povolený vklad vlastníckeho práva bol povolený iba jeden deň skôr ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zrušené predbežné opatrenie. Neprihliadol na námietku navrhovateľa, že odporca mal postupovať podľa § 32 ods. 3 katastrálneho zákona a považoval ju za nedôvodnú, pretože aj podľa jeho názoru v danej veci nebolo účelné, aby odporca povolil vklad vlastníckeho práva výlučne iba k pozemkom, ktoré sú zastavané stavbami, na ktoré sa zákaz nakladať vzťahoval, hoci sa predbežné opatrenie vzťahovalo len na stavby. Ďalej sa stotožnil s názorom správneho orgánu, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, pretože predávajúci akciová spoločnosť E. M. v čase uzavretia zmluvy nebol oprávnený nakladať so stavbami zapísanými na liste vlastníctva č. X. kat. úz. M., pričom z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že úmyslom účastníkov zmluvy bol uskutočniť prevod stavieb s pozemkom, na ktorých stavby stoja. Napadnuté rozhodnutie krajský súd potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní a odporcovi z dôvodu, že mu právo na ich náhradu neprislúcha. Súčasne vzhľadom na neúspech navrhovateľa v tomto konaní ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Poukázal no to, že dôkazy vyhodnotil nesprávne a v rozpore so zisteným objektívnym stavom veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná kúpna zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka (OZ) Konštatoval, že podľa jeho názoru bol v danej veci predávajúci oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu, hoci v danom čase existovalo uznesenie Okresného súdu v Michalovciach č. k. 10C 121/2003-26 zo dňa 24.10.2003, nakoľko uzavretím kúpnej zmluvy nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku ani k zmareniu zabezpečovacej funkcie predbežného opatrenia. Poukázal na to, že uvedeným predbežným opatrením bola nedostatočným spôsobom charakterizovaná vec, nakladenie ktorej obmedzuje, a preto je potom otázne, či je vôbec vykonateľné a teda pre predávajúceho i právne záväzné. Uviedol, že spoločnosť E. a. s. ako povinný z predbežného opatrenia zložil na účet oprávnených peňažnú zábezpeku ich uplatnených nárokov dňa 30.3.2005 v sume 184.209,- Sk a následne Krajský súd v Košiciach dňa 29.4.2005 predbežné opatrenie zrušil z dôvodov dostatočnosti inej zábezpeky. Namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s jeho námietkou, či konanie oprávnených z predbežného opatrenia, ktorí iniciovali prokuratúru na podanie protestu proti prvšiemu rozhodnutiu S.K. z dôvodu jedného dňa, je treba hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skutočnosť podľa jeho názoru v danej veci má právnu relevanciu.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa. Opätovne uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých rozhodol preskúmavaným rozhodnutím a konštatoval, že trvá na správnosti svojho právneho názoru vysloveného v odôvodnení tohoto rozhodnutia.
Zúčastnená osoba sa pripojila k odvolaniu navrhovateľa a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Stotožnila sa so skutočnosťami uvedenými v odvolaní. Taktiež poukázala na to, že zmysel a účel predbežného opatrenia zanikol dňa 30.3.2005 a to aj napriek tomu, že po právnej stránke sa tak stalo až dňa 28.6.2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci mu na ďalšie konanie, avšak boli splnené zákonné podmienky pre jeho zmenenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania. Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si síce zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie a zistil skutočný stav veci, avšak zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny názor a preto jeho rozhodnutie je právne nesprávne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 potvrdil.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že S.K. M. preskúmavaným rozhodnutím č. V 1767/2005 zo dňa 3.4.2006 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. kat. úz. M. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.1.2005 medzi E. a. s., M. ako predávajúcim a navrhovateľom- I., s.r.o. S. N. V., ako kupujúcim. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán po preskúmaní predloženej kúpnej zmluvy dospel k záveru, že predávajúci neoprávnene nakladal s predmetom zmluvy a kúpna zmluva je neplatná, pretože právo predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prevodu, bolo obmedzené predbežným opatrením nariadeným na základe uznesenia Okresného súdu v Michalovciach č. k. 10C 121/2003-26 zo dňa 24.10.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2003. Poukázal na to, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Co 237/2004-116 zo dňa 29.4.2005 bolo uvedené uznesenie okresného súdu zrušené a doručené poslednému účastníkovi dňa 28.6.2005, ktorým dňom nadobudlo právoplatnosť. Podľa názoru správneho orgánu skutkovými okolnosťami bolo preukázané, že v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva teda existoval kvalifikovaný dôvod na jeho zamietnutie z dôvodu trvania obmedzenia práva vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou.
Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že S.K. prvý krát o návrhu navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005 rozhodla dňa 27.6.2005 tak, že povolila vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Na základe protestu Okresnej prokuratúry v Michalovciach bolo rozhodnutie S.K. zo dňa 27.6.2005 zrušené rozhodnutím S.K. v M. č. V 1767/2005 zo dňa 20.10.2005 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. č. k. 47/2006Ply-8 zo dňa 1.2.2006. Správne orgány oboch stupňov vyhoveli protestu prokurátora z dôvodov ním namietaných, pretože zo skutkových okolností mali preukázané, že v čase rozhodnutia S.K., ktorým povolila vklad vlastníckeho práva, bolo právo predávajúceho obmedzené na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu v Michalovciach č. k. 10C 121/03-26 z 24.10.2003,právoplatného dňa 10.12.2003 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Co 237/2004-116 zo dňa 29.4.2005, ktorým bolo uvedené uznesenie okresného súdu zrušené, nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2005. Podľa názoru správnych orgánov oboch stupňov v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva (dňa 27.6.2005) neboli splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na povolenie vkladu, pretože právo prevodcu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami bolo obmedzené, keďže uznesenie krajského súdu o zrušení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť až dňom 28.6.2005.
Preskúmavaným rozhodnutím S.K. druhý krát rozhodovala o pôvodnom návrhu navrhovateľa (zo dňa 22.6.2005) na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005.
Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona).
Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať jej platnosť a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy a či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strát uzavretý a v spojení s §§ 74 a nasl. O.s.p.
Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.
Inštitút vkladu je založený na princípe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú až vkladom do katastra.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorých sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti zmluvy predloženej jej na rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v spojení s § 42 ods. 1 a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Zo skutkových okolností v danej veci teda vyplýva, že v čase, keď S.K. prvý krát rozhodovala o návrhu na povolenie vkladu (dňa 22.6.2005) a rozhodla o ňom rozhodnutím zo dňa 27.6.2005 tak, že mu vyhovela a povolila vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005, bolo právo prevodcu - spoločnosti E. a. s., nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prevodu, obmedzené na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu v Michalovciach č. k. 10C 121/03-26 z 24.10.2003, pretože v čase rozhodovania uvedené uznesenie okresného súdu bolo právoplatné (dňa 10.12.2003). V dôsledku toho, že S.K. rozhodovala o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe tejto zmluvy v čase, keď právo nakladať s nehnuteľnosťou bolo obmedzené, bolo uvedené rozhodnutie S.K. na základe protestu prokurátora zrušené, ako nezákonné, rozhodnutím S.K. v M. zo dňa 20.10,.2005 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 1.2.2006.
V dôsledku zrušenia tohto rozhodnutia S.K. bola povinná opätovne skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu v zmysle právnej normy ustanovenej v § 31 ods. 1, teda, či kúpna zmluva (zo dňa 27.1.2005) predložená účastníkmi s návrhom (dňa 22.6.2005) na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je platná a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. S.K. pri posudzovaní týchto skutočností bola povinná podľa § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj s právnymi normami Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcimi právnu úpravu predbežných opatrení a pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadať na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona.
Odvolací súd zastáva názor, že dočasné obmedzenie uložené súdnym rozhodnutím by v zásade nemalo počas svojho trvania vyvolávať trvalé a nezvratné účinky, ktoré nie je možné odstrániť po zániku predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je inštitút predbežnej (zabezpečovacej) povahy a splnením jeho účelu jeho účinky zanikajú (§§ 74 a nasl. O.s.p.). Súčasne predbežné opatrenie má pôsobiť iba v nevyhnutnom rozsahu, aby sa dosiahol jeho účel.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súdne rozhodnutie, obsahom ktorého je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku. Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Z uvedených dôvodov zrušenie dočasného obmedzenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťami v dôsledku zániku dôvodu jeho nariadenia (zaplatenie zábezpeky dňa 30.3.2005) súdnym rozhodnutím (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Co 237/2004-116 z 29.4.2005) patrí v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona medzi také skutkové a právne skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie S.K. o povolení vkladu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 4 zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 250q ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a s § 250j ods. 2 písm. a/.
Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1. Priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v dôsledku jeho úspechu v preskúmavacom konaní, ktoré mu vznikli právnym zastúpením advokátom za služby právnej pomoci podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to - za prevzatie veci 1.260,- Sk, paušál 164,- Sk, účasť na pojednávaní 17.4.2007, odvolanie zo dňa 4.6.2007 po 1.371,- Sk a paušál 178,- Sk, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 6.5.2008 1.466,- Sk paušál 190,- Sk, vyhlásenie rozsudku dňa 27.5.2008 733,- Sk a paušál 190,- Sk, DPH 19% 1.631,- Sk, strata času 1.485,- Sk, cestovné B. -K. a späť 3.711,- Sk a súdny poplatok 2x1.000,- Sk, spolu v sume 15.928,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 27. mája 2008
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová