1Sžk/48/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. W.. W. K., bytom U. R. N. Č.. XX, XXX XX Y., právne zastúpený: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., advokát, so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/160/2016-49 zo dňa 12. septembra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutia správnych orgánov

1. Personálnym rozkazom č. 356 čl. 118 zo dňa 18.12.2013 Ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „personálny rozkaz") bol prevedený podľa § 35 ods. 1 písmena a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.z.") dňom 1. januára 2014 žalobca, ktorý bol služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Lučenec, na Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci. Žalobca bol odvolaný personálnym rozkazom dňom 31.12.2013 z doterajšej funkcie a ustanovenie do funkcie dňom 01.01.2014 vykonáva riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, pretože personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 331/2013 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 31.12.2013 zrušená doterajšia jeho funkcia a vytvorila sa iná funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 3).

2. Žalovaný rozhodnutím č.p.: KM-OLVS-33/2016/OPK zo dňa 29.06.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") zamietol rozklad žalobcu a personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení uviedol, že dôvodom vydania personálneho rozkazu bola skutočnosť, že personálnym rozkazom MV SR č. 331/2013 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 01.01.2014 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou (§ 35 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.). Rozklad žalobcu bol pôvodne zamietnutý rozhodnutím ministra vnútra SR č. KM-OLVS-3/2014/OPK zo dňa 12.03.2014, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.06.2015, č. k. 2S/103/2014-33 zrušené pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Spisový materiál bol po jeho vrátení z Krajského súdu v Bratislave doplnený na základe právnych záverov vyššie uvedeného rozsudku o ďalší podkladový materiál, s ktorým nebol zatiaľ žalobca oboznámený (pokyn riaditeľa OR PZ v Lučenci č. 43/2013 o organizačnom poriadku OR PZ v Lučenci) s vyznačenou novelou a popisom služobnej činnosti policajta zaradeného na funkciu zástupcu riaditeľstva OR PZ v Lučenci zo dňa 02.01. 2014, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 18.05.2016 z KR PZ v Banskej Bystrici pod č. KR PZ - BB - VO2 - 50/2016 - PRAV. 3. Organizačná zmena, ku ktorej malo dôjsť personálnym rozkazom č. 331/2013, mala za následok nielen zrušenie funkcie žalobcu, ale aj zrušenie viacerých funkcií v pôsobnosti KR PZ v Banskej Bystrici a namiesto nich vytvorenie nových funkcií. Na základe uvedeného organizačného opatrenia riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici vypracoval dňa 16.12.2013 návrh na prevedenie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pristúpil minister vnútra SR k vydaniu personálneho rozkazu, ktorým žalobcu previedol na OR PZ v Lučenci.

4. Do konania o podanom rozklade bol zabezpečený pokyn č. 43/2013 s vyznačenou novelou, ktorá bola realizovaná pokynom riaditeľa OR PZ v Lučenci č. 1/2014, ktorá sa dotýka postavenia a náplne činnosti zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci v súvislosti s organizačnými zmenami uskutočnenými prostredníctvom personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 331/2013 a taktiež bol do konania o rozklade doplnený aj popis činnosti zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci zo dňa 02.01.2014. Žalovaný dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene, čo do obsahu a vykonávaných činností, ako aj do kvantity v náplni činnosti funkcie riaditeľa OR PZ dňom 01.01.2014. Porovnaním znenia čl. 11 písm. b) pokynu č. 43/2013 konštatoval, že od 01.01.2014 sa zmenil okruh subjektov, nad ktorými zástupca riaditeľa OR PZ v Lučenci vykonáva riadiacu a kontrolnú právomoc. Rozhodovanie sporov o príslušnosť vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní medzi odborom kriminality OR PZ v Lučenci a odborom poriadkovej polície OR PZ v Lučenci v územnom obvode okresu predstavuje činnosť, ktorá od 01.01.2014 zástupcovi riaditeľa OR PZ v Lučenci neprináleží. Náplň činnosti funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci bola od 01.01.2014 významným spôsobom rozšírená o spolupodieľanie sa na príprave a implementácii rozvojových projektov realizovaných s podporou štrukturálnych fondov a iných doplnkových zdrojov, zabezpečenie koordinácie s jednotkou podpory vo vymedzenom rozsahu, predkladanie požiadaviek na zabezpečenie materiálov a službe, zabezpečovanie krízovej intervencie a posttraumatickej intervenčnej starostlivosti. V spojitosti s predmetnou novelizáciou znenie čl. 11 pokynu č. 43/2013 vydal riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici dňa 02.01.2014 aj zodpovedajúci popis služobnej činnosti policajta pre funkciu zástupcu OR PZ v Lučenci, ktorý reflektuje uvedené zmeny v náplni činnosti funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci. Na základe uvedeného je zrejmé, že zmena v náplni činnosti prislúchajúcej k funkcii zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci, ktorej existenciu a naplnenie právneho pojmu organizačná zmena zákon vo svojom § 35 ods. 3 predpokladá dňom 01.01.2014 nastala, a to v nezanedbateľnom rozsahu. V súvislosti s organizačnými zmenami zákon nevyžaduje vypracovanie služobného hodnotenia na príslušníkov PZ, ktorých sa takáto zmena týka. 5. Žalovaný má za to, že prevedenie žalobcu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, nakoľko táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Prevedenie odvolateľa na inú funkciu, realizované napadnutým rozhodnutím sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 9 zák. č. 73/1998 Z.z. Žalovaný ďalej uviedol, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 331/2013 boli vydané organizačné zmeny na sekciách a útvaroch MV SR a PZ. Tento personálny rozkaz ministra vnútra SR nemá charakter rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru MV SR aPZ.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

7. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že

- rozhodnutia ako aj postup tak prvostupňového orgánu ako aj žalovaného sú v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami;

- preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, nie je dostatočné pre posúdenie veci;

- prevedenie policajta v postavení nadriadeného na inú, v policajnej hierarchii nižšiu funkciu, je nepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej pozícii a s dlhoročnou praxou v Policajnom zbore;

- zrušenie funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ Lučenec bolo len formálne, pretože predmetná funkcia v skutočnosti nezanikla, resp. náplň činnosti spojenej s novovytvorenou funkciou zostala prakticky totožná ako pri zrušenej funkcii a nie je známy skutočný dôvod, pre ktorý žalobca nemôže zastávať funkciu zástupcu riaditeľa OR PZ Lučenec od 01.01.2014 na v skutočnosti nezrušenom tabuľkovom mieste;

- z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/103/2014 - 33 zo dňa 03.06.2015 vyplynulo, že pokiaľ však organizačná zmena spočívajúca v zrušení doterajšej funkcie a vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti mala za následok prevedenie policajta na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z., musí byť zmena v náplni činnosti v rozhodnutí o prevedení pre účely súdneho prieskumu pomenovaná, najmä ak prevedený policajt absenciu takejto zmeny namieta.

8. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru o tom, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému. Poukázal na svoj predchádzajúci rozsudok č. k. 2S/103/2014-33 zo dňa 03.06.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. p. KM-OLVS-3/2014/OPK zo dňa 12.03.2014: „Práve táto skutočnosť mala byť základom prevedenia žalobcu na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z., keďže funkcia zástupcu riaditeľa OR PZ Lučenec bola síce zrušená, ale súčasne sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. Porovnanie náplne činnosti zrušenej funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ Lučenec, ktorú žalobca zastával do 31.12.2013, s náplňou činnosti novovytvorenej funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ Lučenec ku dňu 01.01.2014, je preto kľúčovým pre posúdenie zákonnosti prevedenia žalobcu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ani v prvostupňovom personálnom rozkaze, sa žiadne takéto porovnanie nenachádza a ani z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť, či a v čom sa zmenila náplň činnosti novovytvorenej funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ Lučenec ku dňu 01.01.2014. Keďže táto zmena v náplni činnosti zrušenej a novovytvorenej funkcie v napadnutom rozhodnutí nie je zadefinovaná, nemôže súd preskúmať zákonnosť postupu žalovaného vo väzbe na žalobcovo prevedeniu na inú funkciu. Krajský súd samozrejme nespochybňuje oprávnenie ministra vnútra SR rozhodnúť o organizačných a systemizačných zmenách v útvaroch policajného zboru, ani jeho zvrchovanú kompetenciu vymenúvať a odvolávať policajtov do a z funkcií nadriadených, a to aj bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ však organizačná zmena spočívajúca v zrušení doterajšej funkcie a vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti mala za následok prevedenie policajta na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., musí byť zmena v náplni činnosti v rozhodnutí o prevedení pre účely súdneho prieskumu pomenovaná, najmä ak prevedený policajt absenciu takejto zmeny namieta. V opačnom prípade nemožno zákonnosť rozhodnutia o prevedení na inú funkciu preskúmať."

9. Ďalej uviedol, že žalovaný v novom konaní zabezpečil pokyn OR PZ v Lučenci č. 43, v ktorom došlo ku dňu 01.01.2014 k zmene čl. 11 v náplni činnosti prislúchajúcej k funkcii zástupcu riaditeľa. Žalovanývšak nepostupoval v súlade s naznačeným smerom uvedeným v rozsudku krajského súdu a náležite nepomenoval zmeny v náplni činnosti novovytvorenej funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci.

10. Konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. § 241 zák. č. 73/1998 Z.z., nakoľko nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Z preskúmavaného rozhodnutia (nevyplýva - pozn. kasačného súdu) v čom boli kumulatívne splnené všetky podmienky ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z., na základe ktorého bol žalobca odvolaný z jeho dovtedajšej funkcie. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ") včas kasačnú sťažnosť neuvádzajúc explicitne žiadny z dôvodov podľa § 440 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že správnu žalobu zamieta.

12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predovšetkým zrekapituloval priebeh a výsledky administratívneho konania a konania pred krajským súdom. Okrem toho namietal pochybenie krajského súdu v nesprávnej právnej úvahe (keď konštatoval, že žalovaný náležite nepomenoval zmeny v náplni činnosti novovytvorenej funkcie zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci a že preskúmavané rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. § 241 zák. č. 73/1998 Z.z.) a zároveň rozpor, vzhľadom k tomu, že na jednej strane súd uvádza, že je nepochybné, že prevedenie žalobcu bolo v súlade so zákonom a na strane druhej, že žalovaný nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.06.2018 navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Najmä uviedol, že

- kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti podľa § 445 ods. l písm. c) S.s.p., a teda nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. bola;

- nedošlo k zrušeniu dovtedajšej funkcie, o čom svedčí fakt, že tabuľkové miesto zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci zrušené nebolo a ani nedošlo k jeho presunu;

- nebol vytvorený nový organizačný celok, či zložka, nedošlo k zmene vnútorného členenia, nezmenili sa početné stavy, nevytvorila sa nová funkcia, názov funkcie je rovnaký a zostala zachovaná platová trieda pre danú funkciu;

- pod iným popisom pracovnej činnosti nemožno považovať doplnenie jej pôvodného popisu nepodstatnými činnosťami, ktoré beztak organicky vyplývajú či už z riadiacej a organizátorskej činnosti nadriadeného alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, dohôd, právne záväzných aktov EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná;

- nie sú známe skutočnosti, prečo a z akého dôvodu žalobca nemohol naďalej zastávať funkciu zástupcu riaditeľa OR PZ v Lučenci, keď spĺňa všetky zákonné predpoklady pre danú funkciu;

- bolo povinnosťou sťažovateľa predložiť žalobcovi na oboznámenie úplný žurnalizovaný originál spisového materiálu (očíslované strany, previazaný, konce špagáta zalepené lepiacou páskou, označené odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru bez štátneho znaku a podpisom toho, kto ho vyhotovil) zo správneho konania tak, aby si žalobca mohol uplatňovať svoje práva v zmysle ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z.;

- nepredloženie úplného žurnalizovaného originálu spisu zakladá zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť.

IV. Právne závery kasačného súdu

14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

15. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

16. Kasačný súd sa predovšetkým musel vysporiadať s pomerne neštandardnou situáciou, kedy sťažovateľ napriek zneniu ustanovenia § 445 ods. 1 písm. S.s.p., upravujúceho pod písmenom c) ako jednu z osobitných náležitostí kasačnej sťažnosti opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, v kasačnej sťažnosti nevymedzil konkrétny dôvod jej podania podľa § 440 ods. 1 S.s.p. Za daných okolností však z obsahu kasačnej sťažnosti (strohej formulácie tretieho odseku odôvodnenia zmieňujúcej pochybenie v nesprávnej právnej úvahe a zároveň rozpor medzi závermi krajského súdu) bolo možné vyvodiť úmysel sťažovateľa naznačiť dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p.

17. Kasačný súd, zaoberajúc sa sťažovateľom namietaným rozporom v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytýkajúcim, že krajský súd na jednej strane uvádza, že je nepochybné, že prevedenie žalobcu bolo v súlade so zákonom a na strane druhej, že žalovaný nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, sa s takýmto tvrdením sťažovateľa nestotožnil, pretože v skutočnosti o rozpor medzi vlastnými závermi krajského súdu nejde. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že krajský súd v bode 25 (časť III) napadnutého rozsudku iba rekapituloval argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.10.2016 (strana 7 a 8), kým až v bode 39 (časť V) napadnutého rozsudku uviedol vlastný právny záver. K rozporu v odôvodnení teda dôjsť nemohlo, pretože inak by bolo možné vyhodnotiť ako rozporné každé rozhodnutie, v ktorom súd zhrnie (logicky protichodné) argumenty strán sporu a následne k nim zaujme vlastné stanovisko. Vzhľadom na vyššie uvedené teda dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. nebol naplnený.

18. Kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2019 sp. zn. 1Sžfk/10/2018) na to, že s neprávnym posúdením veci ako kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písmeno h/ citovaného odseku 1).

19. Podľa kasačného súdu je z obsahu kasačnej sťažnosti (strohej formulácie tretieho odseku odôvodnenia) zrejmé, že sťažovateľ síce implicitne založil svoju kasačnú sťažnosť na uvedenom dôvode, avšak neozrejmil, v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, resp. ako je vyššie naznačené, v čom má spočívať nesprávna aplikácia objektívneho práva krajským súdom (s odkazom na právnu normu, ktorá mala byť nesprávne aplikovaná).

20. Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia, čo však v texte kasačnej sťažnosti absentuje. Kasačný súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákonodarca v Piatej časti Správneho súdneho poriadku zaradil kasačnú sťažnosť medzi jediné dva opravné prostriedky, ktorá má v systéme opravných prostriedkov správno-súdneho prieskumu osobitné poslanie (kasačná sťažnosť je tretím prostriedkom nápravy pochybení v procesoch verejnej správy a kasačný súd je väčšinou štvrtým orgánom štátu konajúcim o právach a povinnostiach jednotlivcov v tejto oblasti). Právo na súdnu ochranu a s tým spojené právo na prístup k súdu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivostipodlieha obmedzeniam či splneniu podmienok. Podľa § 440 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

21. S poukazom na uvedené považoval kasačný súd takto uplatnený kasačný dôvod za neopodstatnený; sťažovateľ neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo potrebné dospieť k záveru o nesprávnosti právneho posúdenia veci krajským súdom.

V.

22. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný nárok na náhradu trov tohto konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.