ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyňa): Z.. J. U., nar.: XX.XX.XXXX, N. Č.. XXXX, XXX XX Č., právne zastúpená: Advokátska kancelária Nosko & Partners, s.r.o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/191/2016-225 zo dňa 10. mája 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutia správnych orgánov
1. Rozhodnutím č. 01155/Os/2013/153/RK zo dňa 25.08.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") žalovaný zamietol rozklad sťažovateľky a potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcie dohľadu, Odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. 001155/Os/2013/153 zo dňa 02.06.2016, ktorým bola sťažovateľka podľa § 8 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zák. č. 382/2004 Z.z.") vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností.
2. Prvostupňový správny orgán tak rozhodol z dôvodu, že po vykonaní lustrácie spisu sťažovateľky bolo zistené, že táto nespĺňa dva z predpokladov pre zápis do zoznamu. Prvým z nich bol predpoklad na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 33 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch (ďalej len „vyhláška"), pretože sťažovateľka bola zapísaná v odvetví odboru Stavebníctvo, pričom prílohou jej žiadosti o zápis boli listiny preukazujúce získanie vzdelania v študijnom odbore Geodézia a kartografia. Druhým chýbajúcim predpokladom bol predpoklad na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 33 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky, pretože z hľadiska posudzovania žiadosti o zápis musí prax v odbore nadväzovať na získané vzdelanie v odbore, čiže nemôže, resp. nemohla byť vykonávaná bez jeho získania.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podala sťažovateľka v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") a navrhla toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
4. V podanej správnej žalobe najmä uviedla, že
- právoplatné rozhodnutie správneho orgánu nie je možné meniť alebo zrušiť na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy;
- od zápisu do zoznamu znalcov až doposiaľ nedošlo k zmene žiadnych predpokladov na zápis do zoznamu znalcov, ktoré by už žalovanému neboli známe v čase zápisu sťažovateľky do zoznamu;
- ak žalovaný už raz rozhodol o jej zápise do zoznamu znalcov, neexistoval dôvod na zmenu rozhodnutia z vlastnej iniciatívy žalovaného;
- žalovaný opiera svoje rozhodnutie len o jazykový výklad, pričom sám nijakým spôsobom netají, že zákon neustanovuje ako kvalifikačný predpoklad vysokoškolské vzdelanie či už prvého, druhého alebo tretieho stupňa;
- absolvovala bakalárske štúdium na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, Študijný odbor Geodézia, inžinierske štúdium na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite v Ostrave, Hornícko - geologickej fakulte, Študijný odbor Inžinierska geodézia, Študijný program Geodézia a kartografia;
- absolvovala 4-semestrálne štúdium špecializovaného vzdelávania súdneho inžinierstva v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností;
- nevidí dôvod na to, aby sa jej nemohla zarátavať prax ešte pred dosiahnutím potrebného vzdelania; od roku 2006 nadobudla dostatočnú prax na vykonávanie znaleckej činnosti v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností.
5. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že
- rozhodnutie o vyčiarknutí sťažovateľky nebolo vydané na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, ale v zmysle § 8 ods. 1 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z.;
- sťažovateľka bola zapísaná do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, do oddielu na zápis znalcov, pre dva odbory, a to pre odbor Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia a pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, pričom vyčiarknutá bola len zo zoznamu znalcov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností;
- sťažovateľkou dosiahnuté vzdelanie nekorešponduje so vzdelaním v odbore, ktorého sa sporný zápis týka, a to v odbore Stavebníctvo;
- sťažovateľka úspešne ukončila bakalárske štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline, Stavebnej fakulte, odbor Geodézia a kartografia, inžinierske štúdium na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite Ostrava, Hornícko-geologickej fakulte, odbor Inžinierska geodézia a špecializované vzdelávanie v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline, v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností;
- Slovenská technická univerzita sťažovateľke rozhodnutím zo dňa 17.02.2011 uznala diplom z Vysokej školy banskej - Technickej univerzity Ostrava za rovnocenný s dokladom o vzdelaní Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou, v študijnom odbore Geodézia a kartografia;
- sťažovateľka dosiahla potrebné vzdelanie v odbore inom, akého sa sporný zápis týka, a to v odbore Geodézia a kartografia;
- odbor Geodézia a kartografia je odborom odlišným od odboru Stavebníctvo;
- odbor Stavebníctvo nie je ani príbuzným odborom k odboru Geodézia a kartografia, čo vyplýva zo sústavy študijných odborov Slovenskej republiky vydanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2090/2002-sekr. Zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších rozhodnutí;
- dosiahnutie špecializovaného vzdelávania v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline je samostatným predpokladom na zápis do zoznamu znalcov (podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zák. č. 382/2004 Z.z.), ktorého splnenie nie je spôsobilé nahradiť nesplnenie predpokladu na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zák. č. 382/2004 Z.z. (získanie vzdelania v odbore);
- výkon zamestnania na Okresnom úrade Čadca z hľadiska dôležitosti postavenia znalcov a verejného záujmu nie je relevantná, z prehľadu tejto praxe (Potvrdenie Okresného úradu Čadca zo dňa 16.06.2014) je zrejmé, že sťažovateľka vykonávala činnosti týkajúce sa správy katastra nehnuteľností, čo nemožno považovať za prax v odbore Stavebníctvo;
- získanie praxe v odbore je možné až potom, ako žiadateľ preukáže že získal tak platné vzdelanie v odbore, pretože okamih získania vzdelania v odbore je okamihom plynutia relevantnej odbornej praxe ( rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/186/2016).
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu
6. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhla aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
7. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedla, že
- žalovaný už pri zápise do zoznamu znalcov skúmal, či sťažovateľka splnila všetky predpoklady vyžadované právnou úpravou, pričom v tomto čase žalovaný vyhovel žiadosti a sťažovateľku zapísal do zoznamu znalcov, pričom predpoklady na vykonanie zápisu sa nezmenili;
- vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, zasahuje do jej právneho postavenia, ústavných práv, je v rozpore s princípom právnej istoty a na základe tejto skutočnosti jej vzniká škoda;
- absolvovala vysokoškolské vzdelanie v odbore „inžinierska geodézia", ktorú možno označiť ako Časť geodézie, ktorá rieši úlohy súvisiace s budovaním vytyčovacích sietí, vytyčovaním a kontrolným meraním priestorovej polohy stavebných objektov, vytyčovaním a kontrolou geometrických parametrov priemyselných objektov a zariadení, meraním územia pre projekt a vyhotovovaním geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavebného diela;
- v rámci vysokoškolského štúdia úspešne absolvovala (okrem iných) študijné predmety ako Pozemné stavby, Podzemné stavby, Cestné staviteľstvo a Železničné staviteľstvo a teda jej vzdelanie žalobkyne je aj vzdelaním v odbore stavebníctvo
- absolvovala vzdelanie v odbore stavebníctvo - špecializované vzdelávanie na Ústave súdneho inžinierstva v Žiline ako ďalšie vzdelávanie podľa zák. č. 386/1997 Z.z.;
- v súčasnosti študuje na Ústave znaleckého výskumu a vzdelávania Žilinskej univerzity (III. stupeň vysokoškolského vzdelania) v odbore stavebníctvo, pričom jednou z podmienok prijatia na III. stupeň vysokoškolského vzdelania je absolvované vzdelanie v II. stupni vysokoškolského vzdelania v odbore stavebníctvo, a teda splnením podmienok prijatia na III. stupeň vysokoškolského štúdia len deklaruje, že má úspešne absolvované vzdelanie v odbore stavebníctvo;
- dlhodobým pôsobením na oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam a technickom oddelení Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor a pôsobením v spoločnosti RIASTAV, spol. s r.o., so sídlom: 1682, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 379 905, nadobudla bohaté praktické skúsenosti;
- má odborné skúsenosti s činnosťami na úseku geodézie, kartografie a katastra, zisťovania a prešetrovania vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam pri tvorbe a aktualizácií operátorov katastra nehnuteľností, zákresov geometrických plánov do súboru geodetických informácií, samostatnéhoodborného spracúvania rozhodnutí a vykonávania kontroly na úseku geodézie, kartografie a katastra, rozboru a analýz chýb registra ZRPŠ, ROEP a RVP, ďalej v oblasti vyhotovovaní rozpočtových správ stavebných objektov, inžinierskej činnosti pri zabezpečovaní územného, stavebného a kolaudačného rozhodnutia, alebo aj v oblasti geodetických prác pri vytýčení a zameraní skutočného vyhotovenia stavieb;
- v Slovenskej republike v odvetví Odhad hodnoty nehnuteľností pôsobia v súčasnosti aj znalci, ktorí majú prax ako zamestnanci stavebných úradov, katastrálnych odborov príslušných okresných úradov, ďalej ako pracovníci v banke, pracovníci katastrálnej inšpekcie a pod.;
- znaleckú činnosť v odvetví Odhad hodnoty nehnuteľností vykonávala od roku 2014 do roku 2016, t. j. 3 roky;
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.08.2018 navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
- doklad o získaní vzdelania v študijnom odbore „inžinierska geodézia" v Českej republike v Slovenskej republike príslušnou inštitúciou uznaný ako vzdelanie získané v študijnom odbore Geodézia a kartografia;
- je bežné, že študijné programy obsahujú rôzne prierezové predmety alebo predmety spadajúce pod iné študijné odbory, čo však neznamená, že takéto vzdelanie predstavuje vzdelanie korešpondujúce s vymedzením niekoľkých znaleckých odborov;
- úspešné absolvovanie špecializovaného vzdelávania ako získanie vzdelania v odbore Stavebníctvo je osobitným predpokladom pre zápis do zoznamu znalcov;
- sťažovateľka sa momentálne vzdeláva v študijnom odbore Súdne inžinierstvo, nie v študijnom odbore Stavebníctvo;
- sťažovateľka nezískala vzdelanie v odbore (stavebníctvo- pozn. kasačného súdu), takže sa jej ani nemohla započítavať odborná prax, pričom aj keby sa odhliadlo od uvedeného, ani v čase vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe nemala sťažovateľka sedem rokov trvajúcu prax v odbore Stavebníctvo, pretože sťažovateľka na Okresnom úrade Čadca vykonávala samostatné odborné činnosti na úseku geodézie, kartografie a katastra;
- základ úvah o diskriminácii sťažovateľky oproti iným znalcov, vykonávajúcich znaleckú činnosť v odbore stavebníctvo s obdobným vzdelaním je nesprávny, nakoľko všetky sťažovateľkou uvedené osoby, ktoré získali len stredoškolské vzdelanie, boli zapísané do zoznamu znalcov pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 382/2004 Z.z., pričom vtedajšia právna úprava bola odlišná;
- znalci zapísaní do zoznamu znalcov pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 382/2004 Z.z. museli v rámci zákonom upraveného obdobia predložiť vymedzené listiny, medzi tie však (pochopiteľne) nepatril doklad o úspešnom absolvovaní vysokoškolského štúdia, keďže v rámci prechodného obdobia ho ani nebolo možné úspešne absolvovať;
- žalovaný nemá vedomosť o tom, že medzi znalcami zapísanými po nadobudnutí účinnosti zák. č. 382/2004 Z.z. je k dnešnému dňu v odvetviach odboru Stavebníctvo zapísaný čo i len jeden znalec so vzdelaním z odboru Geodézia a kartografia;
- Ing. Z. M. bola zapísaná v zozname ešte pred tým, ako nadobudol účinnosť zák. č. 382/2004 Z.z.;
- znenie zák. č. 382/2004 Z.z. účinné do 30. júna 2018 umožňovalo vyčiarknuť osobu zo zoznamu aj v prípade, ak bola žiadosť o zápis posúdená nesprávnym spôsobom a ak ani v čase konania o vyčiarknutí neboli kumulatívne splnené všetky podmienky na zápis.
IV. Právne závery kasačného súdu
9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.
10. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
11. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá a) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, b) je bezúhonná, c) získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis, d) skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti podľa tohto zákona (ďalej len "odborné minimum"), e) vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov, f) zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť (ďalej len "odborná skúška"), g) úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu pre odbor alebo odvetvie, v ktorom je takéto vzdelávanie ustanovené vykonávacím predpisom [§ 33 ods. 1 písm. b)], h) má materiálne vybavenie postačujúce na výkon činnosti v odbore alebo odvetví, ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis, i) nebola v posledných troch rokoch právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d) alebo ktorej nebol uložený zákaz výkonu činnosti podľa § 27 ods. 3 písm. c), j) zložila sľub. Podľa § 33 písm. b) zák. č. 382/2004 Z.z., všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o rozsahu sústavného vzdelávania, o rozsahu, spôsobe a obsahu odborného minima, špecializovaného vzdelávania, o rozsahu, forme a termíne výkonu odbornej skúšky a overenia odbornej spôsobilosti, podrobnosti o ďalších podmienkach potrebných na zápis, podrobnosti o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na zápis do zoznamu, podrobnosti o podmienkach zápisu do zoznamu pre vybrané odbory alebo odvetvia, o ďalších údajoch zapisovaných do zoznamu. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška") k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripoja osvedčené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, najmä vysokoškolského diplomu, maturitného vysvedčenia alebo iných dokladov. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky fyzická osoba k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu znalcov, pripojí doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti.
12. Kasačný súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľka absolvovala bakalárske štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline, Stavebnej fakulte, odbor Geodézia a kartografia, inžinierske štúdium na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite Ostrava, Hornícko-geologickej fakulte, odbor Inžinierska geodézia a špecializované vzdelávanie v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Ďalej z obsahu spisu vyplynulo, že Slovenská technická univerzita sťažovateľke rozhodnutím zo dňa 17.02.2011 uznala diplom z Vysokej školy banskej - Technickej univerzity Ostrava za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou, v študijnom odbore 5.1.3 Geodézia a kartografia podľa študijného programu druhého stupňa- geodézia a kartografia.
13. Prvostupňový správny orgán, po vykonaní lustrácie spisu sťažovateľky- v tom čase zapísanej vzozname znalcov odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností (od roku 2014) tak pristúpil k jej vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov v tomto odbore. Prvostupňový správny orgán s poukazom na opis odboru Geodézia a kartografia uviedol, že vzdelanie získané v tomto študijnom odbore predstavuje výlučne vzdelanie korešpondujúce s rovnomenným znaleckým odborom.
14. Na prvom mieste kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom žalovaného pokiaľ ide o skúmanie splnenia podmienky pre zápis fyzickej osoby do zoznamu znalcov podľa § 5 ods. 1 písm. c/ zák. č. 382/2004 Z.z., teda že je potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. Napriek tomu, že citované ustanovenie v taxatívnom výpočte podmienok, ktoré je potrebné splniť kumulatívne, explicitne neustanovuje získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis, je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/ vyhlášky, žiadateľ o zápis do zoznamu znalcov, odbor: Stavebníctvo musí (ako osobitnú podmienku) úspešne absolvovať špecializované vzdelávanie poskytované znaleckým ústavom na základe poverenia ministerstva, a teda na vykonávanie znaleckej činnosti v danom odbore je potrebné dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, než je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa tak, ako to uvádza aj zákonodarca v dôvodovej správe k vyhláške: „Špecializované vzdelávanie je zamerané na konkrétne odbory a odvetvia a vyžaduje sa tam, kde základné vzdelanie, predovšetkým vysokoškolské, nie je dostatočné na výkon znaleckej činnosti v danom odbore".
15. Právna úprava podmienok pre zápis do zoznamu znalcov, účinná v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí obsahovala právne neurčitý pojem „vzdelanie v odbore". Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/47/2012 zo dňa 09.04.2013, „pri aplikácii právnych noriem obsahujúcich právne neurčité pojmy na konkrétny skutkový stav, orgán aplikácie práva bližšie precizuje obsah právne neurčitého pojmu prostredníctvom metód právnej hermeneutiky, ale predovšetkým prostredníctvom správneho uváženia. Správne uváženie predstavuje inštitút, ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. V normách správneho práva sa totiž nemôže odzrkadľovať spoločenská realita absolútne, z uvedeného dôvodu normy správneho práva poskytujú orgánom verejnej správy pri ich aplikácii určitý priestor, v hraniciach ktorého môžu využiť svoju odbornú erudíciu, praktické skúsenosti, ako aj dôkladnú znalosť príslušného úseku verejnej správy. Inštitút tzn. neurčitých pojmov sa v správnom práve vzťahuje na situácie, kedy norma správneho práva používa výraz, ktorý bližšie obsahovo nevymedzuje a ktorý nie je bližšie obsahovo vymedzený ani inými právnymi normami. Preto pri aplikácii právne neurčitého pojmu platí zásada, že je v kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie, aby vymedzil jeho obsah v rámci tzv. správneho uváženia."
16. Na vyššie uvedené závery následne nadviazal kasačný súd v rozsudku sp. zn. 4Sžk/38/2018 zo dňa 04.12.2018, týkajúcom sa právne obdobného prípadu dodávajúc, že „v kontexte zákona o znalcoch žalovanému ako jedinému správnemu orgánu prislúcha skúmať a vyhodnocovať splnenie podmienok na zápis do zoznamu znalcov vo všetkých evidovaných znaleckých odboroch. To znamená, že mu prislúcha nielen oprávnenie ale aj povinnosť individuálne posúdiť dosiahnuté vzdelanie každého žiadateľa o zápis v súvislosti s požadovaným vzdelaním na príslušný znalecký odbor. Práve toto posúdenie vníma kasačný súd ako realizáciu správneho uváženia pri výklade neurčitého právneho pojmu „vzdelanie v odbore", ktorú správny orgán uplatnil v nadväznosti na odkazujúcu právnu normu vyjadrenú v § 33 písm. b/ zákona o znalcoch a v medziach podmienok vymedzených vo vyhláške. Kasačný súd po logickej úvahe v zhode s českou judikatúrou Nejvyššího správního soudu (č. j. 2 Afs 64/2009 zo dňa 27.01.2010, 9 Afs 31/2011 zo dňa 14.09.2011 a 9 Afs 79/2008 zo dňa 23.04.2009) uvádza, že právne neurčitý pojem je potrebné vnímať v kontexte predmetného zákona ako aj s ohľadom na jeho sledovaný cieľ. Je nesporné, že neurčitému pojmu obsiahnutému v právnom predpise je potrebné pripisovať taký význam, ktorý najviac zodpovedá oblasti, ktorú predmetný právny predpis upravuje. Pri výklade právne neurčitého pojmu a jeho následnej aplikácii je taktiež nutné posudzovať konkrétne okolnosti daného prípadu."
17. V predmetnej veci bolo nespochybniteľne preukázané, že sťažovateľka nezískala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako ani stredoškolské vzdelanie v odbore Stavebníctvo. Pokiaľ ide osťažovateľkou získané vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo v zmysle vyššie uvedeného v Slovenskej republike uznané za vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore 5.1.3 Geodézia a kartografia, toto je možné akceptovať ako odborné vzdelanie pre rovnomenný znalecký odbor, avšak nie pre odbor 5.2.8. Stavebníctvo, čo je dané najmä opisom študijných odborov. Tieto sú v zmysle Sústavy študijných odborov Slovenskej republiky vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 v znení neskorších rozhodnutí, ale aj v čase rozhodovania kasačného súdu aktuálnej vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 244/2019 Z.z. o sústave študijných odborov Slovenskej republiky samostatnými odbormi. Na vyššie uvedenom nič nemení ani absolvovanie niektorých predmetov z iných odborov v rámci štúdia odboru Geodézia a kartografia, ktoré samé osebe, bez štúdia komplexného študijného programu neposkytujú ucelené poznatky v danom odbore.
18. Ako už bolo naznačené v bode 13 tohto rozsudku podľa § 10 ods. 1 vyhlášky špecializované vzdelávanie sa vyžaduje u uchádzačov o odbory uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške, ktorým je podľa bodu 4 uvedenej prílohy odbor Stavebníctvo. Podľa § 10 ods. 3 druhej vety vyhlášky obsahom špecializovaného vzdelávania je najmä aplikácia teoretických znalostí v danom odbore, z čoho nepochybne vyplýva požiadavka na kvalifikáciu v odbore u žiadateľa o zápis do zoznamu znalcov, ktorú následne prostredníctvom špecializovaného vzdelávania ďalej rozvíja.
19. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s argumentáciou sťažovateľky, týkajúcou na absolvovania špecializovaného vzdelania v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Vyššie uvedené je osobitnou podmienkou pre zápis fyzickej osoby do zoznamu znalcov v odbore Stavebníctvo podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zák. č. 382/2004 Z.z., účelom ktorej je doplnenie získaného vzdelania v odbore, nie jeho nahradenie. Skutočnosť, že sťažovateľka bola príslušnou vzdelávacou inštitúciou prijatá na toto štúdium v odbore Stavebníctvo nie je pre žalovaného, z hľadiska posudzovania splnenia ostatných podmienok pre zápis (najmä podľa § 5 ods. 1 písm. c/) záväzná.
20. V neposlednom rade kasačný súd poukazuje na to, že novelizáciou zákona o znalcoch zákonom č. 65/2018 Z. z. došlo k spresneniu formulácie požadovaného vzdelania spôsobom podporujúcim vyššie uvedené názory a východiská žalovaného a krajského súdu, s ktorými sa kasačný súd stotožnil.
21. Pokiaľ ide o sťažovateľkou menovaných znalcov, kasačný súd nemal za preukázaný odlišný postup žalovaného v obdobných prípadoch, nakoľko z vyjadrenia žalovaného, ako aj z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že v prípade menovaných znalcov došlo k ich zápisu podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a teda za splnenia iných podmienok. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zák. č. 382/2004 Z.z., ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto nespĺňa predpoklady na zápis do zoznamu; ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ prestal vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu, ak do dvoch rokov opätovne nezačne vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti.
22. V predmetnej veci žalovaný aplikoval ust. § 8 ods. 1 písm. d) zák. č. 382/2004 Z.z. Aj keď sa kasačný súd stotožňuje s tvrdením sťažovateľky o tom, že v jej prípade odo dňa zápisu nenastali žiadne nové skutočnosti, pričom možno konštatovať, že žalovaný svojim predchádzajúcim postupom (vykonaním zápisu) fakticky potvrdil splnenie podmienok pre zápis sťažovateľky do zoznamu znalcov v odbore Stavebníctvo, je povinnosťou žalovaného dohliadať na výkon znaleckej činnosti. Niet pochybností o tom, že podmienky pre zápis podľa § 5 zák. č. 382/2004 Z.z. musia byť splnené v čase vykonania zápisu, ako aj nepretržite počas výkonu znaleckej činnosti. Nie je pritom vylúčené dodatočné zistenie, že subjekt tieto predpoklady nespĺňal ani pri zápise do zoznamu, pričom konaním ministerstva spravodlivosti (žalovaného) došlo k administratívnemu pochybeniu (tak ako v prípade sťažovateľky). Zápisom subjektu do zoznamu znalcov ministerstvo spravodlivosti potvrdzuje, že tento subjekt spĺňa hmotnoprávne podmienky na výkon činnosti znalca. Vytvára sa tak vyvrátiteľná právna domnienka o odbornej spôsobilosti tohto subjektu podávať znalecké úkony. V prípade neskoršieho zistenia, žezapísaný subjekt nespĺňal hmotnoprávne podmienky zápisu do zoznamu, je logickým vydanie rozhodnutia žalovaným, ktorým oprávnenie vykonávať činnosť podľa zák. č. 382/2004 Z.z. odníme. Žalovaný v tomto prípade rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia, ktorého výklad takýto postup pripúšťa.
V.
23. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.