ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. Ľ. D., bytom C.. D.. R. XX, XXX XX J., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Nám. slobody 12, 810 05 Bratislava, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/30/2017 zo dňa 26. októbra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/30/2017 zo dňa 26. októbra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn.: 4445/2017-PO-BP R.z.: 32323/2017 zo dňa 02.05.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Prešov sp. zn. 1N 13524/16- KaPO, r. z. 82370/2016 zo dňa 16.12.2016 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci zamietol a rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
2. V odôvodnení rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania pred Centrom právnej pomoci, kanceláriou Prešov, ktorej bolo dňa 17.10.2016 doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci exekučného konania, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 6Er/218/2009, EX 132/09, proti žalobcovi ako povinnému.
3. Za účelom posúdenia žalobcovej žiadosti bol tento výzvou zo dňa 26.10.2016 vyzvaný, aby v lehote 10 dní odo dňa jej prevzatia doplnil nasledovné doklady a vyjadrenia:
- pre posúdenie stavu materiálnej núdze o potvrdenie Sociálnej poisťovne o ne/vyplatených dávkach od marca do októbra 2016;
o potvrdenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny o evidencii v zozname uchádzačov o zamestnanie; o potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o ne/poberaní dávky v hmotnej núdzi za obdobie od marca do októbra 2016 a o v prípade iných príjmov doklady preukazujúce výšku týchto príjmov, príp. čestné prehlásenie o výške týchto príjmov za obdobie od marca do októbra 2016 vrátane;
- pre posúdenie materiálnej núdze spoločne posudzovanej osoby (manželky): o potvrdenie zamestnávateľa o čistom príjme za obdobie od marca do októbra 2016 a o potvrdenie Sociálnej poisťovne o ne/vyplatených dávkach od marca do októbra 2016;
- pre posúdenie právnej stránky:
- fotokópiu sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu Prešov z 20.09.2016, sp. zn.: 6Er/218/2009, EX 132/09, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii.
4. Zároveň bol poučený, že v prípade ak v stanovenej lehote nepredloží požadované doklady a nevyjadrí sa k požadovaným skutočnostiam, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci bude podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavené. Z dôvodu, že zo strany žalobcu v stanovenej lehote, neboli predložené všetky požadované doklady, Centrum rozhodnutím zo dňa 16.12.2016 konanie zastavilo podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku.
5. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ku ktorému doložil ďalšie doklady. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že skutočnosť, že manželka žalobcu ako spoločne posudzovaná osoba nemala za obdobie od júna do septembra 2016 žiadny príjem uviedol až v odvolaní. K námietke, že osobne doručil dokumenty bez ich bližšej špecifikácie žalovaný poukázal na podanie 19 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci žalobcom v roku 2016, preto nie je zrejmé, aké požadované dokumenty a v akých konaniach mal doložiť, pričom je v prvom rade práve povinnosťou žiadateľa preukázať svoj nárok na poskytnutie právnej pomoci a doložiť požadované doklady a vyjadrenia.
6. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca bol riadne vyzvaný na doplnenie potrebných dokladov, pričom bol poučený o následkoch ich nedoplnenia. Aj napriek tomu neuviedol, z akých finančných prostriedkov si on a spoločne posudzované osoby hradili životné náklady v období od júla do októbra 2016 a nepredložil potvrdenie Sociálnej poisťovne o nevyplatených resp. vyplatených úrazových dávkach za obdobie od marca do októbra 2016. S ohľadom na nedoplnenie požadovaných dokladov a údajov nebolo možné presne a úplne zistiť splnenie zákonom stanovených podmienok podľa ustanovenia § 6, resp. § 6a zákona č. 327/2005 Z. z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.
II. Konanie na krajskom súde
7. Správnou žalobou zo dňa 18.07.2017 sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Centru právnej pomoci Prešov osobne doručil požadované doklady dňa 27.06.2016, 23.09.2016,28.10.2016, 18.11.2016 a 28.11.2016, čo aj potvrdilo v rozhodnutí sp. zn. 2N 14172/16-KaPO R.z.81755/2016. Namietal, že čo sa týka jeho dcéry, táto dňa 04.07.2015 dosiahla dospelosť a nepraje si, aby boli poskytnuté akékoľvek informácie o jej osobe a on to rešpektuje. Opakovane upozornil Centrum právnej pomoci Prešov, že akékoľvek získavanie informácií o jeho dcére považuje za nezákonné. Navrhol vypočutie E. H. a H.. U. F.. Zároveň upriamil pozornosť súdu na Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/4/2017 a sp. zn. 6S/9/2017. 8. Krajský súd v Prešove v konaní podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p. dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, preto preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. Najmä s poukazom na obsah administratívneho spisu uviedol, že žalobca sa snažil vyhovieť výzve žalovaného a predložiť mu žiadané doklady a teda nemožno konštatovať nečinnosť žalobcu pri posudzovaní opodstatnenosti jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. Naopak sa považuje postup žalovaného za prísne formalistický, ak bez toho, aby upozornil žalobcu, že ním predložené doklady nepostačujú pre posúdenie jeho nároku na priznanie právnej pomoci a bez toho, aby ho vyzval aj na doplnenie ďalších dokladov, bez ktorých nie je možné rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku,podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavil konanie rozhodnutím zo dňa 16.12.2016 sp. zn. 1N 13524/16-KaPO R.z. 82370/2016 a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol.
10. Vzhľadom na uvedené krajský súd v bode 28 napadnutého rozsudku konštatoval, že „zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa zo dňa 16.12.2016 sp. zn. 1N 13524/16-KaPO R.z. 82370/2016 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.“
III. Konanie na kasačnom súde
11. Proti rozsudku krajského súdu žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:
- sťažovateľ rozhoduje o nároku žiadateľa na základe dokladov predložených žiadateľom, preto ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadateľovi ukladá zákonnú povinnosť doložiť všetky doklady a uviesť všetky skutočnosti, preukazujúce jeho tvrdenia, uvádzané v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci;
- žalobca bol vyzvaný na doplnenie dokladov potrebných na rozhodnutie o jeho žiadosti s explicitným uvedením zoznamu všetkých dokladov, ktoré je žalobca povinný doložiť, s poučením o možnosti navštíviť Centrum osobne, prípadne kontaktovať ho telefonicky a riadnym poučením, že ak v určenej lehote nedoplní požadované doklady a nevyjadrí sa k požadovaným skutočnostiam, konanie bude zastavené;
- sťažovateľ ani Centrum nikdy nekonštatovali nečinnosť žalobcu;
- Centrum zastavilo konanie z dôvodu nepredloženia všetkých požadovaných dokladov a vyjadrení, neuvedenia z akých finančných prostriedkov si žalobca a spoločne posudzované osoby hradili životné náklady v období od júla do októbra 2016 a nepredloženia potvrdenia Sociálnej poisťovne o ne/vyplatených úrazových dávkach žalobcu a spoločne posudzovanej osoby za obdobie od marca do októbra 2016;
- žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2016 uviedol, že spomenuté doklady osobne doručil dňa 27.6.2016, 23.09.2016, 28.10.2016, 18.11.2016, avšak bez identifikácie a špecifikácie, či uvedenia spisovej značky konania, ku ktorým dotknuté doklady patrili;
- v prípade, ak žalobca nevedel uviesť konkrétne aké doklady a v akých konaniach doložil, mohol a mal kontaktovať Centrum za účelom potvrdenia doloženia všetkých potrebných dokladov, prípadne doplnenia konkrétnych identifikácii dokladov;
- krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď postup sťažovateľa vyhodnotil ako prísne formalistický z dôvodu, že žalobca sám nepredložil všetky požadované doklady, pričom ani náležite neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj napriek skutočnosti, že bol riadne vyzvaný na doloženie konkrétnych dokladov a poučený o následkoch ich nedoloženia. V zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 327/2005 Z.z. a príslušnej vykonávacej vyhlášky je predovšetkým povinnosťou žiadateľa doložiť riadne svoju príjmovú situáciu. Keďže takýto postup predpokladá zákonodarca, bol postup Centra zákonný, nie formalistický;
- odôvodnenie krajského súdu pôsobí zmätočne a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, nakoľko bez ďalšieho žiada, aby sťažovateľ svoj postup zopakoval spôsobom, akým to už urobil v štádiu prvostupňového konania o nároku žalobcu. Takýto právny záver je nelogický a nezrozumiteľný;
- napadnutý rozsudok je zmätočný, nakoľko vo výroku Rozsudku konštatuje, že zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.05.2017 sp. zn. 4445/2017-PO-BP, R. z.: 32323/2017 (v rozhodnutí aj ako „preskúmavané rozhodnutie“), t.j. rozhodnutie odvolacieho orgánu a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.12.2016 sp.zn. 1N 13524/16-KaPO R.z. 82370/2016, teda prvostupňové rozhodnutie;
- odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé, nakoľko obsahuje závery bez uvedenia právnej argumentácie a úvah;
13. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09.03.2018 najmä upozornil na iné konania proti sťažovateľovi, ktoré boli rozhodnuté v prospech žalobcu (rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/2/2017-40, 2S/6/2017-66, 4S/31/2017-27, 4S/30/2017-23, 4S/3/2017-39 a uznesenia toho istého súdu sp. zn. 4S/32/2017-15, 3S/4/2017-12, 6S/9/2017-11, 3S/31/2017-8, 6S/12/2017-39 a 2S/6/2017- 56).
15. Ďalej uviedol, že Centrum pravidelne informuje o príjme manželky (poskytuje výplatné pásky). Za obdobie jún, júl, august, september, december 2016 a január 2017 nemala jeho manželka žiaden príjem. Centrum aj napriek tomu požaduje výplatné pásky ktoré neexistujú. Žalobca tiež doložil manželkine potvrdenie zamestnávateľa o príjme fyzickej osoby za celý rok 2016 a všetky doklady z úradu práce a sociálnej poisťovne dňa 28.10.2016, 18.11.2016 a 28.11.2016 čo Centrum potvrdilo v rozhodnutí sp. zn. 2N 14172/16-KaPO R.z.81755/2016.
16. Na výzvy Centra reagoval dňa 27.06.2016, 23.09.2016, 28.10.2016, 18.11.2016 a 28.11.2016. Centrum sa nemôže odvolávať na to, že nevie ku ktorým konaniam predložené doklady patrili, keď vo svojich rozhodnutiach a vyjadreniach konštatuje, že jeho povinnosťou je skúmať a dopĺňať doklady aj z iných spisov.
17. Záverom uviedol, že v prípade zrušenie rozhodnutia „CPP Bratislava“ (odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného- pozn. kasačného súdu), automaticky je zrušené rozhodnutie „CPP Prešov“. Preto žalobca navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
IV. Právny názor kasačného súdu
18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 S.s.p.
19. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. januára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
Podľa § 19 ods. 2 S.s.p. správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.
Podľa § 23 ods. 1 S.s.p., na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
Podľa § 23 ods. 2 S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu opriestupku, b) správnych žalobách v sociálnych veciach, c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Prešove dňa 17.07.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia § 58 ods. 2 správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Prešov (tiež ako „Centrum“), sp. zn. 1N 13524/16- KaPO, r. z. 82370/2016 zo dňa 16.12.2016 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci zamietol a rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou rozhodol kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušil a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.
21. Krajský súd v správnom súdnictve zásadne koná a rozhoduje v senáte. V správnom súdnictve s účinnosťou od 01.07.2016 je sudca na krajskom súde príslušný len na konania, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. v § 23 ods. 2 S.s.p. (v konaní o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy).
22. V predmetnej právnej veci bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Prešov o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci a toto rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Žalobcom podanú správnu žalobu nemožno subsumovať pod niektorú zo žalôb v zmysle § 23 ods. 2 S.s.p., o ktorých rozhoduje samosudca a nie senát, nakoľko nejde o žiadne z konaní taxatívne ustanovených v § 23 ods. 2 S.s.p., ale zo strany sťažovateľa bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej mal rozhodovať senát príslušného krajského súdu.
23. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení je povinný správny súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania. Zákon neuvádza čo treba rozumieť pod pojmom „nesprávne obsadený súd“. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Nesprávnym obsadením súdu sa rozumejú prípady, keď namiesto senátu rozhodoval sudca... V tomto prípade ide o porušenie práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR veta práva, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 1612)
24. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (m.m.rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 297/2012 zo dňa 30. 10. 2013)
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd dospel k záveru, že prejednanie a rozhodnutie veci pred krajským súdom neprebehlo v zákonnom zložení, pretože rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd. Toto procesné pochybenie zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia vydaného nesprávne obsadeným súdom, dajúc do pozornosti, že o nesprávne obsadenie súdu sa jedná aj vtedy, keď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne samosudca (tzv. kvantitatívne hľadisko).
26. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu dospel k záveru, že konanie je postihnuté takou vadou, ktorá má za následok porušenie práva garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ako i článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
27. Záverom kasačný súd považoval za potrebné vytknúť krajskému súdu pochybenie, ktorého sa dopustil v bode 28 napadnutého rozhodnutia kde konštatoval, že zrušil rozhodnutie zo dňa 16.12.2016 sp.zn. 1N 13524/16-KaPO R.z. 82370/2016, teda rozhodnutie Centra (prvostupňové rozhodnutie), čo je v rozpore s výrokom napadnutého rozsudku, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa zo dňa 02.05.2017 sp. zn. 4445/2017-PO-BP, R. z.: 32323/2017.
28. Na rovnakom mieste krajský súd bez podrobnejšej právnej argumentácie označil postup žalovaného, resp. Centra za prísne formalistický, pričom sťažovateľa zaviazal vyzvať žalobcu na doplnenie chýbajúcich dokladov, opätovne ho poučiť o následkoch nepredloženia týchto dokladov a vo veci opätovne rozhodnúť. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že potom čo žalobca žiadosťou doručenou Centru dňa 17.10.2016 požiadal o poskytnutie právnej pomoci, bol následne Centrom vyzvaný na doplnenie údajov v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Vo výzve boli uvedené doklady, ktoré mal predložiť a zároveň bol upozornený, že ak v určenej lehote nedoplní požadované doklady a nevyjadrí sa k požadovaným skutočnostiam Centrum podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku konanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zastaví. Centrum zastavilo konanie, vzhľadom na to, že žalobca nedoručil v 10 dňovej lehote, ktorá mu uplynula dňa 21.11.2016 všetky dokumenty k žiadosti a to:
- potvrdenie o čistom príjme spoločne posudzovanej osoby (manželky) od júna 2016 do septembra 2016 (t.j. príjmy vyplatené v mesiacoch júl 2016 až október 2016);
- potvrdenie príslušnej Sociálnej poisťovne o nevyplatených resp. vyplatených úrazových dávkach žiadateľovi aj spoločnej posudzovanej osoby (manželky) za obdobie od marca 2016 do októbra 2016 vrátane.
29. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že krajský súd bez podrobnejšieho zdôvodnenia zaviazal žalovaného postupovať rovnako ako to urobil už administratívnom konaní, pričom uvedený postup zároveň označil za prísne formalistický. Takýto záver je podľa názoru kasačného súdu nezrozumiteľný.
30. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu z úradnej povinnosti postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. e) S.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom konaní vo veci rozhodne krajský súd v senátnom zložení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.