1Sžk/12/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): O.. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ul. U.. Z. XXXX/XA, A., proti žalovanému: Mesto Poprad, Matričný úrad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. septembra 2016 č. k. 1S/23/2016-22 v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Sťažovateľovi sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy

1. Žalobou podanou krajskému súdu dňa 14.6.2016 sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - Matričného úradu Mesta Poprad a navrhol, aby súd prikázal žalovanému vyhotoviť žalobcovi výpis z knihy narodení, v ktorom uvedie ako jeho meno a priezvisko B. C. a vo výpise z knihy narodení neuvedie meno otca. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.06.2016 požiadal na Matričnom úrade Mesta Poprad o výpis z knihy narodení a o vykonanie opravy predmetného výpisu. Tvrdil, že vo výpise je nepravdivý údaj o jeho priezvisku, ktoré je uvedené ako „C.", zatiaľ čo v zápise v knihe narodení má uvedené priezvisko „C.". Uviedol, že v zápise v knihe narodení nie je uvedený jeho otec, no výpis z knihy narodení obsahuje nepravdivý údaj o otcovi žalobcu, ktorým má byť G. C.. Výpis z knihy narodení tak nezodpovedá zápisu v knihe narodení, čo podľa žalobcu potvrdzuje priložená úradne osvedčená kópia krstného listu a „Hlásenie o narodení dieťaťa" z roku 1975".

3. Žalobca mal za to, že nepravdivým výpisom z knihy narodení žalovaný zasiahol podstatným spôsobom do práv a právom chránených záujmov žalobcu, najmä do jeho súkromného, rodinného života a vnútornej integrity. Vyjadril názor, že ako občan Slovenskej republiky má právo na to, aby výpisz knihy narodení bol zhodný so zápisom v knihe narodení, a najmä ak sa jedná o zápisy priezviska a otca.

II. Konanie pred krajským súdom

4. Krajský súd uznesením zo dňa 07. septembra 2016 č.k. 1S/23/2016-22 žalobu zamietol a nepriznal náhradu trov konania. Na podklade obsahu administratívneho spisu konštatoval, že v roku 1979 sa na Matričný úrad Poprad dostavili G. C. a M. C. a určili súhlasným vyhlásením otcovstvo k dieťaťu (žalobcovi), pričom sa dohodli, že dieťa bude užívať priezvisko „C.". Po určení otcovstva matričný úrad vykonal dodatočný záznam o určení otcovstva, pričom zápis o pôvodnom priezvisku dieťaťa „C." podbodkoval ako neplatný. Krajský súd uviedol, že nakoľko súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve má deklaratórny charakter, nie je úlohou matriky skúmať a preskúmavať pravdivosť tvrdení, povinnosťou matriky je vykonať zápis.

5. Keďže súhlasné vyhlásenie rodičov bolo časovo vykonané neskôr, ako bol vyhotovený krstný list, ktorým sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenie o nepravdivosti údajov vo výpise z knihy narodení, platia údaje v knihe narodení vrátane údaja o otcovi dieťaťa vykonané neskôr, teda v čase súhlasného vyhlásenia rodičov. Podľa názoru krajského súdu zákon matričnému úradu síce ukladá povinnosť opraviť údaje v knihe narodení, ak sú v rozpore so skutočnosťou, ale vzhľadom k tomu, že žalobca svoje tvrdenie o nesprávnosti údajov vo výpise z knihy narodení nepodporil žiadnou verejnou listinou, ktorá by vyvracala správnosť údajov v knihe narodení spolu s údajmi vo výpise z knihy narodení, neuniesol tým dôkazné bremeno.

6. Krajský súd preto zastal názor, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko výpisom z knihy narodení nedošlo k nezákonnému zásahu, keďže matričný úrad postupoval v súlade so zákonom.

III. Kasačná sťažnosť

7. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že krajský súd svojim procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že krajskému súdu navrhol vykonať vo veci pojednávanie a dokazovanie, vyžiadať od Matričného úradu v Poprade listiny pod č. 408/16, vykonať ohliadku zápisu žalobcu v knihe narodení na Matričnom úrade v Poprade, vykonať obhliadku v Zbierke listín žalobcu na Okresnom úrade v Poprade, vypočuť zodpovedného pracovníka Matričného úradu v Poprade a vykonať pred súdom ostatné predložené dôkazy. Žalobca namietal, že krajský súd bez právneho dôvodu nevykonal pojednávanie a dokazovanie vo veci, pričom nevykonanie dôkazov právne nezdôvodnil. Tvrdil tiež, že krajský súd svoje rozhodnutie v merite veci nezdôvodnil, jeho odôvodnenie neobsahuje právne názory a úvahy súdu, na podklade ktorých súd žalobu zamietol. Nevysvetlil, prečo správny orgán nevzal do úvahy predložený krstný list, ktorý je v rozpore s výpisom z knihy narodení a nezdôvodnil, prečo je súhlasné vyhlásenie rodičov z roku 1979 pred mestským národným výborom 4 roky po jeho narodení v súlade s právnymi predpismi. Vytýkal tiež krajskému súdu, že sa nezaoberal otázkou, či otec uvedený vo výpise z knihy narodení je vôbec skutočným otcom žalobcu. Tým podľa názoru žalobcu porušil právo na spravodlivý proces.

8. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom malo podľa žalobcu spočívať v tom, že súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve 4 roky po jeho narodení nebolo vykonané pred súdom, čo zákon vyžadoval, bolo vykonané inou formou, ktorá „nemá právny následok a je od začiatku neplatná". Krajský súd podľa názoru žalobcu neposúdil listinný dokument Rímskokatolíckej cirkvi (krstný list) ako verejnú listinu, hoci „túto listinu vydal vo svojej hierarchii štát Vatikán, ktorý je subjektom medzinárodného práva a Slovenská republika právne uznáva jurisdikciu tohto štátu".

9. Žalobca napokon uviedol, že súdny spis obsahuje listinu - originál jeho rodného listu zo dňa 11.07.2016, ktorú súdu nepredložil, táto listina je podľa jeho názoru nepravdivá, obsahuje nepravdivý údaj o jeho rodnom priezvisku a otcovi a bola získaná nelegálnym spôsobom.

IV. Stanovisko žalovaného/námietky žalobcu

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii, ktorú uplatnil pred správnym súdom, keď uviedol, že dňa XX.XX.XXXX sa v nemocnici Poprad narodilo dieťa slobodnej matke M. C., ktorá v čase narodenia dieťaťa otca neuviedla a preto podľa zákona č. 268/1949 Zb. o matrikách a vyhlášky č. 1225/1949 Ú.l., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o matrikách, bolo priezvisko dieťaťa zapísané také, aké užívala jeho matka v čase narodenia dieťaťa, a to v tvare „C.". Dňa 13.01.1979 sa na Matričný úrad Poprad dostavili G. C. a M. C. a určili súhlasným vyhlásením otcovstvo k zapísanému dieťaťu, pričom sa dohodli, že dieťa bude užívať meno „C.". Po určení otcovstva matričný úrad postupoval v súlade so zákonom a do stĺpca 6 knihy narodení vykonal dodatočný záznam o určení otcovstva, pričom pôvodné priezvisko dieťaťa „C." podbodkoval ako neplatné.

11. Žalovaný s poukazom na § 3 ods. 3 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o matrikách) uviedol, že matričný úrad je oprávnený vydávať z matričnej knihy len aktuálne údaje, t. j. údaje o skutočnostiach zapísaných v matrike podľa stavu v deň vyhotovenia rodného listu. Po určení otcovstva je v prípade žalobcu aktuálnym údajom jeho priezvisko „C.". Zápis, ktorý je vykonaný v knihe narodení je teda podľa žalovaného platný, vykonaný na základe súhlasného vyhlásenia jeho rodičov v zmysle platných predpisov.

12. Žalovaný doplnil, že v knihe narodení je na základe oznámenia o uzavretí manželstva Mestského národného výboru v Starom Smokovci zapísané, že dňa 13.01.1979 (teda v rovnaký deň ako došlo k určeniu otcovstva pred Matričným úradom v Poprade) uzavreli manželstvo rodičia B. C., pričom sa dohodli, že budú užívať spoločné priezvisko „C.. Táto dohoda sa vzťahuje aj na tu zapísané dieťa.

13. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný požiadavku žalobcu na zmenu jeho priezviska za neodôvodnenú.

14. Písomným podaním zo dňa 25.10.2016 vzniesol žalobca námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, ktorú odôvodnil tým, že v súdnom spise sa nachádza originál výpisu z knihy narodení (rodný list žalobcu) zo dňa 11.07.2016, teda krajský súd drží listinu, ktorá patrí žalobcovi a odmieta mu ju vydať. Navrhol preto prikázať vec inému súdu.

15. Ďalším podaním doručeným Krajskému súdu dňa 12.12.2016 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni Krajského súdu v Prešove Mgr. Magdaléne Želinskej, ktorá vec prejednala a rozhodla, pričom jej zaujatosť videl v tom, že v predmetnej veci vykonáva úkony napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti sudcov krajského súdu.

16. V reakcii na stanovisko žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že v roku 1979 štátny orgán zmenil jeho výpis z knihy narodení bez relevantných zákonných dôvodov alebo rozhodnutí, hoci zápisy v knihe narodení v priezvisku a v označení otca sa nezmenili. Žalobca má za to, že bol v roku XXXX rodený „C.", toto priezvisko bolo zapísané do knihy narodení a doposiaľ nebolo zmenené alebo opravené, prináleží mu, aby toto priezvisko mal právo používať po celý život. Tvrdil, že štátne orgány ho tohto práva zbavili nepravdivými výpismi z knihy narodení a právne mu znemožnili používať meno svojej matky a svojho starého otca. Žalovaný zároveň bez relevantných zákonných dôvodov vo výpise určil žalobcovi otca G. C., čo sa taktiež nezhoduje so zápisom v knihe narodení, kde jeho otec nie je uvedený ani dodatočnými zápismi. Žalobca tiež vytýkal žalovanému, že poskytol súdu doslovný odpis z knihy narodení, tvrdiac, že zákon to orgánom matriky neumožňuje.

V. Právne závery kasačného súdu

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie krajskéhosúdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobcu nemožno vyhovieť.

18. Z obsahu administratívnych spisov, ktoré žalovaný predložil na výzvu súdu, ako aj z listín pripojených žalobcom k podanej žalobe, vyplynulo, že v hlásení o narodení dieťaťa vyhotovenom orgánom matriky dňa 22.03.1975 sa uvádza meno a priezvisko dieťaťa (žalobcu) B. C., narodený XX.XX.XXXX v Poprade matke M. C., narodenej XX.XX.XXXX, otec nie je uvedený. Podľa zápisu spísaného dňa 13.01.1979 na bývalom Mestskom národnom výbore v Poprade G. C., narodený XX.XX.XXXX určil s matkou dieťaťa pred Mestským národným výborom v Poprade otcovstvo k dieťaťu dovtedy zapísanému v knihe narodení Matričného úradu Poprad ako B. C., narodený XX.XX.XXXX. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude užívať priezvisko „C.". V zápise sa tiež uvádza, že rodičia dieťaťa uzavreli manželstvo dňa 13.01.1979 pred Mestským národným výborom v Starom Smokovci a dohodli sa, že budú užívať spoločné priezvisko „C.", pričom táto dohoda sa vzťahuje i na tam zapísané dieťa. Doslovný odpis tohto dodatočného zápisu je uvedený v knihe narodení Matričného úradu Poprad vo zväzku 27 ročník 1975 na strane 168 pod por. č. 392.

19. Listom zo dňa 13.06.2016 požiadal žalobca žalovaného o opravu výpisu z knihy narodení (rodného listu), pričom uviedol že dňa 07.12.2015 nahliadol do zbierky listín Matričného úradu v Poprade, v ktorej sa nachádza „Zápis o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov" Mestského národného výboru v Poprade zo dňa 13.01.1979 a „Hlásenie o narodení dieťaťa" zo dňa 22.03.1975. Tvrdil, že výpis z knihy narodení B. C. je chybný a nesúhlasí so zápisom priezviska v knihe narodení, kde je uvedené priezvisko „C.". Nesúhlasil aj so zápisom otca v knihe narodení na základe listiny „Zápis o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov", ktorý označil za chybný. Dňa 15.06.2016 podal na pošte žalobu v predmetnej veci adresovanú Krajskému súdu v Prešove. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade zaoberal zákonnosťou postupu krajského súdu v súvislosti s podaniami žalobcu, ktorými namietal zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove, navrhoval prikázať vec inému súdu a za zaujatú označil i sudkyňu tohto súdu Mgr. Magdalénu Želinskú, ktorá vo veci rozhodla.

21. Návrh na začatie konania (žaloba) bola na krajskom súde podaná ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý bol časti upravujúcej konanie pred správnymi súdmi s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Tento nový procesný predpis upravuje konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v druhej hlave štvrtej časti. Podľa prechodného ustanovenia § 491 SSP platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1), s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, zostávajú zachované (ods. 2).

22. V zmysle SSP má účastník konania právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi (sudcom) konajúceho súdu, pričom v námietke zaujatosti musí uviesť proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada a v takomto prípade vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá (§ 90 ods. 1, 2 SSP). Sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 87 ods. 1 SSP).

23. Skutočnosti, ktoré žalobca označil ako dôvod tvrdenej zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, sa zjavne netýkajú pomeru sudcov k veci alebo k účastníkom konania a ani nenaznačujú existenciu takých okolností, pre ktoré by bolo možné mať pochybnosti o zaujatosti konajúceho alebo ktoréhokoľvek iného sudcu Krajského súdu v Prešove. Keďže podania žalobcu neobsahujú dôvody svedčiace o pomere vec prejednávajúcej sudkyne či iného sudcu krajského súdu k veci alebo k účastníkom, postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď na podanie nespĺňajúce náležitostinámietky zaujatosti neprihliadol. Z rovnakého dôvodu na námietku žalobcu neprihliadol ani kasačný súd.

24. K sťažnostnému bodu, ktorý sa týka žalobcom tvrdeného porušenia jeho práva na spravodlivý proces postupom krajského súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), ktorý vec neprejednal na ústnom pojednávaní a nevykonal navrhnuté dôkazy, Najvyšší súd uvádza, že konanie pred správnym súdom je ústne, len ak tak ustanovuje Správny súdny poriadok (§ 5 ods. 8, veta prvá SSP). Prejednanie veci na ústnom pojednávaní predseda senátu nariadi, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, ďalej ak správny súd vykonáva dokazovanie, ak to vyžaduje verejný záujem alebo je to na prejednanie veci potrebné, prípadne ak tak ustanovuje SSP. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 1,2 SSP). Prejednanie veci na pojednávaní žalobca navrhol priamo v žalobe, keď uviedol, že navrhuje „vykonať vo veci pojednávanie a dokazovanie (na pojednávaní žalobca predloží originál Krstného listu Rímskokatolíckej cirkvi)". Krajský súd uvedenú žiadosť žalobcu prehliadol a po zabezpečení vyjadrenia žalovaného a súvisiaceho administratívneho spisu vo veci rozhodol uznesením zo dňa 07.09.2016 bez nariadenia pojednávania. Týmto postupom ukrátil žalobcu na jeho práve na verejné ústne prejednanie veci na pojednávaní, ktoré si uplatnil na základe zákona.

25. V záujme zachovania žalobcovho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nariadil kasačný súd vo veci verejné pojednávanie, na ktoré procesné strany riadne predvolal. Uskutočneniu pojednávania predchádzalo procesné rozhodnutie senátu o nevyhovení návrhu žalobcu na vylúčenie verejnosti, keď senát dospel k jednomyseľnému záveru, že verejné prejednanie veci nemohlo ohroziť žalobcom prezentovaný záujem na ochranu údajov týkajúcich sa jeho osobnosti (§ 110 ods. 1 SSP). Na pojednávaní kasačný súd vykonal výsluch žalobcu, umožnil mu ústne sa k veci vyjadriť, oboznámil sa so žalobcom predloženými listinami i s obsahom administratívneho spisu a zistil, že na pojednávaní nevyšli najavo také skutočnosti, popri ktorých by skutkové zistenia krajského súdu neobstáli a ktoré by odôvodňovali zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. 26. K správne zistenému skutkovému stavu, z ktorého vychádzal žalovaný i krajský správny súd, kasačný súd na doplnenie uvádza, že podľa žalobcom predloženého hlásenia o narodení dieťaťa vystaveného orgánmi matriky dňa 22.03.1975 sa žalobca narodil dňa XX.XX.XXXX nevydatej matke M. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, pričom pri narodení dieťaťa nebol otec v matrike uvedený. V knihe narodení bolo preto žalobcovi zapísané priezvisko matky v tvare „C.". Zo zbierky listín Matričného úradu Poprad však bolo jednoznačne preukázané, že otcovstvo k osobe žalobcu bolo určené dňa 13.01.1979 súhlasným vyhlásením matky M. C. a G. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX, pred vtedajším Mestským národným výborom v Poprade, pričom na základe súhlasného vyhlásenia rodičov bol do knihy narodení matričného úradu zapísaný G. C. ako otec žalobcu a namiesto dovtedajšieho priezviska „C." bolo žalobcovi zapísané priezvisko „C.". Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov prebehlo v súlade s v tom čase platným zákonom č. 94/1963 Zb. o rodine (§ 52 ods. 1, 2), ktorý umožňoval týmto spôsobom určiť otcovstvo k dieťaťu pred matričným úradom alebo pred súdom, a to kedykoľvek od počatia dieťaťa.

27. Zápis vyhlásenia rodičov o otcovstve i dohody rodičov o priezvisku dieťaťa do knihy narodení matričného úradu bol vykonaný v súlade s vtedajším zákonom č. 268/1949 Zb. o matrikách. Na základe tohto zápisu je žalobca až doposiaľ oprávnený a aj povinný v úradnom styku používať priezvisko „C.".

28. Keďže žalobca nepredložil orgánu matriky verejnú listinu osvedčujúcu iné skutočnosti o svojom priezvisku (napr. rozhodnutie príslušného správneho orgánu o zmene priezviska podľa zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku) alebo o identite svojho otca (rozsudok súdu o zapretí otcovstva podľa zákona č. 35/2006 Z.z. o rodine), bude povinnosťou žalovaného naďalej uvádzať v úradných výpisoch z knihy narodení týkajúcich sa žalobcu tie údaje, ktoré vyplývajú z doposiaľ predložených verejných listín.

29. Kasačný súd poznamenáva, že nie je oprávnením ani povinnosťou žalovaného ani správneho súdu skúmať, či je osoba zapísaná v žalobcovom rodnom liste ako otec jeho biologickým otcom, či inakpreverovať pravdivosť údajov zapísaných v matrike, kým nenastane právny dôvod pre opravu matričných údajov. Týmto dôvodom je len predloženie verejnej listiny osvedčujúcej iný stav zapisovaných skutočností. Preto ani informácia o tom, že osoba zapísaná v matrike ako žalobcov otec nie je či dokonca nemôže byť jeho biologickým otcom, nezakladá pre žalovaného dôvod pre revíziu žalobcom namietaných údajov zapísaných v matrike. Neplatnosť alebo nesprávnosť súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve k dieťaťu nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku ani matričný úrad pri vydávaní úradných výpisov z matričných kníh, ani správny súd pri posudzovaní zákonnosti postupu matričného úradu.

30. Pokiaľ teda žalovaný poskytol žalobcovi (a pre potreby konania i správnemu súdu v súlade s § 18 ods. 1 písm. h/ zákona o matrikách) úradný výpis z rodného listu žalobcu s údajmi o jeho priezvisku i o osobe otca, ktoré vyplývajú z aktuálnych verejných listín, nemohol zasiahnuť do jeho práv, pretože postupoval v úplnom súlade so zákonom o matrikách.

31. Keďže krajský súd o žalobe proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy meritórne rozhodol, kasačný súd sa nezaoberal namietaným sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP (bližšie nezdôvodneným), podľa ktorého malo byť podanie žalobcu nezákonne odmietnuté.

32. Kasačný súd po prejednaní kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že krajský súd vychádzal pri rozhodovaní o žalobe zo správneho právneho posúdenia veci. Keďže vada v konaní pred krajským súdom bola odstránená verejným prejednaním veci na nariadenom pojednávaní pred kasačným súdom, postupoval kasačný súd podľa § 461 SSP a kasačnú sťažnosť zamietol. Zároveň konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu, na ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia odkazuje.

33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.