ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): N.. S. H., bytom C. XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, AK Björnsonova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/133/2016-22 zo dňa 18. apríla 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutia správnych orgánov
1. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BA-OVBP2-2016/23374/KIZ zo dňa 13.04.2016 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie") zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača (ďalej aj ako „stavebný úrad") Č.j.: 10609/2025/2015/UPSP-PR zo dňa 04.09.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie").
2. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že sťažovateľ podal na stavebný úrad návrh na obnovu kolaudačného konania ukončeného rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Rača č.j.: 15124/2246/2014/UPSR-PR zo dňa 07.10.2014 (ďalej len ako „kolaudačné rozhodnutie" alebo „kolaudačné konanie"), ktorým stavebný úrad povolil užívanie stavby rodinného domu (kolaudačné rozhodnutie pre navrhovateľa: I.. N. W. a I.. I. W., N. G. XX, XXX XX H.). Sťažovateľ ako dôvod obnovy konania uplatnil dôvod podľa § 62 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžp/l1/2013 zo dňa 29.01.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu č. 9886/2309/2010/2/PR (ďalej len „stavebné povolenie") a vec bolavrátená na ďalšie konanie.
3. Stavebný úrad preskúmal návrh na obnovu konania a skúmal existenciu zákonných predpokladov na jej povolenie a pri rozhodovaní o povolení obnovy konania vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1 správneho poriadku. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania je existencia právoplatného rozhodnutia, v danom prípade právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Stavebný úrad s poukazom na ust. § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") konštatoval, že sťažovateľ nebol účastníkom kolaudačného konania stavby: „Rodinný dom" na pozemkoch pare. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, k. ú. M., pre navrhovateľa: I.. N. W., N. G. XX, XXX XX H. a I.. I. W., N. G. XX, XXX XX H., a tak nebola splnená zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania.
4. Na základe uvedených skutočností prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 63 správneho poriadku zamietol návrh sťažovateľa na obnovu konania ukončeného kolaudačným rozhodnutím. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu stavebného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vzhľadom k dôvodom nepovolenia obnovy dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a postupoval v zmysle príslušných procesnoprávnych ustanovení.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
6. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- je vlastníkom parcely č. 2579/1, susediacej s parcelami č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. H. M., ktoré sú vo vlastníctve I.. N. Z. I. W., ktorí vykonali stavbu rodinného domu na základe chybne vydaného stavebného povolenia;
- manželia W. stavbou rodinného domu zasahujú do práv na ochranu súkromia sťažovateľa;
- Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 29.1.2015 rozsudkom sp. zn. 7Sžp/11/2013 zrušil stavebné povolenie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie;
- stavebný úrad ale neprerušil konanie do vyriešenia predbežnej otázky a vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu na predmetných pozemkoch;
- z rozhodnutia o zastavení konania 9374/1977/2015UPSP-PR vyplýva, že správny orgán vo svojom rozhodnutí, ako aj ďalšej činnosti neakceptoval právo na ochranu súkromia;
- stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opieral o skutočnosť, že existencia právoplatného rozhodnutia je zákonnou podmienkou obnovy konania;
- stavebný úrad konštatuje, že stavebné povolenie bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 7Sžp/11/20l3 zo dňa 29.1.2015 zrušené a teda právoplatné rozhodnutie na predmetnú stavbu neexistuje preto nie je zákonný dôvod na obnovu konania;
- stavebný úrad nebral do úvahy existujúce právoplatné kolaudačné rozhodnutie;
- medzi odôvodnením zamietnutia obnovy konania a skutkovým stavom je priamy rozpor, pričom rozhodnutie je vydané chybným úradným postupom, nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a je chybne odôvodnené. 7. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že
- účastníkom kolaudačného konania je v zmysle stavebného zákona stavebník, vlastníci pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, prípadne stavby;
- sťažovateľ podal návrh na obnovu kolaudačného konania napriek tomu, že mu osobitný zákon nepriznáva postavenie účastníka tohto konania;
- na posúdenie účastníctva v kolaudačnom konaní sa musí postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu osprávnom konaní - Správnemu poriadku;
- žalovaný vec správne posúdil, ak v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnil zamietnutie odvolania a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia tým, že sťažovateľ nebol účastníkom kolaudačného konania stavby: „Rodinný dom" na pozemkoch parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, k. ú. M., pre navrhovateľa: I.. N. W., N. G. XX, XXX XX H. a I.. I. W., N.T. G. XX, XXX XX H., a tak nebola splnená zákonná podmienka pre povolenie obnovy kolaudačného konania;
- za podmienok ustanovených v § 62 odseku 1 správneho poriadku má iba účastník (nie však iný subjekt) na obnovu konania právny nárok;
- sťažovateľ ako účastník stavebného konania, vzhľadom na svoje námietky týkajúce sa skutočnosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spis. zn. 7Sžp/11/2013 zo dňa 29.1.2015 stavebné povolenie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, mal využiť procesné prostriedky na obranu svojich subjektívnych práv pri súdnom prieskume pôvodného stavebného konania (napr. návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia č.j. SÚ-9886/2309/2010/2/PR), ktorého bol aj účastníkom a ktoré predchádzalo kolaudačnému konaniu.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného
8. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal právo na náhradu trov konania. 12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedla, že
- sťažovateľ je vlastníkom parcely Č. XXXX/X, ktorá susedí s parcelami XXXX/X Z. XXXX/X v k.ú. H. M., ktoré sú vo vlastníctve I.. N.T. Z. I. W., ktorí vykonali stavbu rodinného domu v rozpore s právom na základe chybne vydaného stavebného povolenia;
- Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 29.01.2015 svojím rozsudkom č. 7Sžp/11/2013 zrušil stavebné povolenie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie;
- stavebný úrad neprerušil konanie do vyriešenia predbežnej otázky a staviteľom ešte pred právoplatnosťou stavebného povolenia vydal kolaudačné rozhodnutie;
- stavebný úrad nebral do úvahy existujúce právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktoré sám nezákonnou cestou vydal;
- medzi odôvodnením zamietnutia obnovy konania a skutkovým stavom je priamy rozpor, pričom rozhodnutie je vydané chybným úradným postupom, nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a je chybne odôvodnené;
- krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými dôvodmi sťažovateľa;
- krajský súd sa nezaoberal zákonnosťou postupu správnych orgánov vzhľadom na konkrétne okolnosti, v kontexte procesných možností správneho orgánu v danom prípade, (len) nespôsobilosťou sťažovateľa podať návrh na obnovu konania z dôvodu, že nebol účastníkom kolaudačného konania;
- stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, ktoré vychádza z nezákonného a zrušeného územného a stavebného povolenia;
- samotný stavebný úrad mohol a mal v danej situácii nariadiť obnovu kolaudačného konania;
- napadnutý rozsudok je nedostatočne zdôvodnený.
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.01.2019 zotrval na dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Právne závery kasačného súdu
10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podalsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.
11. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Podľa § 62 ods. 2 správneho poriadku správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom konania pred krajským súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu konania z dôvodu, že tento nebol subjektom, oprávneným na jeho podanie. Preto úlohou krajského súdu bolo výlučne posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.
13. Obnova konania dáva účastníkovi konania možnosť, aby sa, v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok, o jeho právoplatne skončenej veci opätovne rozhodlo. Inštitút obnovy konania tak umožňuje prekonať prekážku rei iudicate. Pokiaľ ide o právnu konštrukciu obsiahnutú v ustanovení § 62 ods. 1 správneho poriadku, treba dospieť k záveru, že príslušný správny orgán je povinný o návrhu na obnovu konania rozhodnúť. Takýmto rozhodnutím sa obnova konania povolí alebo zamieta.
14. Podľa § 62 správneho poriadku je na podanie návrhu na obnovu konania aktívne legitimovaná osoba, ktorá bola účastníkom pôvodného konania (prípadne jej toto postavenie patrilo) v zmysle relevantných ustanovení Správneho poriadku alebo ustanovení osobitného zákona. V prípade kolaudačného konania, ktorého sa návrh sťažovateľa týkal, je okruh účastníkov konania upravený v § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - Správnemu poriadku.
15. Účastníkom kolaudačného konania je v zmysle stavebného zákona stavebník, vlastníci pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, prípadne stavby. Sťažovateľ sa svojim návrhom domáhal nariadenia obnovy konania, ukončeného kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu (č.j.: 15124/2246/2014/UPSR-PR zo dňa 07.10.2014), ktorým stavebný úrad povolil užívanie stavby rodinného domu (kolaudačné rozhodnutie pre navrhovateľa: I.. N.T. W. a I.. I.M. W., N. G. XX, XXX XX H.). Nebolo pochýb o tom, že sťažovateľ nebol účastníkom konania (pričom mu v zmysle § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníctvo v tomto konaní ani nesvedčí), ktoré navrhoval obnoviť.
16. V konaní pred krajským súdom, ako ani v podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyššie uvedenýzáver účinným spôsobom nespochybňoval. Preto kasačný súd v aplikačnom postupe krajského súdu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.
17. Na správnosti záverov krajského súdu nič nemenia ani ďalšie, sťažovateľom zmienené okolnosti, ktorými odôvodnil svoj návrh, a to najmä pokiaľ ide o skutočnosť že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Sžp/11/2013 zo dňa 29.01.2015 bolo zrušené stavebné povolenie, týkajúce sa stavby, ktorej užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím (zo dňa 07.10.2014). V danom prípade nebola zo strany sťažovateľa splnená základná podmienka, a to aktívna legitimácia na podanie návrhu na nariadenie obnovy konania. Posúdenie dôvodov návrhu na obnovu konania krajským súdom by bolo z uvedených dôvodov nadbytočné. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd nepochybil ak sa konkrétnymi dôvodmi pre nariadenie obnovy konania nezaoberal. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. tak nebol naplnený.
18. V súvislosti so sťažnostným bodom, v ktorom sťažovateľ uviedol, že stavebný úrad mohol a mal nariadiť obnovu konania, kasačný súd dodáva, že o nariadení obnovy konania podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku rozhodne správny orgán len v tom prípade, ak je splnený niektorý z dôvodov obnovy konania a súčasne na preskúmaní rozhodnutia je všeobecný záujem. Je pritom na posúdení správneho orgánu, aby určil, či je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
19. Správny poriadok pojem „všeobecný záujem" nedefinuje. V praxi (aj teórii) sa však v podobnom zmysle používajú aj pojmy „verejný záujem", prípadne „verejnoprospešnosť". Aj napriek tomu, že definícia verejného záujmu obsiahnutá v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. nie je záväzná pre všetky právne odvetvia a právne vzťahy, je významným interpretačným pravidlom pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Z jeho čl. 3 ods. 2 vyplýva: „Verejný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom." Takéto vymedzenie súčasne poskytuje kvalifikačné kritériá na to, aby sa mohlo niečo vnímať ako verejný záujem, resp. verejnoprospešnosť. Prvým kritériom je objekt, ktorý je vo vyššie uvedenom zákone vyjadrený ako „prospech" (či už majetkový alebo iný) a druhým kritériom je „subjekt" - ako adresát objektu (prospechu), a tým sú všetci občania alebo mnoho občanov. Keďže uvedené kvantifikačné kritériá sú v praxi ťažko verifikovateľné (osobitne kritérium prospešnosti pre „všetkých" občanov), je potrebné predpokladať, že pojem „mnoho" občanov bude naplnený v prípade, ak záujem presahuje akúkoľvek koherentnú a uzavretú sociálnu skupinu menšieho počtu subjektov (napr. rodina). (C., C., R., N., D., N., I.Y., N., I., S.. § 62 [Dôvody obnovy konania]. In: C., C., R., N., D.Á., N., I., N., I., S.. Správny poriadok. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 484.)
20. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad sa možnosťou nariadiť obnovu konania zaoberal. Poukazujúc na existenciu všeobecného záujmu, ako jednu z podmienok pre nariadenie obnovy konania uviedol, že nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku. Napokon ani sťažovateľ v tejto súvislosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť o existencii všeobecného záujmu na preskúmaní rozhodnutia.
V.
21. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
22. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.