ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu: BALTYRE, s.r.o., so sídlom Slatinská 1710, 018 61 Beluša, IČO: 36 313 947, zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. Sv. Anny 25, 911 01 Trenčín proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7. marca 2017 č. k. 11S/105/2016-65, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. 102500214/2016 z 05.02.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ - č. l. 7) žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 21171711/2015 z 04.11.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 32.974,68 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“, resp. „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2011 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 38.246,23 eura na sumu 5.271,55 eura. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisovvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“) za zdaňovacie obdobie september 2011, zachyteného v protokole z daňovej kontroly č. 20693743/2015 z 19.08.2015 (ďalej len „protokol“). Podľa správu dane kontrolou nebolo preukázané žalobcom fakturované intrakomunitárne dodanie tovaru (pneumatík) českým spoločnostiam NPO GROUP s.r.o., CZ28121597 (celková suma 95.623,10 eura), TEN O´CLOCK s.r.o., CZ48244783 (celková suma 55.663,10 eura), JOPECO, spol. s r.o., CZ25252135 (celková suma 35.152,48 eura), Pneu servis International, spol. s r.o., CZ15789276 (celková suma 11.409,40 eura) s oslobodením od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
3. Správca dane prijal záver, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri časti dodávok tovaru uvedeným odberateľom v inom členskom štáte a nakoľko táto časť dodávok tovaru spĺňa podmienky predmetu dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., išlo o dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z.z. so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
II. Konanie na správnom súde
A) 4. Žalobou podanou dňa 21.04.2016 na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v dôsledku nesprávneho postupu správcu dane pri vykonávaní dokazovania, posudzovaní dôkazov a vyvodenia záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdil, že žalovaný pochybenie správcu dane neodstránil, nevypočul svedkov navrhnutých žalobcom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
B) 5. Krajský súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s administratívnym spisom, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) S.s.p. a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie
6. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a s dokladmi, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu - Českej republiky, dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa unesenia dôkazného bremena je čiastočne dôvodná. Krajský súd dôvodil tým, že ustanovenie § 43 ods. 5 zák. č. 222/204 Z.z. presne stanovuje, akými listinnými dôkazmi žalobca preukazuje dodanie tovaru do iného členského štátu, a to v závislosti od toho, kto zabezpečuje prepravutovaru. V prejednávanej veci prepravu tovaru pre spoločnosť NPO GROUP s.r.o. a TEN O´ CLOCK s.r.o. zabezpečoval odberateľ, pre ostatné spoločnosti prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ - žalobca. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že len samotné formálne písomné prehlásenie zo dňa 15.01.2013 o dodaní tovaru do iného členského štátu nie je dostatočným dokladom, na základe ktorého by mohol správca dane akceptovať oslobodenie dodávky tovaru od DPH. Žalobca však okrem uvedeného čestného prehlásenia predložil i ďalšie doklady - dodacie listy, skladové výdajky, platby za dodaný tovar a uviedol, že aj z medzinárodnej výmeny informácií bolo preukázané, že spoločnosti, pri ktorých prepravu tovaru zabezpečoval žalobca - JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis Internacional spol. s r. o., potvrdili dodanie tovaru do Českej republika a spoločnosť JOPECO, spol. s r. o. podala daňové priznanie k DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v Českej republike. Žalobca uviedol i mená zamestnancov, ktorí tovar v ich skladoch vykladali.
7. Žalobca pre odstránenie pochybností správcu dane označil i vozidlá, ktoré prepravu tovaru do zahraničia v r. 2011 a 2012 vykonávali, predložil výpisy z mýtneho systému. Spochybnenie prepravy tovaru správcom dane a žalovaným len na základe výpisov z mýtneho systému je podľa názoru správneho súdu nedôvodné, pretože ak sa tovar nakladal v popoludňajších či večerných hodinách, skutočnosť, že auto vykonávajúce prepravu tovaru prekročilo hranicu s Českou republikou až po polnoci, príp. v skorých ranných hodinách na druhý deň, nemôže vyvrátiť ďalšie dôkazy, najmä potvrdenie dodaní tovaru odberateľom do jeho skladov v Českej republike. Tiež je podľa správneho súdu nelogické spochybnenie dodania tovaru v prípadoch, ak z mýtneho systému bol preukázaný prejazd vozidla v deň dodania tovaru uvedený na faktúre tým, že táto skutočnosť sama osebe nepotvrdzuje, že predmetné vozidlo viezlo konkrétny tovar práve z uvedenej faktúry deklarovanému odberateľovi, alebo spochybniť dodanie tovaru z dôvodu, že jazda sa javí neekonomická. V zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ, je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (žalobca splnil), písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou (z predložených čestných vyhlásení je zrejmé potvrdenie prijatia tovaru odberateľmi). Okrem týchto dokladov žalobca predložil i ďalšie doklady - dodacie listy, doklady o prijatí platieb za tovar (v zmysle § 43 ods. 5 písm. d/ zák. č. 222/2004 Z.z.).
8. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca predložil vierohodné doklady o dodaní tovaru do Českej republiky spoločnostiam JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis Internacional spol. s r. o., pri ktorých sám zabezpečoval prepravu tovaru, označil vozidlá, ktoré prepravu vykonávali, uvedené spoločnosti dodanie tovaru potvrdili, a tým splnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od DPH.
9. Odlišná je situácia pri spoločnosti TEN O´ CLOCK s. r. o. a pri spoločnosti NPO GROUP s.r.o., ktoré si prepravu samy zabezpečovali. Z obsahu čestného prehlásenia zo dňa 15.01.2013 nevyplýva, že tovar si odberateľ sám prepravil do Českej republiky, naviac ani žalobca nevedel preukázať, či odberateľ prepravu vykonával vlastnými vozidlami, prípadne inou osobou. Uvedené čestné prehlásenia zo dňa 15.01.2013 sú vystavené po zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov v zmysle § 43 ods. 8 zák. č. 222/2004 Z.z.
10. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu spoločnostiam JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis Internacional spol. s r. o. Žalovaný a správca dane pri posudzovaní splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru týmto spoločnostiam vec nesprávne práve posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
11. V prípade spoločností NPO GROUP s.r.o. a TEN O´ CLOCK s. r. o. správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií od českej daňovej správy zistil, že uvedené spoločnosti sú nekontaktné a keďže prepravu tovaru mali zabezpečovať tieto spoločnosti ako odberatelia, leží dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal uskutočnenie prepravy odberateľom do Českej republiky, teda žetovar opustil územie Slovenskej republiky. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o vierohodnosti dokladov predložených žalobcom sú v tomto prípade podľa krajského súdu oprávnené, a to nielen z dôvodu, že uvedené spoločnosti sú nekontaktné, ale i z dôvodu, že za dané zdaňovacie obdobie nepodali daňové priznanie k DPH, čestné prehlásenie je vystavené až po 6-mesačnej lehote od dodania tovaru. Povinnosť preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte, nie na daňovom orgáne, ktorý len verifikuje skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
1 2. Čo sa týka námietky žalobcu k návrhu na doplnenie dokazovania správcom dane výsluchom konateľov odberateľských spoločností, krajský súd uviedol, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý žalobcovi oznámil, z akých dôvodov dôkaz nevykoná. V prípade nekontaktných spoločností však správca dane ani prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií nemohol preveriť tvrdenia žalobcu, a preto podľa názoru správneho súdu sa mal pokúsiť tieto tvrdenia preveriť predvolaním navrhnutých osôb - konateľov nekontaktných spoločností a až následne ustáliť skutkový stav.
III. Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská
A) 1 3. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne napadol žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnou sťažnosťou z 05.05.2017 (č. l. 77), v ktorej uviedol nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti:
- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),
- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).
14. Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a v rozpore s dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly. Na základe výzvy správcu dane žalobca 28.04.2015 vo svojom podaní Odpoveď k výzve na predloženie dokladov k jednotlivým vystaveným faktúram pre odberateľov SKARAB, s.r.o. a JOPECO, spol. s r. o. (pre žiadnych iných odberateľov) priradil vozidlá, ktoré prepravu k týmto odberateľom vykonali. Pri spoločnosti JOPECO, spol. s r.o. však žalobca k faktúram vystaveným pre túto spoločnosť v zdaňovacom období september 2011 (č. 2011/02141 z 20.09.2011, č. 2011/02142 z 23.09.2011) nepriradil žiadne vozidlo, dokonca predmetné faktúry ani neuviedol v zozname vystavených faktúr s priradením jednotlivých údajov o preprave. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že konateľ ďalšieho odberateľa žalobcu spoločnosti Pneu servis International, spol. s r.o. uviedol, že preprava od žalobcu sa uskutočňuje prevažne vlastnými vozidlami dodávateľa (žalobcu); dožiadanému českému správcovi dane boli predložené len opisy faktúr prijatých od žalobcu za rok 2011, nakoľko účtovníctvo a evidencie DPH spoločnosti za kalendárny rok 2011 malo byť zničené povodňou v roku 2013. K príslušným daňovým dokladom od žalobcu neboli spoločnosťou Pneu servis International, spol. s r.o. predložené žiadne prepravné doklady, žiadne zmluvy či objednávky prepravy. Po oboznámení sa s uvedenými skutočnosťami žalobca, napriek výzve správcu dane, neoznačil konkrétne vozidlá, ktoré prepravu tovaru spoločnosti Pneu servis International, spol. s r.o. vykonali. Podľa sťažovateľa je preto prekvapivé, rozporuplné a pre sťažovateľa neopodstatnené odôvodnenie správneho súdu, že žalobca predložil vierohodné doklady o dodaní tovaru do Českej republiky spoločnostiam JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis International, spol. s r.o., pri ktorých sám zabezpečoval prepravu tovaru, označil vozidlá, ktoré prepravu vykonávali a tým splnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od DPH.
15. Ďalej sťažovateľ konštatoval, že krajský súd sa výrazne odklonil od procesných postupov daňového konania ustálených rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal najmä na rozsudok sp. zn. 4Sžf/4/2015 z 10.09.2015, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril k účelu daňového konania a k dôkaznej povinnosti daňového subjektu a zásade voľného hodnotenia dôkazov, a na rozsudok 4Sžf/30/2014 z 17.02.2015, podľa ktorého zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu anepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Sťažovateľ má za to, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa rozloženia dôkazného bremena a je aj v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/91/2016- 100 z 07.03.2017, v ktorom správny rozhodoval v rovnakej veci, za iné zdaňovacie obdobie, pričom k námietke nevypočutia konateľov odberateľských spoločností zaujal stanovisko o jej neodôvodnenosti, keďže správca dane mal dostatok potrebných informácií k dodaniu tovaru a jeho preprave.
16. Sťažovateľ trvá na tom, že správca dane postupoval v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom vykonaným dokazovaním preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku a dbal na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.
17. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
B) 1 8. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 05.06.2017 (č. l. 97) žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť na základe § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný.
19. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávnych právnych záverov krajského súdu o splnení podmienok na priznanie oslobodenia od dane pri dodávkach tovaru do Českej republiky spoločnostiam JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis International, spol. s r.o. žalobca uviedol, že tieto sú nesprávne a neopodstatnené. Mal za to, že krajský súd v odôvodnení rozsudku podrobne vysvetlil skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery, na podklade ktorých mal za preukázané splnenie zákonných podmienok na priznanie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. a ktoré sú podľa žalobcu presvedčivé a úplné.
20. K výhradám sťažovateľa o nepriradení konkrétnych vozidiel k príslušným faktúram v posudzovanom zdaňovacom období žalobca uvádza, že vykonanie dopravy zo strany dodávateľa vo vzťahu k týmto spoločnostiam pri tovare uvedenom v príslušných faktúrach bolo pre účely splnenia podmienok na oslobodenie od dane dostatočne preukázané. Pri množstve prepráv tovaru zabezpečovaných žalobcom týmto spoločnostiam, ako aj množstvu ďalších odberateľov a pri takom časovom odstupe je to vždy veľmi náročné, keď navyše spoločnosť, u ktorej žalobca zmluvne dojednal monitorovanie jeho vozidiel prepravujúcich tovar, z dôvodov nesplnenia svojich zmluvných záväzkov voči žalobcovi neposkytla žalobcovi úplnú evidenciu, z ktorej by žalobca pre tieto účely mohol čerpať a z ktorého dôvodu žalobca zároveň inú osobitnú evidenciu nevykonával (spoliehajúc sa na úplné výstupy z uvedeného monitorovania pohybu vozidiel). Krajský súd však dospel k správnemu záveru, že pri dodávkach tovaru týmto dvom spoločnostiam do Českej republiky bolo aj vykonanie prepravy tovaru dostatočne preukázané pre účely splnenia podmienok na priznanie oslobodenia od dane, a preto námietky žalovaného v tejto časti kasačnej sťažnosti nie sú podľa žalobcu vôbec opodstatnené.
21. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa odklonu krajského súdu od procesných postupov daňového konania ustálených rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označenými žalovaným, ani táto nie je podľa žalobcu vôbec opodstatnená. Namietaný postup správcu dane, ktorý by sa mal pokúsiť preveriť tvrdenia žalobcu predvolaním navrhnutých osôb - konateľov nekontaktných spoločností a až následne ustáliť skutkový stav, by podľa názoru žalobcu bol v rozpore s právnymi závermi vyplývajúcimi z príslušných rozhodnutí, na ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal, ale naopak bol by plne v súlade s právom žalobcu ako daňového subjektu na zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov v daňovom konaní v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku a bol by naplnením postupu správcu dane pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku a tiež by bol v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 2, 3 a 4 ako aj § 25 ods. 1 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku.
22. Podľa žalobcu je nesporné, že ako daňový subjekt má právo v daňovom konaní navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré procesný predpis v rámci daňového konania vykonať umožňuje a že ak žalobca na preukázanie dodania tovaru do Českej republiky pri spoločnostiach, ktoré sa neskôr stali nekontaktnými (TEN O'CLOCK s.r.o. a NPO GROUP s.r.o.) navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľov týchto spoločností ako svedkov v daňovom konaní, tak išlo o zákonné právo žalobcu navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pokiaľ správca dane takéto dokazovanie vykonať odmietol, bol jeho postup nesprávny. Z kontextu ostatných dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru týmto spoločnostiam v zmysle príslušných faktúr, kde bolo preukázané, že predmetný tovar sa do dispozície týchto spoločností v danom čase skutočne dostal a sporné boli okolnosti týkajúce sa prepravy tohto tovaru, ktorú si zabezpečovali odberatelia, je zrejmé, že svedecká výpoveď konateľov týchto spoločností by mohla viest' k úplnému odstráneniu akýchkoľvek nejasností v tejto veci a teda ku zisteniu objektívneho stavu veci. Preto odmietnutie vykonania takéhoto dokazovania zo strany správcu dane ako aj sťažovateľa bolo podľa žalobcu v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.
23. Podľa žalobcu právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti poukázal, nemožno interpretovať tak, že by umožňovali svojvôľu daňových orgánov v daňovom konaní pri vedení dokazovania a umožňovali by odmietnuť aj také dokazovanie navrhované daňovým subjektom, ktoré je pre zistenie objektívneho stavu veci potrebné a rozhodujúce. Preto námietky sťažovateľa aj v tejto časti kasačnej sťažnosti sú podľa žalobcu nesprávne a neopodstatnené.
IV. Právne názory kasačného súdu
24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd“) konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že nie je spôsobilá spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
2 5. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania správneho súdu a napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti vyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.
26. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a contrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.
2 7. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období september 2011 neuznal sťažovateľovi uplatnené oslobodenie od dane pri deklarovaných intrakomunitárnych dodaniach tovaru (pneumatík) fakturovaných zo strany žalobcu českým spoločnostiam NPO GROUP s.r.o., TEN O´CLOCK s.r.o.,JOPECO, spol. s r.o., Pneu servis International, spol. s.r.o. Krajský súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný pri dodaní tovaru spoločnostiam JOPECO, spol. s r.o., Pneu servis International, spol. s.r.o. vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu, a preto trpia prvostupňové a napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., ako aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.
Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uskutočnenia posudzovaných obchodov) platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
28. Dodanie tovaru do iného členského štátu je podľa zák. č. 222/2004 Z.z., ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v smernici 2006/112/ES, oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na daň v tomto členskom štáte. Zásadne platí, že pokiaľ tovar fyzicky neopustí územie členského štátu dodávateľa, ide o vnútroštátnu dodávku, ktorá musí byť zdanená v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.
29. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (intrakomunitárnych dodávkach) i spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele platnej smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora. Ako správne poznamenal krajský súd v napadnutom rozhodnutí, spôsob preukazovania realizácie intrakomunitárnej dodávky, v zmysle uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu, závisí podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. od toho, či prepravu vykonal dodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z nich iná osoba (prepravca). V prejednávanej veci vykonanie prepravy zabezpečoval pre spoločnosť NPO GROUP s.r.o. a TEN O´CLOCK s.r.o. odberateľ, pre spoločnosti JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis International, spol. s.r.o. dodávateľ - žalobca.
30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť NPO GROUP s.r.o., ktorá mala prepravu tovaru zabezpečovať, je nekontaktná, za zdaňovacie obdobie september 2011 nepodala daňové priznanie k DPH, registrácia DPH jej bola z úradnej moci zrušená. Žalobca predložil čestné prehlásenie zo dňa 15.01.2013, z ktorého vyplýva, že uvedenej spoločnosti bol dodaný tovar podľa faktúr vystavených v roku 2011 a 2012, tovar spoločnosť prevzala a uhradila cenu za tovar, tovar opustil územie Slovenskej republiky, čím bola splnená pre žalobcu podmienka pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa zákona DPH. Žalobca okrem faktúry a čestného prehlásenia predložil doklad o úhrade tovaru, dodacie listy s údajom „1C 39126“ a skladové výdajky. Okrem uvedeného čestného prehlásenia žalobca nepredložil žiadny doklad o preprave tovaru z územia SR na územie ČR. Správca dane zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom 1C 39126 s platnosťou od 06.06.2011 do 07.05.2012 bolo registrované v EMS s prevádzkovateľom Pneu servis Internacional spol. s r. o. Dňa 26.09.2011 (faktúra č. 2011/02223) boli zistené mýtne transakcie vozidla v Beluši, jazdilo na území SR a dňa 27.09.2011 prekročilo hranice s ČR. K faktúre č. 2011/02247 z 28.09.2011 správca dane nezistil žiadne mýtne transakcie uvedeného vozidla, na nákladovom liste je však dátum 26.09.2011. Tiež kfaktúre č. 2011/02288 z 30.09.2011 neboli zistené žiadne mýtne transakcie uvedeného vozidla, na predloženom nákladovom liste je dátum 12.10.2011 a ako odberateľ je uvedený Koudelka. Vlastníkom vozidla registračnej značky 1C 39126 bola spoločnosť PIVOVAR EGGENBERG a.s., ktorá žiadne prepravy pre žalobcu alebo spoločnosť Pneu servis Internacional spol. s r.o. neuskutočňovala.
31. Vo vzťahu k spoločnosti TEN O´ CLOCK s. r. o., ktorá mala zabezpečovať prepravu, žalobca predložil faktúry, čestné prehlásenie z 15.01.2013, dodacie listy, skladové výdajky, pokladničné doklady. Na faktúrach a dodacích listoch nie je žiadny údaj o preprave. Na dodacom liste k faktúre č. 2011/02249 je pečiatka spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r.o. Správca dane zistil nezrovnalosti v hodnote tovaru v súhrnnom výkaze žalobcu za mesiac september 2011 a v hodnote tovaru na faktúrach. Z medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že uvedená spoločnosť je nekontaktná, neboli zistené žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie deklarovaných obchodov, česká finančná správa vymerala daň v roku 2013 vo výške 730.682 eur za 1. až 4. štvrťrok 2011 podľa údajov vykázaných vo VIES. Správca dane konštatoval, že v čase vyrubenia dane spoločnosti TEN O´ CLOCK s. r.o. neboli v systéme VIES údaje o tovare v hodnote 10.818 eur za september 2011 z dôvodu, že žalobca podal dodatočný súhrn výkazov až dňa 05.03.2014, a preto v tejto výške hodnoty tovarov nebola daň vyrubená. Česká finančná správa zároveň správcovi dane oznámila, že má dôvodné podozrenie, že v prípade obchodovania tejto spoločnosti (ako i spoločnosti NPO GROUP s.r.o.) so spoločnosťou Pneu servis Internacional spol. s r.o. v rámci obchodného reťazca dochádza ku karuselovým podvodom, spoločnosť TEN O´ CLOCK s. r.o. pri nadobudnutí tovaru od žalobcu plnila funkciu „missing tradera“, zmiznutého obchodníka.
32. Vo vzťahu k spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o. žalobca okrem faktúr č. 2011/02023 zo dňa 06.09.2011 a č. 2011/02053 zo dňa 07.09.2011 predložil dodacie listy bez pečiatky odberateľa, skladové výdajky a čestné prehlásenie z 15.01.2013. Z medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že na faktúrach je nesprávne uvedený názov spoločnosti (Pneuservis Internacional s.r.o.) a adresa (Chvalštinská 168). Spoločnosť potvrdila, že tovar jej bol dodaný do sídla spoločnosti alebo do areálu Šumstav v Českom Krumlove. Českej finančnej správe sa však nepodarilo preveriť konkrétne údaje, nakoľko údaje o účtovníctve a evidencia DPH uvedenej spoločnosti boli zničené povodňou v r. 2013. Prepravu tovaru mal zabezpečovať dodávateľ - žalobca a cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru, spoločnosť nevedela označiť vozidlá, ktoré tovar priviezli, označil zamestnancov, ktorí tovar vykladali, či už ručne alebo pomocou vozíka. Čestné prehlásenie podpísal konateľ po odsúhlasení s účtovnou evidenciou a po kontrole tovaru. Česká finančná správa zároveň oznámila, že má dôvodné podozrenie v prípade plnení medzi Pneu servis Internacional spol. s r. o. a spoločnosťami NPO GROUP s.r.o. a TEN O´ CLOCK s. r.o. dochádza ku karuselovému podvodu a zahájila multilaterálnu kooperáciu. Žalobca na výzvu správcu dane predložil zoznam EČV, ktoré vykonávali prepravu tovaru do zahraničia v r. 2011 a 2012, výpisy z mýtneho systému. Ku konkrétnym faktúram v zdaňovacom období september 2011 síce nepriradil žiadne vozidlo, ale z výpisu z mýtneho systému doručenému správcovi dane dňa 28.04.2015 vyplýva, že vozidlo žalobcu EČV S. XXX B. prekročilo hranice s Českou republikou dňa 08.09.2011 o 3.09 hod.
33. Vo vzťahu k spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. prepravu zabezpečoval žalobca, ktorý predložil faktúry, dodacie listy s pečiatkou odberateľa bez údajov o preprave tovaru, skladové výdajky, v prípade faktúry č. 2011/02057 i dodací list s protokolom o reklamácii a čestné prehlásenie z 15.01.2013. Z medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že spoločnosť JOPECO, spol. s r. o. potvrdila dodanie tovaru, faktúry zaevidovala v účtovníctve a priznala daň v Českej republike, potvrdila, že prepravu zabezpečoval dodávateľ (žalobca) a jej cena bola zahrnutá v cene tovaru (čo potvrdzuje aj termín „dodacie podmienky CIP“ uvedený na faktúrach), spoločnosť nemá záznamy o použitých dopravných prostriedkoch, poskytla však skladové príjemky svedčiace o uskutočnení prepravy, tovar preberal zamestnanec spoločnosti (skladník) označený interným číslom na doklade. Na výzvu správcu dane žalobca označil EČV, ktoré prepravovali v r. 2011 a 2012 tovar do zahraničia. Z údajov z NDS vyplýva, že vozidlá s EČV S. XXX B. a S. XXX C. uskutočnili jazdy v čase uvedenom na dodacích listoch a na skladových výdajkách, čo však podľa správcu dane nepreukázalo prepravu tovaru z konkrétnych faktúr deklarovanému odberateľovi.
34. Prvý sťažnostný bod kasačnej sťažnosti sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa rozhodol v rozpore s dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly, keď mal za to, že žalobca nepreukázal prepravu tovaru spoločnostiam JOPECO, spol. s r. o. a Pneu servis Internacional spol. s r. o., čím nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane (bližšie bod 13).
35. Kasačný súd považuje túto námietku sťažovateľa za čiastočne dôvodnú, avšak len vo vzťahu k spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o., u ktorej sa vzhľadom na chýbajúce potvrdenie prevzatia tovaru na dodacích listoch, neoznačenia presného miesta vykládky tovaru ako aj neoznačenia zamestnancov či iných osôb, ktoré mali za spoločnosť Pneu servis Internacional spol. s r. o. tovar od žalobcu prevziať, neodstránila pochybnosť správcu dane o splnení zákonných podmienok na oslobodenie od dane. Uvedené podľa názoru kasačného súdu potvrdzujú aj ďalšie skutočnosti zistené prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, najmä nemožnosť preveriť konkrétne údaje v účtovníctve spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o., nakoľko toto malo byť zničené.
36. Podľa názoru kasačného súdu je však neopodstatnená kasačná námietka vo vzťahu k spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. a kasačný súd sa plne stotožňuje so záverom krajského súdu o tom, že žalobca v tomto prípade splnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalobca predložil správcovi dane doklady na preukázanie dodania tovaru (pneumatík) z tuzemska do iného členského štátu, faktúry s označením odberateľa a tovaru, dodacie listy, skladové výdajky potvrdzujúce adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v Českej republike, platby za dodaný tovar ako aj informácie o zamestnancovi spoločnosti, ktorý tovar prevzal. Spoločnosť JOPECO, spol. s r. o. zároveň potvrdila, že tovar bol na základe uvedených faktúr dodaný, priznala nadobudnutie predmetného tovaru a podala daňové priznanie k DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v Českej republike. Žalobca označil i vozidlá, ktoré prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky v r. 2011 a 2012 vykonávali, predložil výpisy z mýtneho systému, aj keď je pravdou, že konkrétne vozidlo v zdaňovacom období september 2011 k faktúram nepriradil. Z výpisov z mýtneho systému je však zrejmé, že žalobcom označenými vozidlami bola v čase dodania tovaru spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. bezpochyby uskutočňovaná preprava tovaru z tuzemska do Českej republiky. Ako správne uviedol krajský súd, je nepodložené spochybňovať dodania tovaru v prípadoch, ak z mýtneho systému bol preukázaný prejazd vozidla v deň dodania tovaru uvedený na faktúre tým, že táto skutočnosť sama osebe nepotvrdzuje, že predmetné vozidlo viezlo konkrétny tovar práve z uvedenej faktúry deklarovanému odberateľovi, alebo spochybniť dodanie tovaru z dôvodu, že jazda sa javí neekonomická, ako to bolo v prípade spoločnosti JOPECO, spol. s r. o., ak existujú aj ďalšie skutočnosti potvrdzujúce dodanie tovaru z tuzemska do Českej republiky.
37. Žalobca bol v zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. povinný preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane, resp. dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, kópiou faktúry, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo ním povereným zamestnancom, ako aj inými dokladmi, napr. dodacími listami, dokladmi o prijatí platieb za tovar. Kasačný súd má rovnako ako krajský súd za to, že žalobca si v daňovom konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť pri dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. a závery správcu dane i sťažovateľa k tejto otázke vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
38. Aj napriek tomu, že je kasačná sťažnosť vo vzťahu k deklarovaným dodávkam spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o. opodstatnená, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu, pretože naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo nutné prvostupňové a napadnuté rozhodnutia zrušiť. Žalobcovi bol rozdiel na dani z pridanej hodnoty určený jedným rozhodnutím, v ktorom podľa správcu dane nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri časti dodávok tovaru vo vzťahu k štyrom odberateľom v inom členskom štáte, vrátane spoločnosti JOPECO, spol. s r.o.
39. Podľa názoru kasačného súdu nie je zrejmé, čo viedlo správcu dane a žalovaného k tomu, aby neuznal oslobodenie od dane a žiadal jej zaplatenie v tuzemsku, ak preukázateľne došlo k fyzickej preprave tovaru z tuzemska do Českej republiky pre spoločnosť JOPECO, spol. s. r.o., tá nadobudnutie tovaru potvrdila a daň v Českej republike zaplatila, čím došlo k naplneniu právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych dodávok. Kasačný súd si uvedomuje, že dôkazná povinnosť je pri preukazovaní nároku na oslobodenie dane na strane žalobcu ako platiteľa dane, nemožno však prehliadnuť, že dvojité zdanenie tých istých obchodov by bolo protiprávne a preto neprípustné.
40. Ďalšou kasačnou námietkou sťažovateľa je odklon od procesných postupov daňového konania ustálených rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľ poukázal najmä na rozsudky sp. zn. 4Sžf/4/2015 z 10.09.2015 a sp. zn. 4Sžf/30/2014 z 17.02.2015. V uvedených rozsudkoch Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazoval na dôkaznú povinnosť daňového subjektu a úlohu správcu dane, ktorý vedie a vykonáva dokazovanie, zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ďalej že sa v daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a že správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Sťažovateľ videl odklon od uvedenej judikatúry v tom, že podľa názoru krajského súdu sa mal žalobca pokúsiť tvrdenia žalobcu preveriť predvolaním navrhnutých osôb - konateľov nekontaktných spoločností a až následne ustáliť skutkový stav, aj keď je na správcovi dane, ktorý dôkaz vykoná. Kasačný súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú, nakoľko uvedený právny názor krajského súdu nie je s ohľadom na okolnosti prípadu nezlučiteľný s ustálenou judikatúrou kasačného súdu. Kasačný súd však nepovažoval za potrebné rozoberať skutočný obsah ustálenej judikatúry v naznačenom smere, nakoľko kasačná sťažnosť nemohla byť úspešná z dôvodu opísaného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.
41. Napriek tomu kasačný súd považuje za potrebné doplniť, že ak chce správca dane z dokazovania vyvodiť záver, že daňový subjekt nepredložil dôkazy na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane a teda že neuniesol dôkazné bremeno, nemôže bez starostlivého odôvodnenia tohto postupu nevykonať daňovým subjektom navrhnutý dôkaz. Žalobca, súc zaťažený dôkazným bremenom, bol v daňovom konaní oprávnený navrhovať dôkazy a keď navrhol výsluch konateľov nekontaktných odberateľských spoločností (NPO GROUP s.r.o. a TEN O´CLOCK s.r.o.), bolo povinnosťou správcu dane sa týmto návrhom vecne zaoberať. Správca dane je bezpochyby oprávnený navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to však v daňovom konaní riadne zdôvodniť, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
42. Záverom kasačný súd dodáva, že u deklarovaných odberateľských spoločností NPO GROUP s.r.o. a TEN O´CLOCK s.r.o. kasačný súd súhlasí s krajským súdom v tom, že doposiaľ vykonanými dôkazmi nebolo žalobcom preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky a že pochybnosti správcu dane a sťažovateľa o vierohodnosti dokladov predložených žalobcom sú oprávnené.
43. Najvyšší súd je na základe vyššie uvedených záverov toho názoru, že krajský súd postupoval po právnej stránke správne, keď prvostupňové a napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko správca dane a žalovaný vo vzťahu k spoločnosti JOPECO, spol. s r.o. vec nesprávne právne posúdili. Rozhodnutie krajského súdu spĺňa atribúty rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces a v konaní a rozhodovaní krajského súdu nebolo zistené porušenie zákona (§ 440 S.s.p.). Námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.).
Podľa § 167 ods. 1 S.s.p. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnúnáhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).