ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci sťažovateľa (v konaní žalobca): LJ EKO s. r. o., Andrejová 36, zastúpeného: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, Bardejov, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/212/2017-142 zo dňa 9. októbra 2018 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/212/2017-142 zo dňa 9. októbra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2514/2017-640 zo dňa 23. augusta 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania na krajskom i kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím č. 500/1679/21282/2015 zo dňa 23.05.2017 Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „PPA“) schválila poskytnutie podpory žalobcovi formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 766,76 € podľa § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 342/2014 Z.z.“), neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne uložila žalobcovi dodatočnú sankciu v sume 6 764,62 € podľa § 14 nariadenia č. 342/2014 Z.z., ďalej neschválila platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami a uložila žalobcovi dodatočnú sankciu v sume 2.437,84 € podľa § 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvojavidieka.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. spisu: 2514/2017-640 č. záznamu: 19543/2017 zo dňa 23.08.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zmenil rozhodnutie PPA zo dňa 23.05.2017 tak, že neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne uložil žalobcovi dodatočnú sankciu v sume 6 764,62 € v zmysle čl. 19 delegovaného Nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, a platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami a súčasne uložil žalobcovi dodatočnú sankciu v sume 2 437,84 € v zmysle čl. 19 delegovaného Nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014. Ostatné časti výroku rozhodnutia PPA zo dňa 23.05.2017 zostali podľa rozhodnutia žalovaného nezmenené.
3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že administratívnou kontrolou, krížovou kontrolou a kontrolou na mieste boli zistené nezrovnalosti vo výmerách, nakoľko žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali okrem žalobcu i ďalší žiadatelia - ARIAN TRADE s. r. o., AKBARIES s. r. o. a JUMIKOV s. r. o. (ďalej aj „konkurujúce subjekty“). Konštatoval, že žalobca na nahlásenej ploche nedostatočne preukázal právo tieto plochy užívať.
4. Na základe dokumentu vypracovaného Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (ďalej aj „výskumný ústav“) žalovaný považoval za zistené, že po preskúmaní nájomných zmlúv a listov vlastníctva na prekryv vrstiev E-KN na vrstvu LPIS (Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov - ďalej len „LPIS“) spoločnosť AKBARIES s. r. o. doložila právo užívania na sporných dieloch pôdnych blokov (ďalej aj „DPB“) číslo 3104/1, 3106/1, 3001/1, 3002/1, 3901/1 a 2905/1 a spoločnosť ARIAN TRADE s. r. o. rovnako po preskúmaní nájomných zmlúv a listov vlastníctva na prekryv vrstiev E-KN na vrstvu LPIS doložila právo užívania na DPB č. 2906/1, 5201/1, 5201/2, 4204/1. Na základe toho žalovaný konštatoval, že uvedeným postupom bol odstránený rozpor týkajúci sa práva užívania viacerých žiadateľov k pôde v zmysle § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“) a preto nebol uplatnený postup podľa § 16c ods. 1 tohto zákona. Podľa žalovaného nakoľko žalobca porušil podmienky stanovené v § 2 ods. 2 písm. d/, § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 342/2014 Z.z., boli mu udelené dodatočné sankcie v zmysle Nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014.
II. Konanie pred krajským súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a žiadal zrušiť rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
6. V žalobe namietal, že orgán verejnej správy nedostačujúco zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, nesprávne ju právne posúdil a svoje závery nedostatočne odôvodnil. Poukázal na to, že žalovaný priznal užívacie právo k pôde konkurujúcim subjektom len na základe dokumentov vyhotovených výskumným ústavom, ktoré nemajú relevantnú výpovednú hodnotu, nakoľko výskumný ústav len spracúva a zaznamenáva dôkazy predložené od klienta, teda subjektu, ktorý žiada o prekryv a tlač vrstiev LPIS a parciel E-KN. Nejde teda o dôkaz, ktorý by nesporne preukazoval existenciu užívacieho práva dotknutých subjektov, nakoľko ani výskumnému ústavu nemuseli byť známe všetky skutočnosti, napríklad výpovede nájomných zmlúv.
7. Uvedené tvrdenie žalobca doložil tým, že aj na jeho žiadosť vypracoval výskumný ústav prekryv vrstiev LPIS a parciel E-KN. Mal za to, že disponuje rovnakým dôkazom s rovnakou právnou silou ako konkurujúce subjekty, pričom v zmysle tohto dôkazu je zrejmá a nesporná aj existencia jeho užívacieho práva. Žalobca tiež poukázal na to, že s dôkazom, ktorý si dali vyhotoviť konkurujúce subjekty, nebol pred rozhodnutím oboznámený.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam, pričom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Dňa 9.10.2018 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
10. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že právo užívania konkurujúcich žiadateľov k pôde nie je sporné, nakoľko tieto subjekty svoje právo preukázali dôkazom prekryvu vrstiev E-KN a LPIS v k.ú. H. potvrdeným výskumným ústavom. Poukázal na to, že PPA vykonala u žalobcu kontrolu všetkých nájomných zmlúv a podnájomnej zmluvy, na každom spornom DPB vykonal prekryv prenajatých katastrálnych pozemkov s LPIS, pričom rovnakým spôsobom bolo vykonané posúdenie užívacieho práva na sporných pozemkoch u konkurujúcich žiadateľov.
11. Krajský súd konštatoval, že podľa správneho orgánu percentuálny podiel žalobcu na sporných DPB bol od 1,3% do 22,47%, zatiaľ čo u konkurujúcich subjektov bol percentuálny podiel na spodných DPB väčší ako 50%. Uviedol, že nemôže spochybňovať výpočty žiadnej kontrolnej skupiny, nakoľko k danej problematike nemá kvalifikované znalosti. Poukázal na to, žalobca nevyvrátil výpočtami argumenty správneho orgánu.
12. Krajský súd vyjadril súhlas s názorom žalovaného, že tento nie je oprávnený posudzovať platnosť či neplatnosť nájomných alebo podnájomných zmlúv a ak má žalobca podozrenie, že zmluvy predložené konkurujúcimi subjektami boli vypovedané, mal sa obrátiť na súd.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu / stanovisko žalovaného
13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).
14. Sťažovateľ tvrdil, že konajúci súd aplikoval nesprávnu právnu normu, keď skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 16b ods. 1 a nie pod ustanovenie § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný nesprávne konštatoval, že spornosť práva užívať poľnohospodársku pôdu medzi žalobcom a konkurujúcimi subjektami bola odstránená použitím § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. doložením dôkazu - dokumentu výskumného ústavu, vytvoreného na podklade preskúmania nájomných zmlúv a listov vlastníctva na prekryv vrstiev E-KN na vrstvu LPIS.
15. Sťažovateľ poukázal na nerovnaký prístup žalovaného pri posudzovaní sporných nárokov, keď vo vzťahu k sťažovateľovi konštatoval, že obsah a platnosť jeho nájomných zmlúv musí preskúmať výlučne súd, no na strane druhej nájomné zmluvy predložené konkurujúcimi subjektami súd preskúmať nemusí, nakoľko žalovanému stačí len ich preskúmanie výskumným ústavom a následné vyhotovenie dokumentov. Sťažovateľ mal za to, že rovnaké podmienky by mali platiť pre všetky zainteresované subjekty.
16. Ďalej sťažovateľ zaujal názor, že ak výskumný ústav nie je orgánom, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť zmlúv, nakoľko podľa krajského súdu to je oprávnený urobiť iba súd v rámci konania o určenie platnosti zmluvy, potom dokument vypracovaný výskumným ústavom nemožno považovať za relevantný dôkaz a jediný dôvod pre aplikáciu § 16b ods. 1 a nie § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., čo viedlo k umelému odstráneniu spornosti uplatnených nárokov a k priznaniu podpory len konkurujúcim subjektom.
17. Sťažovateľ vytýkal krajskému súdu, že sa s argumentáciou žalovaného nekriticky stotožnil, pričomna argumenty sťažovateľa žiadnym spôsobom neprihliadal. Nesprávne posúdil charakter a význam dôkazu, ktorý vypracoval výskumný ústav a neuvážil, že tento dôkaz nijako užívacie právo dotknutých subjektov k spornej pôde nepotvrdzuje. Uvedeným spôsobom teda nedošlo k odstráneniu spornosti práv a preto nemalo byť aplikované ustanovenie § 16b, ale správne malo byť aplikované ustanovenie § 16c zákona č. 543/2007 Z.z. a na spornej výmere nemala byť určená stanovená plocha.
18. Sťažovateľ mal za to, že pokiaľ on aj konkurujúce subjekty doložili na preukázanie svojho užívacieho práva nájomné zmluvy, ktoré obsahovali zákonom vyžadované náležitosti, potom mala PPA postupovať podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., nakoľko je tu zrejmý spor ohľadom užívacieho práva a mala neurčiť stanovenú plochu u žiadneho zo žiadateľov o podporu a odkázať dotknuté subjekty na súd.
19. Naproti tomu PPA na základe irelevantného dôkazu vypracovaného orgánom nespôsobilým na preskúmanie zmlúv uznala právo len jedného zo žiadateľov, pričom nájomné zmluvy predložené sťažovateľom neakceptovala a zvolila postup podľa § 16b ods. 1 uvedeného zákona, čo považoval sťažovateľ za nezákonný a nesprávny postup. Sťažovateľ dodal, že výpočty kontrolnej skupiny PPA, s ktorými sa v plnej miere nestotožnil i krajský súd, sú len dôsledkom neakceptovania nájomných zmlúv k sporným DPB predložených sťažovateľom, ktoré tento uzavrel s vlastníkmi pôdy.
20. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako neprípustnú, nakoľko sa podľa jeho názoru opiera o iné dôvody ako tie, ktoré sú uvedené v § 440 S.s.p., keďže sťažovateľ podľa jeho názoru namieta skutkovú stránku veci, ktorá má zostať prieskumom prostredníctvom kasačnej sťažnosti nedotknutá. Odmietol názor sťažovateľa, podľa ktorého je dokument vypracovaný výskumným ústavom irelevantný a poukázal na to, že účelom prekryvu katastrálnych vrstiev E-KN a LPIS nie je posudzovanie platnosti nájomných či iných zmlúv. Zdôraznil, že PPA u sťažovateľa vykonala kontrolu všetkých nájomných zmlúv a podnájomnej zmluvy a na každom spornom pozemku vykonala spomenutý prekryv.
21. V prílohe podania zo dňa 21.11.2019 doložil sťažovateľ neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bardejov vo veci sp.zn. 6C/4/2013 zo dňa 07.11.2019, ktorý podľa sťažovateľa potvrdil jeho užívacie právo k pozemkom, ktoré sa týkali sporných DPB a konkurencie nárokov medzi ním a spoločnosťami ARIAN TRADE s. r. o. a AKBARIES s. r. o. Ďalej sťažovateľ doložil zápisnicu z pojednávania konaného dňa 29.10.2019 na Okresnom súde Bardejov vo veci sp.zn. 1C/139/2016, z ktorej má vyplývať, že obchodná spoločnosť AKBARIES s. r. o. nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a napokon rozhodnutie žalovaného č. 500/2178/22390/2018 zo dňa 12.11.2019, z ktorého podľa sťažovateľa zrejmá zmena prístupu žalovaného pri posudzovaní dôkazov zo strany PPA. Tvrdil, že spoločnosti ARIAN TRADE s. r. o. a AKBARIES s. r. o. dlhé roky čerpali dotácie na plochu, ktorú si do jednotnej žiadosti, a to aj za rok 2015, nahlásili nepravdivo a ku ktorej nemali užívacie právo a to na úkor sťažovateľa, ktorý nielenže ním nahlásenú plochu reálne obhospodaroval, ale bol aj jej oprávneným užívateľom na základe nájomných zmlúv.
IV. Právne závery kasačného súdu
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
23. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd vyhodnotil vec po právnej stránke správne, keď sa stotožnil so záverom žalovaného, že postupom PPA podľa § 16b zákona č. 543/2007 Z.z. bolo preukázané oprávnenie užívať spornú poľnohospodársku pôdu u konkurujúcich subjektov a nie u sťažovateľa, ktorý bol v dôsledku toho vylúčený z poskytnutiapodpory a boli mu uložené dodatočné sankcie.
Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. Podľa ods. 2 ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa ods. 2 ak sa v konaní pred súdom preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa odseku 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
24. Postup podľa § 16b zákona č. 543/2007 Z.z. predpokladá konflikt viacerých subjektov, ktoré si podali žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu. O riešenie súbehu nárokov sa v zmysle uvedeného ustanovenia má PPA pokúsiť výzvou konkurujúcich si subjektov, aby každý z nich preukázal svoje právo užívania k spornej pôde ako vlastník, nájomca, alebo na základe iného zákonom uznaného právneho dôvodu. Ak sa otázka oprávnenia užívať pôdu prostredníctvom predložených dokladov uspokojivo nevyrieši a toto právo zostane medzi konkurujúcimi žiadateľmi o podporu sporné, musí PPA aplikovať § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. a na spornej výmere neurčiť stanovenú plochu.
25. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ dôvodne namietal, že konkurujúce subjekty (ARIAN TRADE s. r. o. a AKBARIES s. r. o.) rovnako ako sťažovateľ doložili oprávnenie užívať predmetné DPB nájomnými (podnájomnými) zmluvami, pričom spor o právo užívať túto pôdu spočíva v podstate v právnom vyhodnotení platnosti či trvania predložených zmlúv. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že ani on, ani PPA nie sú orgánmi príslušnými na rozhodovanie o platnosti či neplatnosti predložených zmlúv, ich výpovedí, ani na riešenie sporov o užívanie poľnohospodárskej pôdy (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 3Asan/28/2019 zo dňa 14.01.2020, bod 21). Takáto kompetencia patrí výlučne všeobecným súdom.
26. Napriek uvedenému považoval žalovaný spor konkurujúcich si subjektov o užívanie poľnohospodárskej pôdy za vyriešený aj bez rozhodnutia všeobecného súdu, pričom jeho postup vyhodnotil ako zákonný i krajský súd, ktorý sa stotožnil so záverom žalovaného, že rozhodujúcim dôkazom, ktorý mal odstrániť spornosť užívacích titulov viacerých žiadateľov o podporu k tej istej poľnohospodárskej pôde, mal byť dokument výskumného ústavu, ktorý na žiadosť jedného z konkurujúcich si žiadateľov po vyznačení ním predložených nájomných zmlúv vykonal prekryv vrstiev E-KN (stav podľa katastra nehnuteľností) na vrstvu LPIS, zobrazujúcu diely pôdnych blokov vedené v Systéme identifikácie poľnohospodárskych pozemkov.
27. Sťažovateľ dôvodne namieta, že tento prekryv vychádzal z údajov a zmlúv, ktoré výskumnému ústavu predložil ten zo žiadateľov, ktorý spracovanie prekryvu zadal. Prekryv nijako nerieši platnosť, hodnovernosť, či právnu záväznosť žiadateľom predložených zmlúv a neberie do úvahy existenciu či platnosť užívacích titulov konkurujúcich subjektov. Napokon sám sťažovateľ doložil podobný dokument vypracovaný výskumným ústavom na základe ním predložených užívacích listín, ktorý osvedčuje právo užívania spornej pôdy v jeho prospech.
28. Kasačný súd je toho názoru, že spomenutý prekryv vypracovaný Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy nemožno pri riešení konkurencie viacerých užívacích titulov k tej istejpôde považovať za spoľahlivý dôkaz, ktorý by pri postupe podľa § 16b zákona č. 543/2007 Z.z. preukazoval právo užívania k pôde len jednému (niektorým) z viacerých žiadateľov o podporu, v danom prípade spoločnostiam ARAN TRADE s. r. o. a AKBARIES s. r. o. na úkor sťažovateľa.
29. Z uvedených dôvodov možno prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd sa nekriticky stotožnil s postupom a závermi žalovaného, pričom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistený skutkový stav a listiny predložené konkurujúcimi si subjektami na výzvu správneho orgánu v zmysle § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. totiž neviedli k preukázaniu práva užívania k spornej pôde len jedným alebo niektorými z konkurujúcich si žiadateľov. Spor medzi nimi celkom iste nemohol byť vyriešený z vyššie opísaných dôvodov ani predloženým dokumentom výskumného ústavu, o ktorý sa žalovaný a v zhode s ním i krajský súd vo svojich právnych záveroch opierajú. Naopak právo užívania sťažovateľa a ostatných žiadateľov k tej istej pôde zostalo sporné, pričom tento spor nemôže vyriešiť nik iný, ako všeobecný súd v určovacom spore, ktorý podľa sťažovateľom predložených listín prebieha a zatiaľ nebol právoplatne ukončený.
30. Sťažovateľ preto správne tvrdí, že za danej skutkovej situácie prichádzal do úvahy výlučne postup podľa § 16c zákona č. 543/2007 Z.z., teda na spornej výmere neurčiť stanovenú plochu.
31. Vzhľadom na to, že otázku spornosti práva sťažovateľa a konkurujúcich si subjektov užívať predmetnú poľnohospodársku pôdu vyhodnotil krajský súd po právnej stránke nesprávne, považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za dôvodnú. Preto postupoval podľa § 462 ods. 2 a zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom kasačného súdu viazaný. 32. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal mu úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní i v konaní na krajskom súde, v zmysle § 467 ods. 2 S.s.p. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.