Najvyšší súd

1Sžf/99/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS – ROZBORA, s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, zast.: LEGAL & CORP, s.r.o., IČO: 47 237 325, advokátske spoločenstvo so sídlom Gajova

č. 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 5S/56/2014-96 zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 5S/56/2014-96 zo dňa 19. januára 2016   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a na ďalšie

konanie.  

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/4733/2014/1042 z 08.01.2014 (ďalej len

napadnuté rozhodnutie“) a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky

preukazujúce jeho tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno, nepodarilo sa mu preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre od dodávateľa, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená.

Správne orgány sa v odôvodneniach vydaných rozhodnutí vysporiadali so všetkými

skutkovými a právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov. V rozhodnutiach uviedli správnu úvahu a zákonné ustanovenia, na základe ktorých

dospeli v danej veci k uvedenému právnemu záveru.

3. Krajský súd preto po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne

zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke právne posúdili. Napadnuté rozhodnutie

i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom,

nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom

rozsahu podľa § 250j ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O.s.p.“), a preto žalobu zamietol.

II.

4. Vo včas podanom odvolaní zo 16.03.2016 žalobca namietal, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne písm. f), t.j. súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci a žiadal, aby odvolací súd

rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca v odvolaní v prvom rade poukázal na postup krajského súdu, ktorý napriek

žiadosti neodročil termín pojednávania, čím odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Žalobca žiadosťou z 13.01.2016 (doručenej 18.01.2016) požiadal o odročenie

termínu pojednávania nariadeného na 19.01.2016, a to z dôvodu práceneschopnosti I.I. –

jediného konateľa a spoločníka žalobcu, pričom priložil potvrdenie o práceneschopnosti

s uvedením, že zdravotný stav I. mu neumožňuje, bez závažného zhoršenia zdravotného

stavu, zúčastniť sa pojednávania.

Žalobca má za to, že tak boli splnené všetky podmienky na odročenie termínu

pojednávania, pričom krajský súd tak nespravil a ani o tom neinformoval žalobcu.

6. K námietke neprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že v dodaniu

prác/tovaru resp. zhotoveniu diela v zmysle predložených písomných dôkazov reálne došlo.

Dielo, ktoré bolo predmetom dodania sa nachádza na pôvodnom mieste, je reálne zistiteľné,

teda je zrejmé, že k dodaniu došlo. Rovnako žalobca v konaní predložil všetky potrebné

listinné dôkazy, ktorými preukazoval skutočnosti podstatné pre posúdenie veci, a to faktúry

od dodávateľa, písomnú Zmluvu o dielo, preberací protokol.

Žalovaný aj prvostupňový orgán si vytvorili nesprávny záver o tom, že reálnosť dodania

zdaniteľného plnenia bola spochybnená zo zistenia, že dodávateľ žalobcu alebo jeho

subdodávatelia takéto dodanie nemohli uskutočniť.

7. Záverom žalobca navrhol, aby bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu vrátená

na ďalšie konanie, prípadne ak by mal odvolací súd za to, že žalobcovi nebola odňatá

možnosť konať pred súdom, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté

rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní z 23.05.2016, kde uviedol, že

žalobcovi nebola postupom krajského súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Pôvodné

pojednávanie bolo vytýčené na 01.12.2015 a bolo na žiadosť žalobcu zmenené na 19.01.2016.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca je v konaní zastúpený advokátom, ktorý za neho v plnom rozsahu na súde koná a žalovanému nie je známy dôvod, pre ktorý by v odročenom

pojednávaní zástupca žalobcu nemohol zastupovať v súlade s ustanovením § 250a O.s.p.

9. S námietkou žalobcu o nespochybniteľnosti zhotovenia diela sa žalovaný nestotožnil

a k jeho tvrdeniu uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a následne

vo vyjadrení k podanej žalobe vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami

majúcimi význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov, pri ktorých sa dodanie

zdaniteľných obchodov nepotvrdilo.

Žalovaný tvrdí, že v konaní daňových orgánov nedošlo k porušeniu zásad zákonnosti, na vydanie rozhodnutia boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky, pretože daňové

orgány vykonali dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistili skutkový stav

veci a vyvodili z neho správny právny názor.

10. Žalovaný preto navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.

11. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagoval žalobca podaním z 11.07.2016.

Žalobca uviedol, že predchádzajúce riadne odročenia vytýčených termínov nemajú žiadny

súvis s tým, či bola konaním súdu žalobcovi odňatá možnosť žalobcu konať pred súdom.

Podstatné je, či boli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania a či súd žiadosť

o odročenie obdržal včas.

12. K potrebnosti osobnej účasti účastníka konania žalobca zdôraznil, že účastník konania

musí mať možnosť sa zúčastniť pojednávania a musí mať možnosť byť v konaní vypočutý

a realizovať svoje procesné práva, bez ohľadu na to, či je zastúpený právnym zástupcom

alebo nie.

Ak účastník toto právo nevyužije, môže sa pojednávať v jeho neprítomnosti, nie však

vtedy, ak účastníkovi (jedinému konateľovi a spoločníkovi účastníka, ktorý je právnickou

osobou) bráni v účasti práceneschopnosť, ktorú písomne doloží deň pred pojednávaním

a požiada o odročenie.

III.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací

(§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského

súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení relevantnom pre prejednávanú   vec pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane

ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. v cit. znení pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. v cit. znení ak je dôvodom na odročenie pojednávania

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí

obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

14. Z obsahu súdneho spisu má Najvyšší súd za preukázané, že krajský súd vytýčil

vo veci termín pojednávania na 01.12.2015. Dňa 04.11.2015 požiadal žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu o odročenie z dôvodu kolízie termínu pojednávania.

Na základe tejto žiadosti krajský súd vytýčil nový termín na 19.01.2016, o čom boli účastníci

upovedomení.

15. Podaním z 13.01.2016 doručeným krajskému súdu 18.01.2016 (č. l. 94), t.j. deň

pred vytýčeným termínom pojednávania požiadal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu

o odročenie termínu, a to zo zdravotných dôvodov – pretrvávajúca práceneschopnosť

jediného štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý trvá na tom, aby sa pojednávania zúčastnil a bol

na ňom vypočutý.

K žiadosti bolo priložené potvrdenie o trvaní dočasnej práceneschopnosti jediného

konateľa a spoločníka žalobcu – I. s vyjadrením, že zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa

na pojednávaní, nakoľko hrozí zhoršenie zdravotného stavu.

16. Z ustanovenia § 119 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. pre správne súdnictvo

vyplýva záver, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Pojem „dôležitý dôvod“ na odročenie pojednávania nie je legálne definovaný,

a preto je na uvážení správneho súdu, ktorý dôvod pre podmienky správneho súdnictva bude

považovať za dôležitý.

Avšak zdravotný stav účastníka sa však za splnenia zákonných podmienok za dôležitý

dôvod považuje.

17. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.04.2014

sp.zn. 6Sžo 85/2013:

„Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) z hľadiska objektívneho ako aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodnená žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Zdravotný stav účastníka podľa súčasnej právnej úpravy možno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spravidla vtedy, ak účastník pripojí k návrhu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zákonom požadovanom znení.“

18. Zdravotným stavom účastníka ako dôvodom na odročenie pojednávania sa zaoberal

Najvyšší súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 24.04.2013 sp.zn. 7Cdo 130/2012,

podľa ktorého:

V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.“

19. Ako bolo vyššie spomenuté v ustanovení § 119 ods. 3 O.s.p. sú stanovené podmienky,

ktoré musia byť splnené na odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Prvou podmienkou je včas podaný návrh na odročenie pojednávania a druhou je vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní

(bez závažného zhoršenia zdravotného stavu), ktoré musí byť doložené spolu so žiadosťou o odročenie, čo žalobca prostredníctvom právneho zástupcu splnil. Žiadosť o odročenie bola

doložená aj s vyjadrením ošetrujúceho lekára deň pred vytýčeným termínom pojednávania. Pokiaľ krajský súd však dospel k inému záveru s tým, že takto odôvodnenú žiadosť o odročenie nebude akceptovať, mal sa s týmto záverom v zápisnici ako aj v rozsudku

náležite vysporiadať.

20. Najvyšší súd v naznačenom smere však nepovažuje za dostatočné vysporiadanie

s dôvodom uvedeným v žiadosti o odročenie iba strohé konštatovanie v zápisnici, že už bolo

pojednávanie odročené z dôvodu na strane žalobcu (avšak nie zo zdravotných dôvodov

na strane žalobcu) a účasť štatutárneho orgánu žalobcu nepovažuje za potrebnú, a preto

neakceptuje ospravedlnenie.

21. K námietke žalovaného, že pri vyjadrení nie je podpis lekára Najvyšší súd dodáva, že

ju nepovažuje za relevantnú, nakoľko podpis a pečiatka ošetrujúceho sa nachádza na listine,

čo je dostačujúce.  

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

22. Podľa ustálenej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo

postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

23. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že tým, že krajský súd neodročil

pojednávanie, na ktorom rozhodol v merite veci hoci preto existoval zákonný dôvod, odňal

žalobcovi ako účastníkovi tohto konania možnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod

na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) v spojení

s § 246c ods.1 O.s.p.

24. Záverom Najvyšší súd zdôrazňuje, že pochybenie krajského súdu vidí najmä v tom,

že sa krajský súd v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s žiadosťou o odročenie

pojednávania a tým, prečo nepovažoval osobnú účasť žalobcu resp. jeho štatutárneho orgánu na pojednávaní za potrebnú, ak uplatnil svoje právo sa pojednávania zúčastniť (a contrario

§ 115a ods. 1 O.s.p.) a súčasne vyjadril vôľu byť v konaní vypočutý.

25. Zrušenie rozhodnutia z dôvodu odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom však

neznamená, že má Najvyšší súd za to, že krajský súd nemôže vec prejednať v neprítomnosti

žalobcu, resp. jeho štatutárneho orgánu, krajský súd však musí brať na zreteľ zákonné

podmienky, ktoré musia byť pre prejednanie veci v neprítomnosti účastníka splnené. Zároveň

však nemožno zabúdať na právo na prerokovane veci v primeranej lehote, ak účastník marí

riadny priebeh konania opakovanými neodôvodnenými žiadosťami o odročenie pojednávania.

Právo zúčastniť sa na pojednávaní a uplatňovať tým svoje procesné práva je potrebné

vnímať vždy aj v súvislosti s právom druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Obe práva treba zohľadniť súčasne, čo sa však v tomto prípade nestalo.

26. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na princíp dvojinštančnosti konania

spočívajúci v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci

rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvého stupňa, ale aj

odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať postupy

krajského súdu v konaní, keďže by tým odňal žalobcovi ako aj žalovanému možnosť konať

pred súdom v dvojstupňovom konaní, dospel odvolací súd na základe vyššie uvedeného

k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.  

27. Odvolací súd má za to, že iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore

so zásadou denegatio iustitiae – odopretie spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie

základného práva žalobcu na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

28. Na dôvažok Najvyšší súd dodáva, že sa nezaoberal ďalšími argumentmi uvedenými

v odvolaní žalobcu, nakoľko má za to, že už vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim

dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu.  

29. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu opätovne vytýčiť termín pojednávania,

na ktorom vec prejedná a rozhodne s tým, že má byť zachované právo účastníka na účasť na pojednávaní (za splnenie zákonných podmienok však môže súd konať aj v jeho

neprítomnosti) ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

30. V novom rozhodnutí krajský súd zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania

(§224 ods. 3 O.s.p.).

31. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2017

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Michaela Smolinská