1Sžf/55/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Kúpele Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii", IČO: 31 642 314 so sídlom Kúpeľná č. 1/2, 976 62 Brusno, zast.: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Komenského č. 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. decembra 2015 č.k. 24S/191/2014-45, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. decembra 2015 č.k. 24S/191/2014-45 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

1. Pôvodný žalobca Mgr. R. E., ktorý bol zastúpený advokátskymi spoločenstvom ATTORNEYS GROUP s.r.o., Banská Bystrica, ako správca konkurznej podstaty úpadcu vtedy označeného ako Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze", sa žalobou podanou 22.12.2014 na Krajskom súde v Banskej Bystrici domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495846/2014/14003 z 10.11.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/4216045/2014/Hni z 12.09.2014.

2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správca dane uložil úpadcovi pokutu vo výške 57.000,-- € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Medzičasom bol pán Mgr. R. E. odvolaný Okresným súdom Banská Bystrica z funkcie správcu konkurznej podstaty a jeho právny zástupca krajskému súdu oznámil (č.l. 31) zánik plnomocenstva na základe Dohody o zániku plnomocenstva zo dňa 16.01.2015. Krajský súd vzhľadom na povinné právne zastúpenie podľa § 250a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „O.s.p.") vyzval žalobcu uznesením zo dňa 07. apríla 2015 na procesné riešenie situácie. Uvedené rozhodnutie žalobca prevzal dňa 15.04.2015.

Žalobca v súdom stanovenej lehote, ani do dňa (t.j. po márnom uplynutí viac ako 6 mesiacov) vydania nižšie uvedeného zastavujúceho uznesenia krajského súdu plnomocenstvo krajskému súdu nepredložil a ani vyjadrenie nezaslal.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 153/2015-181 zo dňa 29. júla 2015 bolo rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1R/5/2014 zo dňa 10. októbra 2014 o vyhlásení konkurzu na úpadcu Kúpele Brusno a.s. zrušené.

Na základe uvedeného, t.j. že žalobca nie je v konaní zastúpený advokátom, ako aj ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., krajský súd svojim uznesením zo dňa 17. decembra 2015 č.k. 24S/191/2014-45 súdne konanie zastavil.

II.

Proti tomuto zastavujúcemu uzneseniu žalobca prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote podal odvolanie z 08.02.2016 (č.l. 50) z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., t.j. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a). Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

8. Žalobca v nasledujúcich odvolacích námietkach uviedol, že: žalobca odstránil nedostatky v konaní a riadne ich doplnil v lehote na podanie odvolania, a preto neexistuje žiaden dôvod na potvrdenie zastavujúceho uznesenia, v odvolacom konaní je nutné postupovať v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a teda aplikovať § 154 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok/uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

9. Záverom žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté zastavujúce uznesenie zrušil rozhodnutím a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

III.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (d'alej len „Najvyšší súd") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu je nutné za týchto zmenených procesných podmienok pri nižšie uvedených dôvodoch vyhovieť. Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a odsek 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v citovanom znení odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v citovanom znení pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti postupu a hore uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil zákonnosť prvostupňového rozhodnutia o uložení žalobcovi pokutu vo výške 57.000,- € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V uvedenej súvislosti musí Najvyšší súd zdôrazniť, že v súdnom prieskume podľa Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (s označením rubriky ako „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov") sa žalobcovi za účelom naplnenia úlohy poskytnutia rýchlej a efektívnej súdnej ochrany podľa či. 46 a nasl. ustanovení ústavy Slovenskej republiky ukladá procesná povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná.

Osobitnou výnimkou z uvedeného obligatórneho zastúpenia sú nasledovné prípady, ktoré zákonodarca výslovne zakotvil do ustanovenia § 250a O.s.p. (viď text za bodkočiarkou):

vecná príslušnosť okresného súdu, sektorové výnimky pre veci zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia a pomoci vrátanie poistenia v nezamestnanosti či zdravotnej starostlivosti, priestupkové veci, alebo veci azylovej a doplnkovej ochrany.

Podľa § 250a O.s.p. v citovanom znení žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde

koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.

Krajský súd správne dospel k záveru, že žalobca musí byť v predmetnej právnej veci zastúpenýadvokátom, pretože nejde ani o jednu z výnimiek určenú ustanovením § 250a veta za bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku. V konaní nebolo priložené plnomocenstvo po ukončení zastupovania pôvodným advokátom.

Krajský súd preto postupoval správne, keď uskutočnil výzvu na predloženie plnej moci na zastupovanie advokátom a keď žalobca na predmetnú výzvu nereagoval v stanovenej lehote nereagoval, tiež postupoval správne, ak konanie pre tento nedostatok súdneho prieskumu zastavil. 15. Keďže však žalobca v lehote pre podanie odvolania odstránil vadu konania tým, že predložil plnú moc na zastupovanie udelenú JUDr. Oskarovi Chnápkovi, advokátovi (č.l. 51), za tejto procesnej situácie krajskému súdu nič nebráni pokračovať v zastavenom konaní. Úlohou Najvyššieho súdu bolo iba tento procesný stav na krajskom súde zabezpečiť.

Preto Najvyšší súd na základe vyššie uvedených skutočností zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa vecou v merite, preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

Účastníkom v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania nebolo priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).