1Sžd/7/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom, so sídlom ul. Šafárikova 1522, 926 01 Galanta, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT- KDI3-ODV-22/2012 zo dňa 26.07.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/76/2012-68 zo dňa 31. októbra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/76/2012-68 zo dňa 31. októbra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Predmet konania

Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-ODV-22/2012 zo dňa 26. júla 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. b) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,64 eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana Rendeka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní obsahu spisového materiálu a s prihliadnutím na priebeh celého konania dospel k záveru, že obsahom žaloby bola relevantne spochybnená zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd prisvedčil žalobcovi, že ani z obsahu predloženého administratívneho spisu nie je jednoznačne preukázané, že pri cestnej kontrole dňa 16.10.2011 bol jeho stav taký, ako je popisovaný až v rozhodnutí zo dňa 24.05.2012, t. j. provokačné správanie, oneskorené reakcie, podráždenie, poruchy vnímania a sklenený pohľad.

Krajský súd uviedol, že aj keď nespochybňuje, že postup príslušníkov PZ, ktorý bol na základe zákona, správnosť týchto záverov môže spochybniť jednak skutočnosť, že neboli uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach, jednak to, že záznam o podaní vysvetlenia príslušníkmi Z. J., v ktorom boli tieto skutočnosti potvrdené, bol vyhotovený až 23.04.2012, t. j. 6 mesiacov po dátume, kedy došlo k tvrdenému priestupku. Rovnako podľa krajského súdu nie je preukázané, že žalobca bol príslušníkmi PZ riadne vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu a riadne poučený o následkoch odmietnutia takéhoto vyšetrenia na vzhľadom na preukázanie skutočností odôvodňujúcich absolvovanie vyšetrenia k zisteniu, či nie je pod vplyvom omamnej alebo psychotropnej látky. Čo sa týka obsahu Záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 16.10.2011 podľa jeho textu bol žalobca poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky, práve požiadať o odber krvi, nákladoch vyšetrenia vykonaného na jeho žiadosť, nie však o následkoch odmietnutia podrobiť sa vyšetreniu, rovnako zo záznamu nevyplýva, že bol žalobca vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu. Krajský súd uviedol, že prisvedčil žalobcovi aj v tom, že správny orgán sa nevysporiadal dostatočne s námietkou totožnosti skutku.

Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. b) OSP zrušil, nakoľko skutkové zistenia, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, resp. nie je jednoznačne preukázané ich obsahom a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu vrátane pripomenutia povinnosti správneho orgánu v konaní o priestupku, ktoré predstavuje rozhodovanie o správnom trestaní aplikovať všetky všeobecne platné princípy používané pri rozhodovaní o vine a treste v správnom konaní.

II. Odvolanie žalovaného

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý sa s dôvodmi rozsudku nestotožnil, nakoľko podľa žalovaného rozsudok krajského súdu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Žalovaný poukázal na to, že krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že záznam o podaní vysvetlenia príslušníkmi PMJ Trnava, v ktorom boli potvrdené skutočnosti, že pri cestnej kontrole dňa 16.10.2011 bol stav P. I. taký, ako je popisovaný až v rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante zo dňa 24.05.2012 t. j. provokačné správanie, oneskorené reakcie, podráždenie, poruchy vnímania a sklenený pohľad bol vyhotovený až dňa 23.04.2012, t. j. 6 mesiacov po dátume, kedy došlo k tvrdenému priestupku, čo sa podľa žalovaného nezakladá na pravde.

Žalovaný preskúmaním rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante zo dňa 26.01.2012 zistil, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Galante v predmetnom rozhodnutí opomenul povinnosť uviesť do rozhodnutia dôvody, ktoré viedli policajtov k vyzvaniu P. I., aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi alebo iného biologického materiálu v zdravotníckom stredisku k zisteniu, či nie je pod vplyvom omamnej alebo psychotropnej látky, ktoré boli uvedené už v prvotnom priestupkovom spise pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave č. p.: KRPZ-TT- OPP1-646/2011 a to s dátumom vyhotovenia 16.10.2011, konkrétne v správe o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 16.10.2011 a v zázname hliadky PMJ Trnava zo dňa 16.10.2011. Do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 16.10.2011 P. I. uviedol, že sa vyjadrí na ODI a že užil marihuanu pred mesiacom po prvý krát. Z vyššie uvedeného dôvodu Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Trnave rozhodnutím o odvolaní vo veci nariadil nové konanie.

Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Galante po obdržaní rozhodnutia o odvolaní Krajského riaditeľstva PZ Krajského dopravného inšpektorátu v Trnave žiadosťou zo dňa 23.04.2012požiadal oddelenie výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o zápisnične vypočutie hliadky PMJ Trnava k priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 16.10.2011. Z uvedeného vyplýva, že záznamy, na základe ktorých posudzoval Krajský súd v Trnave zo dňa 23.04.2012, t. j. vyhotovené 6 mesiacov po dátume, kedy došlo k tvrdenému priestupku nemožno považovať za prvotné, na základe ktorých Krajské riaditeľstvo PZ Krajský dopravný inšpektorát v Trnave dňa 26.07.2012 rozhodnutie zo dňa 24.05.2012 Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante potvrdil.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní zo dňa 26.07.2012 na strane číslo 4 posledný odstavec, pokračujúc stranou číslo 5 uviedol, že „Nakoľko mal P. I. podľa spísaného záznamu hliadky realizujúcej daný priestupok v čase kontroly oneskorené reakcie, poruchy vnímania a sklenený pohľad, z toho dôvodu bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, čo odmietol, podľa dodatočne spracovaných záznamov o podaní vysvetlenia policajtov KR PZ OPP PMJ Trnava zo dňa 23.04.2012 so slovami, že užil marihuanu asi pred mesiacom a vzhľadom na túto skutočnosť odmieta lekárske vyšetrenie" tým chcelo Krajské riaditeľstvo PZ Krajský dopravný inšpektorát v Trnave len potvrdiť skutočnosť, že zadokumentovaný priestupok sa zakladá na pravde a neopiera sa iba o dodatočne spracované dôkazné materiály, ktoré môžu byť v súdnom konaní spochybniteľné.

Skutočnosť, že P. I. mal pri komunikácii provokačné správanie, oneskorené reakcie, poruchy vnímania, sklenený pohľad a bol podráždený boli zaznamenané už v prvotných, neodkladných záznamoch zo dňa 16.10.2011.

Ďalej Krajský súd v Trnave v rozsudku konštatuje, že nie je preukázané, že žalobca bol príslušníkmi PZ riadne vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu a riadne poučený o následkoch odmietnutia takéhoto vyšetrenia na vzhľadom preukázanie skutočností odôvodňujúcich absolvovanie vyšetrenia k zisteniu, či nie je pod vplyvom omamnej alebo psychotropnej látky.

Žalovaný sa nestotožnil ani s týmto názorom krajského súdu, nakoľko zo spisového materiálu spracovaného dňa 16.10.2011 vyplýva, že vodič motorového vozidla P. I. bol dňa 16.10.2011 najskôr vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu, čomu vyhovel a dychovú skúšku vykonal s negatívnym výsledkom 0,00 mg/l, čoho dôkazom je výtlačok o dychovej skúške, ktorý P. I. na mieste vlastnoručne podpísal. Následne nakoľko mal provokačné správanie, oneskorené reakcie, poruchy vnímania, sklenený pohľad a bol podráždený, bol slovne vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, čo odmietol vykonať. Z uvedeného dôvodu bol vodičovi na mieste zadržaný vodičský preukaz, o čom mu bolo vydané potvrdenie a ďalšia jazda mu bola zakázaná. O následkoch odmietnutia takéhoto vyšetrenia bol P. I. poučený priamo na mieste slovne príslušníkmi PMJ OPP KR PZ Trnava ako aj o ďalšom postupe zo strany polície, čo je zaznamenané v zázname hliadky zo dňa 16.10.2011.

Krajský súd Trnava v závere rozsudku na strane číslo 6 posledný odstavec vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom malo byť Krajské riaditeľstvo PZ Krajský dopravný inšpektorát v Trnave viazané vysloveným právnym názorom súdu vrátane pripomenutia povinnosti správneho orgánu v konaní o priestupku, ktoré predstavuje rozhodovanie o správnom trestaní aplikovať všetky všeobecne platné princípy používané pri rozhodovaní o vine a treste v správnom konaní, ktoré však konkrétne nepopísal.

Z uvedeného je zrejmé, že Krajský súd v Trnave v napadnutom rozsudku neuviedol presný právny názor súdu, ktorým má byť Krajské riaditeľstvo PZ Krajský dopravný inšpektorát v Trnave viazané.

Žalovaný uviedol, že považuje za potrebné v danej veci taktiež uviesť, že P. I. dňa 14.09.2012 podal osobne na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Galante žiadosť o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s dátumom vyhotovenia 12.09.2012, v ktorej sám uviedol, že rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante zodňa 24.05.2012 sa stalo právoplatným po rozhodnutí žalovaného sp. zn. KRPZ-TT-ODV-22/2012 zo dňa 26.07.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. V závere svojej žiadosti taktiež uvádza, že uloženú pokutu vo výške 450,--€ uhradil, o čom v prílohe doložil aj fotokópiu uhradených poštových peňažných poukážok na hodnotu 450,~€ ako pokutu a 16,-€ ako trovy konania s dátumom úhrady dňa 16.08.2012.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že P. I. si svoje spáchanie priestupku zo dňa 16.10.2011 dodatočne priznal, čo aj oľutoval.

Žiadosť P. I. o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zo dňa 14.09.2012, ako aj fotokópie peňažných poštových poukazov o zaplatení pokuty vo výške 450,-€ a trov konania vo výške 16,~€, ktoré tvoria súčasť spisu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante pod č. p.:ORP-P-34/DI-GA-2012 mal Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní k dispozícii.

Následne dňa 24.04.2013 bol P. I. podrobený preskúšaniu odbornej spôsobilosti, ktorej vyhovel, na základe čoho mu bol vodičský preukaz ihneď vrátený.

Vzhľadom na uvedené Krajské riaditeľstvo PZ Krajský dopravný inšpektorát v Trnave navrhol, aby v danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel námietkam, ktoré uvádza procesné neúspešný žalovaný vo svojom odvolaní a aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave číslo 14S/76/2012-68 zo dňa 31.10.2013 zrušil a potvrdil rozhodnutie o odvolaní Krajského riaditeľstva PZ Krajského dopravného inšpektorátu v Trnave číslo KRPZ-TT-KDI3- ODV-22/2012 zo dňa 26.07.2012.

III. Vyjadrenie žalobcu

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich dôvodov, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.7.2012 za nezákonné.

Žalobca poukázal na to, že krajský súd uznal, že ani z obsahu predloženého administratívneho spisu nie je jednoznačne preukázané, v prvom rade to, že pri cestnej kontrole dňa 16.10.2011 bol jeho stav taký, ako je popisované v rozhodnutí zo dňa 24.5.2012, t. j. provokačné správanie, oneskorené reakcie, podráždenie, poruchy vnímania a sklenený pohľad. Aj keď krajský súd nespochybnil, že postup príslušníkov PZ bol na základe zákona, správnosť týchto záverov môže spochybniť jednak skutočnosť, že tieto tvrdenia neboli uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach (v rozhodnutí OR PZ v Galante zo dňa 19.1.2012, č. p.:ORPZ-GA-DDi2-47-010/2012 o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, ani v rozhodnutí o odvolaní Krajského riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 28.3.2012 č:KRPZ-TT-KDI3-ODV- 22/2012, ani v rozhodnutí o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Galante zo dňa 26.1.2012, č. p.:ORP-P-34/34DI-GA-2012 a ani v rozhodnutí o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Trnava zo dňa 30.3.2012 pod č. p.: KRPZ-TT-KDI3-ODY-22/2012), jednak to, že záznam o podaní vysvetlenia príslušníkmi PMJ Trnava, v ktorom boli tieto skutočnosti potvrdené, bol vyhotovený až 23.4.2012, t. j. 6 mesiacov po údajnom priestupku.

Odporca vo svojom odvolaní oponoval a poukázal na to, že oneskorené reakcie, poruchy vnímania a sklenený pohľad boli uvádzané už v 16.10.2011.

S týmto názorom odporcu však žalobca vyjadril nesúhlas. Priznal, že dňa 16.10.2012 podpisoval policajtom záznam o podaní vysvetlenia, avšak si je na 100 % istý, že v tom čase sa v predmetnom zázname nenachádzal žiadny text v časti podaného vysvetlenia a už vôbec nie ten, ktorý tam našiel potom, ako nahliadol do spisu a nechal si urobiť z neho fotokópie.

Hliadke nikdy neuviedol, že sa odberu krvi nepodrobí z dôvodu, že pred mesiacom užil marihuanu. Nikdy v živote žiadnu návykovú látku neužil, a zároveň si nevie predstaviť, keby sa niekto takého niečoho niekedy aj dopustil, že by to policajtom len tak uviedol ako vysvetlenie na odmietnutie odberu krvi. Keby sa chcel odberu krvi vyhnúť z dôvodu, aby sa nezistilo, že niečo také užil, na čo by sa hneď k tomu priznával. Zdôraznil, že marihuanu ani inú návykovú látku nikdy neužil.

Tiež je pravdou, (uvádza sa v zázname KR PZ Trnava, PMJ), že mal mať pri kontrole oneskorené reakcie, poruchy vnímania a sklenený pohľad, preto bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu (o agresívnom správaní sa tu nikto nezmieňuje).

Toto je uvedené aj v správe o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 16.10.2011. Obe tieto správy však nikdy nepodpisoval, preto nakoľko obsahujú tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a ktoré sa prvý krát objavili až v rozhodnutí o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Galanta zo dňa 24.5.2012, č. p.: ORP-P-34/DI-GA-2012, je logické predpokladať, že sa tieto správy v znení, ktoré je súčasťou spisu, vyhotovili dodatočne namiesto pôvodných správ za účelom podpory predmetného rozhodnutia o priestupku. Poukázal na tú skutočnosť, že je úplne vylúčené, aby pokiaľ by existovali tieto správy v takomto znení už dňa 16.10.2011, tak by sa tak dôležité tvrdenia neobjavili v rozhodnutí OR PZ v Galante zo dňa 19.1.2012, č. p.:ORPZ-GA-DDI2-47-010/2012 o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, ani v rozhodnutí o odvolaní Krajského riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 28.3.2012 č: KRPZ-TT-KDI3-ODV-22/2012, ani v rozhodnutí o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Galante zo dňa 26.1.2012, č. p.:ORP-P-34/34DI-GA-2012, a ani v rozhodnutí o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Trnava zo dňa 30.3.2012 pod č. p.: KRPZ-TT-KDI3-ODV-22/2012. Vzhľadom na uvedené je preto skutočne pravdou, že prvý krát sa tvrdenia o oneskorených reakciách, poruchách vnímania, sklenenom pohľade a pod., preukázateľne objavili až dňa 23.4.2012 v zázname o podaní vysvetlenia príslušníkmi PMJ Trnava, čo je 6 mesiacov po údajnom skutku.

Aj naďalej tvrdí a poukazuje na to aj krajský súd, že pri zákroku nebol príslušníkmi PZ riadne vyzvaný, aby sa podrobil odberu krvi a tiež, že nebol riadne (dokonca vôbec) poučený o následkoch odmietnutia takého vyšetrenia. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 16.10.2011. Záznam hliadky, na ktorý poukazuje odporca, nie je podľa názoru žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, relevantným dôkazom.

Odporca v závere svojho odvolania poukázal na to, že žalobca dňa 14.9.2012 podal na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Galante svoju žiadosť o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Tiež poukazuje na to, že uhradil pokutu vo výške 450,- Eur a trovy konania vo výške 16,- Eur, v čom odporca vidí jeho dodatočné priznanie sa.

S týmto názorom žalobca vyjadril nesúhlas. Uvedenú pokutu a trovy konania uhradil jedine z dôvodu, že rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Galante zo dňa 24.5.2012, č. p.: ORP-P- 34/DI-GA-2012, v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Trnave zo dňa 26.7.2012, sp. zn. KRPZ-TT-KDI3-ODV-22/2012, nadobudlo medzičasom právoplatnosť.

S uvedeným rozhodnutím síce nesúhlasí, nakoniec z toho dôvodu podal aj žalobu na krajský súd, bol však povinný po nadobudnutí právoplatnosti ho rešpektovať, jedine preto pokutu uhradil. Rovnako, pokiaľ ide o jeho žiadosť o upustenie od výkonu zvyšku zákazu viesť motorové vozidlá, túto podal iba z toho dôvodu, že vodičský preukaz, resp. možnosť viesť motorové vozidlá, potrebuje pre výkon svojho povolania. Poukázal na to, že je maliar a preto si nevie predstaviť, že by ku zákazníkom mal chodiť so všetkým vybavením vrátane rebríka pešo alebo autobusom. Počas doby, kedy mal zákaz viesť motorové vozidlá, si musel vždy zaplatiť niekoho, kto ho ku zákazníkom odviezol, čo ho stálo nemalé prostriedky. Dôvodom bola teda jedine snaha o zrušenie zákazu činnosti, nie dodatočné priznanie sa. Žalovaný si nemôže vykladať jeho snahu o odvrátenie následkov nezákonného rozhodnutia, ako uznanie jeho zákonnosti, resp. jeho priznanie.

Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje z uvedených dôvodov za vecne správny, preto žiadal odvolací súd, aby tento rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

IV. Rozhodnutie žalovaného

Napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3-ODV-22/2012 zo dňa 26.07.2012 bolo prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante: ORP-P-34/DI- GA-2012 zo dňa 24.05.2012, (ktorým bol žalobca uznaný vinným za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch za porušenie § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola mu uložená pokuta vo výške 450 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov) potvrdené s tým, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vychádzal z prvotne spracovaných písomných materiálov, ako aj materiálov vykonaných prvostupňovým správnym orgánom, z ktorých je zrejmé spáchanie priestupku, nakoľko príslušníci KR PZ OOP PMJ v Trnave mali právo vyzvať ho na lekárske vyšetrenie. Príslušníci, ktorí spracovali prvotné písomné materiály vykonávali svoju činnosť v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Zb.. Žalovaný poukázal na obsah správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.10.2011, ako aj záznam hliadky obsahujúci dôvody výzvy zasahujúcich policajtov, pričom podľa dodatočne spracovaných záznamov policajtov KRPZ OOP PMJ zo dňa 23.04.2012 žalobca uviedol, že užil marihuanu asi pred mesiacom a vzhľadom na túto skutočnosť odmieta lekárske vyšetrenie. Namietanie dodatočného doplnenia dôkazov a manipulácie s predmetom priestupkového konania považoval žalovaný za nedôvodné.

V. Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 15. júla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Z tohto dôvodu, tam, kde sa v tomto rozhodnutí používa slovo žalovaný myslí sa týmMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky aj Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave alebo podľa významu len jeden z týchto orgánov.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante: ORP-P-34/DI-GA-2012 zo dňa 24.05.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch za porušenie § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bola mu uložená pokuta vo výške 450 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd, ktorý jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, síce uvádza, že je správny orgán viazaný jeho právnym názorom súdu, z rozsudku krajského súdu však žiaden právny názor súdu nevyplýva.

Uvedená námietka žalovaného bola podľa odvolacieho súdu dôvodná. Aby bol právny názor krajského súdu, ktorý preskúmava rozhodnutie správneho orgánu pre tento orgán záväzný, v prvom rade musí byť „vyjadrený určite a presne“ a musí byť aj byť náležite vysvetlený.

Krajský súd preto musí uviesť, v čom spočíva naplnenie zrušovacích dôvodov, predovšetkým v čom spočívajú nedostatky dokazovania správnych orgánov, jeho skutkových zistení a skutkových záverov, akým spôsobom má viesť správny orgán dokazovanie po zrušení jeho rozhodnutia alebo prečo bolo právne posúdenie správnym orgánom chybné.

Iba takýto právny názor súdu, ktorý preskúmava rozhodnutie správneho orgánu je potom pre správny orgán záväzný, pretože správny orgán z takto vysloveného právneho názoru vie, ako má v danej veci po zrušení rozhodnutia pokračovať tak, aby naplnil predstavu súdu tak, aby súdom vytknuté nedostatky mohli byť v ďalšom konaní odstránené.

Krajský súd takto zjavne nepostupoval a za dôvodné bolo možné považovať aj námietky žalovaného vzťahujúce sa k vyhodnoteniu niektorých dôkazov, ktoré boli krajským súdom chybne vyhodnotené za také, ktoré by boli v rozpore s obsahom spisu.

Podľa odvolacieho súdu bola dôvodná námietka žalovaného, že krajským súdom bola nesprávne vyhodnotená dôkazná situácia, keď krajský súd zaujal stanovisko, že z obsahu predloženého administratívneho spisu nie je jednoznačne preukázané, že pri cestnej kontrole dňa 16.10. 2011 bol stav žalobcu taký, ako je popisovaný až v rozhodnutí zo dňa 24.05.2012, t. j. provokačné správanie, oneskorené reakcie, podráždenie, poruchy vnímania a sklenený pohľad. Uvedené zistenia správneho orgánu totiž nachádzajú oporu v zázname o podaní vysvetlenia príslušníkmi PMJ Trnava zo dňa 16.10.2011, v ktorom boli potvrdené skutočnosti, že pri cestnej kontrole dňa 16.10.2011 bol stav P. I. taký, ako je popisovaný v rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Galante zo dňa 24.05.2012 t. j. provokačné správanie, oneskorené reakcie, podráždenie, poruchy vnímania a sklenený pohľad.

S názorom krajského súdu, že takéto zistenia neboli v pôvodnom zázname zo dňa 16.10.2011, ale bol vyhotovený až dňa 23. 04. 2012, t. j. 6 mesiacov po dátume, kedy došlo k tvrdenému priestupku sa odvolací súd nemohol stotožniť.

Uvedené zistenia správneho orgánu podľa odvolacieho súdu boli dostatočne zdokumentované, nachádzajú oporu vo výsledkoch vykonanému dokazovania, ktoré po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaným prvostupňový správny orgán doplnil tak, že príslušníkov PMJ Trnava, ktorí vykonávali dňa 16.10.2011 hliadkovú službu v služobnom obvode PMJ Trnava dodatočne vypočul (záznam o podaní vysvetlenia policajtov KR PZ OPP PMJ Trnava zo dňa 23.4.2012).

Podľa spísaného záznamu hliadky realizujúcej daný priestupok v čase kontroly z dôvodu oneskorených reakcií, poruchy vnímania a skleneného pohľadu bol žalobca vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, čo odmietol so slovami, že užil marihuanu asi pred mesiacom a vzhľadom na túto skutočnosť odmieta lekárske vyšetrenie.

Podľa odvolacieho súdu vyjadrenia príslušníkov PMJ Trnava zo dňa 16.10.2011, doplnené o ich vyjadrenia zo dňa 23.4.2012 potom, čo žalovaný k takémuto doplneniu dokazovania prvostupňový správny orgán zaviazal, boli postačujúce pre prijatie záveru správneho orgánu, že sa žalobca dopustil priestupku, ktorý sa mu ho kladie za vinu.

Námietky žalobcu podľa odvolacieho súdu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Odvolací súd sa názorom krajského súdu, že skutkové zistenia, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov nestotožnil, rovnako tak ani s názorom krajského súdu, že predmetné rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože podklady, ktoré slúžili správnym orgánom pre zaujatie záveru, že žalobca sa svojim konaním dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že sa ako vodič vozidla odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, boli získané a zdokumentované legálnym spôsobom a žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že konania, ktoré sa mu kladie za vinu sa nedopustil.

Naviac v rozhodnutí krajského súdu ako správne namietal žalovaný chýba vyslovený právny názor, ktorým by sa mal žalovaný v ďalšom konaní riadiť, a preto že ani odvolací súd právny názor, ktorým bynamiesto krajského súdu mohol obhájiť zrušenie rozhodnutia žalovaného nemohol vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vysloviť, dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

VI. Trovy konania

O náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi pre neúspech v tomto konaní odvolací súd náhradu trov nepriznal. Žalovanému zákon (§ 250k ods. 1 OSP) priznanie trov konania neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.