1Sžd/6/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, D. M. X, G., M., zastúpeného JUDr. Rudolfom Suranom, advokátom. Osloboditeľská 26, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia Mýtnej polície Komárno - bloku č. XXXXXX, séria: F. zo dňa 30. augusta 2010, v konaní o návrhu žalobcu zo dňa 31.10.2013 na doplnenie rozsudku vyhláseného dňa 29. októbra 2013 v konaní pod sp. zn. 11S/112/2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-190 zo dňa 26. novembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/112/2013-190 zo dňa 26. novembra 2013 m e n í tak, že konanie vo veci náhrady škody z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vo veci náhrady škody sa vec p o s t u p u j e Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol návrh žalobcu na doplnenie rozsudku vyhláseného dňa 29.10.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/112/2013. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 31.10.2013 žiadal, aby krajský súd výrok vyhláseného rozsudku zo dňa 29.10.2013 sp. zn. 11S/112/2013, ktorým súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie - blok č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, Krajským dopravným inšpektorát, oddelením Mýtnej polície Komárno zo dňa 30. augusta 2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, doplnil o výrok o náhrade škody vo výške uloženej pokuty 1655 Eur (pozitívny alebo negatívny). Krajský súd poukázal na to, že v prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie vydané v blokovom konaní, ktoré predstavuje zjednodušenú formu prejednania priestupku a v ktoromdokazovanie správny orgán ani nevykonal, nakoľko žalobca uloženú pokutu (i keď podľa tvrdenia jeho právneho zástupcu nedobrovoľne) zaplatil na mieste. Z tohto dôvodu krajskému súdu v predmetnej veci, teda v konaní správneho súdnictva nebol predložený ani riadny administratívny spis v rozsahu, v akom to vyžaduje ust. § 250d ods. 1 OSP, a preto nemal žiadny podklad, na základe ktorého by mohol rozhodovať vo veci náhrady škody. Skutočnosť, že súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydané v blokovom konaní - blok zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur, podľa krajského súdu ešte nie je dôvodom na náhradu škody v tejto sume, ako sa mylne domnieval žalobca. Správny orgán vo vzťahu k žalobcovi nevydal žiadne rozhodnutie vo veci náhrady škody, a náhrada škody teda nebola predmetom administratívneho konania. Zrušením rozhodnutia správneho orgánu v blokovom konaní, podľa názoru krajského súdu sa nárok žalobcu modifikoval do iného právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov krajský súd v konaní správneho súdnictva nemohol o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody rozhodovať, nakoľko neboli splnené zákonom (§ 166 OSP) stanovené podmienky na doplnenie rozsudku vyhláseného dňa 29.10.2013. S poukazom na zistené skutočnosti krajský súd návrh na doplnenie rozsudku zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal včas odvolanie žalobca v ktorom namietal, že súd o uplatnenom nároku žalobcu nerozhodol, hoci sa o ňom konalo. Podľa žalobcu neuvedenie výroku o náhrade škody či už pozitívneho alebo negatívneho, vyvoláva právnu neistotou. Krajskému súdu vyčítal, že z dôvodov jeho rozhodnutia nie je zrejmé prečo nezamietol návrh žalobcu na náhradu škody, ak ho nepovažoval za správny. Navrhol zmeniť rozhodnutie krajského súdu v zmysle návrhu na doplnenie rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na doplnenie rozsudku je potrebné zmeniť. V predmetnej právnej veci vzhľadom na uplatnené námietky žalobcu bolo posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorým bol návrh na doplnenie rozsudku vyhláseného dňa 29.10.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 11S 112/2013 zamietnutý. Nebolo sporné, že žalobca si v žalobe, ktorou napadol zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného v blokovom konaní, a to bloku zo dňa 30.08.2010 č. XXXXXX, séria: F. na pokutu 1.655,- eur za priestupok uplatnil aj náhradu škody v sume 1655 Eur vo výške uloženej a žalobcom zaplatenej pokuty 1655 Eur a o tejto časti predmetu konania krajský súd nerozhodol. Krajský súd sa po podaní návrhu na doplnenie rozsudku síce zaoberal splnením zákonných predpokladov, ktorými sa pri rozhodovaní o doplnení rozsudku súdu musí zaoberať, či už na návrh účastníka konania v zákonom stanovenej lehote (§ 166 ods. 2 OSP) resp. skúmal, či sú splnené podmienky pre doplnenie neprávoplatného rozsudku bez návrhu (§ 166 ods. 1 OSP). Učinil však nesprávny záver, keď návrh na doplnenie rozsudku zamietol, bez toho, aby skúmal, či boli splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, o ktorom ako správne namietal žalobca krajský súd nerozhodol. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Pri odstrániteľných nedostatkoch v podmienkach konania je súd povinný účastníka konania informovať o ich výskyte a primerane poučiť o možnosti ich odstránenia. Neodstrániteľné nedostatky v podmienkach konania sú prekážkou na ďalšie pokračovanie súdneho konania.

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

S poukazom na nedostatok právomoci súdu (vo veci súdneho prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy podľa piatej časti OSP) rozhodovať o nároku žalobcu na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, mal preto krajský súd konanie o náhrade škody podľa § 104 ods. 1 OSP zastaviť a vzhľadom k tomu, že vec nespadá do právomoci súdu, krajský súd mal vec postúpiť po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, ktorým je v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené podľa § 220 OSP zmenil uznesenie krajského súdu tak, že konanie o predmetnom návrhu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zastavil a postúpil vec príslušnému orgánu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca si v konaní trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.