Najvyšší súd

1Sžd/41/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J., bytom H., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice – okolie, Trieda SNP č. 35,

Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/69/2011-12 zo dňa 5.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach  

č. k. 7S/69/2011-12 zo dňa 5.10.2011   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že žalobca napriek

výzve a poučeniu neodstránil v stanovenej lehote vady svojho návrhu brániace jeho vecnému

vybaveniu.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že výpočet

vytknutých vád bol nejasný, no napriek tomu dopĺňa svoje podanie tak, že za rozhodnutie,

ktoré žalobou napáda označil rozhodnutie ORPZ Košice – okolie č. p. ORPZ-KS-OPP1-P-

10/2011 v spojitosti s rozhodnutím KRPZ Košice ČVS: KRPZ-KE-OPP-177-004/2011  

a za dôvody nezákonnosti správnych rozhodnutí označil nedostatočne preverený skutkový

stav a chyby v konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení  

s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré  

mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,  

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd zo spisu súdu prvého stupňa zistil, že žalobca podal dňa 2.8.2011  

na krajskom súde „návrh na preskúmanie rozhodnutia ORPZ SR Košice – okolie“, ktorým

sa domáhal jeho zrušenia.

Krajský súd žalobcu vyzval uznesením č. k. 7S/69/2011-8 zo dňa 15.8.2011,  

aby v lehote 15 dní odstránil vady žaloby brániace jej vecnému vybaveniu. Krajský súd

žalobcu vyzval o. i. na označenie (číslom a dátumom vydania) rozhodnutia, ktorého

preskúmania sa domáha a v odôvodnení žalobcu poučil o tom, aké rozhodnutie možno

preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti OSP; ďalej ho tiež vyzval na doplnenie dôvodov

nezákonnosti, označenie konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré mali byť rozhodnutím

a postupom správnych orgánov dotknuté a uvedenie, v čom bol žalobca na svojich právach

ukrátený. Zároveň žalobcu poučil o následkoch zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3

OSP v prípade márneho uplynutia stanovenej lehoty.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca  

nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci boli dané podmienky

odôvodňujúce zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Krajský súd vyzval žalobcu

k odstráneniu vád, ktoré bránili vecnému vybaveniu žaloby. Žalobca v poskytnutej lehote  

na výzvu vôbec nereagoval, preto krajský súd správne a v súlade s § 250d ods. 3 OSP konanie

o žalobe zastavil.  

Žalobca napadol zastavujúce uznesenie odvolaním, v ktorom čiastočne odstránil

vytýkané nedostatky, no napriek tomu treba konštatovať, že jeho žaloba naďalej trpí vadami

brániacimi jej vecnému vybaveniu.

Žalobca ako žalovaného označil prvostupňový správny orgán a za napadnuté

rozhodnutie prvostupňové správne rozhodnutie v spojitosti s rozhodnutím KRPZ Košice

ČVS: KRPZ-KE-OPP-177-044/2011. Hoci by podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné

konštatovať, že žalobca týmto odstránil jeden z nedostatkov žaloby, keďže z jeho podania  

by bolo možné odvodiť, že sa domáha preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia

a ako aj to, ktorý orgán je žalovaným (§ 250 ods. 4 a § 247 ods. 2 OSP), jeho žaloba  

však naďalej má také nedostatky, pre ktoré vec nemožno vecne vybaviť. Žalobca

predovšetkým neoznačil konkrétne dôvody, v čom videl nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu - uviedol len, že rozhodnutie bolo absolútne nesprávne, bol nedostatočne

preverený skutkový stav a v konaní boli chyby. Nie je totiž úlohou súdu nachádzať dôvody

nezákonnosti správneho rozhodnutia – tieto majú byť súčasťou žaloby (§ 247 ods. 1 a § 249

ods. 2 OSP) a je úlohou žalobcu uviesť vo svojom podaní súdu konkrétne dôvody, pre ktoré

bolo podľa jeho názoru zasiahnuté do jeho práv, povinností či chránených záujmov  

ako aj konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré mali žalované správne orgány svojim

rozhodnutím či postupom porušiť. Len tvrdenie o existencii chýb v konaní a o nedostatočne

preverenom skutkovom stave tieto atribúty nenapĺňa. Preto treba konštatovať, že žalobca  

ani k dnešnému dňu nedoplnil žalobu o zákonom požadované náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP)

a tieto nedostatky bránia vecnému vybaveniu jeho žaloby (§ 250d ods. 3 OSP), čo je dôvodom

na potvrdenie zastavujúceho uznesenia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené odvolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.  

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 246c

ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová