ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská č. 47, Bratislava, proti žalovanému: Obec Plavecký Štvrtok - Obecná polícia, za účasti: J., bytom I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obecnej polície Plavecký Štvrtok vydaného v blokovom konaní pod č. 2419690-2419693 séria G zo dňa 5.5.2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 3/2009-55 zo dňa 10.2.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 3/2009-55 zo dňa 10.2.2011 p o t v r d z u j e.
Žalovanému a účastníkovi J. právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie Obecnej polície Plavecký Štvrtok uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým bola J. (v bloku nesprávne označenie priezviska) uložená bloková pokuta vo výške 400 Sk (13,28 €) za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a o trovách rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby nebol v súlade so zákonom. Poukázal na § 3 ods. 1 písm. f/ zákona o obecnej polícii a § 52 písm. c/ zákona o priestupkoch, v zmysle ktorých bola obecnej polícii zverená právomoc ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za vymedzený okruh priestupkov, ako aj objasňovať priestupky. Krajský súd vyslovil názor, že obecná polícia v blokovom konaní uložila pokutu za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zákona o priestupkoch, čím konala nad rámec svojich oprávnení (§ 3 ods. 1 psím. f/ a § 8 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona o obecnej polícii), pretože môže prejednávať len priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu vyplývajúceho z úpravy cestnejpremávky vykonanej dopravnými značkami alebo zariadeniami, čo však v danom prípade nebolo dodržané. Navyše blok na pokutu bol vystavený otcovi vtedy mladistvého J. a priestupok nebol prejednaný priamo na mieste.
K námietke žalovaného, že protest prokurátora nebol podaný u žalovaného orgánu verejnej správy, ale bol podaný obecnej polícii, súd uviedol, že obecná polícia nemôže byť samostatne žalovanou, pretože nemá právnu subjektivitu. Ide v nej o poriadkový útvar, ktorý zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením a keďže obecná polícia nie je ani orgánom obce, pasívne legitimovanou je samotná obec.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Trval na tom, že obecná polícia neprekročila pri plnení úloh svoje právomoci. Tvrdil, že pre podanie žaloby neboli splnené podmienky z dôvodu, že protest prokurátora nebol podaný u žalovaného orgánu verejnej správy, nebol nikdy doručený obci. Vyslovil názor, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, pretože podľa § 250 ods. 6 OSP žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (teda malo by to byť ORPZ) a keďže v predmetnom konaní ide o prenesený výkon štátnej správy, týmto orgánom nie je obec. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietkam žalovaného uviedol, že protest prokurátora bol obecnej polícii doručený 16.7.2008, dňa 19.8.2008 náčelník obecnej polícii oznámil okresnej prokuratúre, že protest predložil ODI ORPZ v Malackách. ORPZ ani KRPZ o proteste nerozhodli, pretože nesprávne vychádzali z toho, že vo vzťahu k obecným políciám nie sú nadriadenými orgánmi. Žalobca poukázal na § 27 ods. 1 až 3 a § 26 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z., z ktorých vyplýva, že protest podáva prokurátor tomu orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, pričom ak sa o proteste nerozhodne v lehote podľa § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z., na účely osobitného zákona (§ 250b ods. 3 OSP) sa má za to, že protestu nebolo vyhovené. Dôvodil, že rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo či povinnosť fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 3 OSP), a preto návrh podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 OSP smeroval k preskúmaniu zákonnosti pokutových blokov obecnej polície a nie k preskúmaniu rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Protest bol preto v súlade s § 26 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. podaný obecnej polícii, teda orgánu, ktorý pokutu uložil. Obecná polícia však nie je orgánom obce, nemá subjektivitu, je to poriadkový útvar zriadený obcou; právnickou osobou je obec a preto bol návrh podaný proti žalovanému. Zdôraznil, že obecná polícia mala s poukazom na § 87 ods. 3 zákona o priestupkoch, § 1 ods. 2 SP a § 3 ods. 1 písm. f/ a § 8 ods. 1 písm. b/, f/ zákona č. 546/1991 Zb. o obecnej polícii v konaní o uložení blokovej pokuty postavenie správneho orgánu a v tomto konala jednoznačne nad rámec svojich oprávnení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. septembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že Obecná polícia Plavecký Štvrtok uložila dňa 5.5.2007 v blokovom konaní pokutu vo výške 400 Sk, blok na pokutu séria G, č. 2419690 až 93, „J.“, nar. XX.X.XXXX, bytom O., za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zákona o priestupkoch (zo služobného hlásenia obecnej polície vyplýva, že išlo o jazdu na štvorkolke bez EČV, bez ochrannej prilby a vodičského oprávnenia).
Na základe previerky v zmysle plánu hlavných úloh Krajskej prokuratúry v Bratislave za účelom zhodnotenia stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní Obecnej polície Plavecký Štvrtok v konaniach o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zistil prokurátor Okresnej prokuratúryMalacky v predmetnej veci porušenie zákona, na ktoré reagoval protestom č. k. Pd 83/08-4 zo dňa 11.7.2008.
Protestom žiadal zrušiť rozhodnutie obecnej polície z 5.5.2007 vydané v skrátenom konaní o uložení blokovej pokuty dôvodiac, že priestupca sa svojim konaním dopustil priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b/, k/ i/ zákona o priestupkoch, ktoré však obecná polícia nebola oprávnená prejednávať v blokovom konaní, keďže tieto boli zverené do pôsobnosti orgánov štátnej správy. V predmetnom konaní išlo o priestupky iné ako tie, pri ktorých osobitné zákonné splnomocnenie (§ 3 ods. 1 písm. f/ zákona o obecnej polícii) oprávňuje obecnú políciu ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti premávky. Navyše blok bol vystavený otcovi priestupcu, nebol vystavený na mieste a priestupok bol identifikovaný uvedením nesprávneho zákonného ustanovenia.
Obecná polícia listom zo dňa 13.8.2008 oznámila okresnej prokuratúre, že protestu nevyhovela a predložila ho na rozhodnutie ORPZ Bratislava - okolie, ODI Malacky. Protest bol predložený na KRPZ Bratislava a 4.11.2008 bol cestou ODI Malacky vrátený späť okresnej prokuratúre bez rozhodnutia.
Následne žalobca podal v zmysle § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250b ods. 5 OSP žalobu na preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutí vydaných v blokovom konaní dňa 5.5.2007 z totožných dôvodov ako boli uvedené v proteste prokurátora. V žalobe navyše poukázal na pochybenie správneho orgánu, ktorý nesprávne označil priestupcu - Q. namiesto Q..
Podľa § 1 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
Zákonodarca teda u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce. Vzhľadom na vyššie uvedené Obec Plavecký Štvrtok vystupovala pri prejednávaní uvedeného priestupku v úlohe správneho orgánu pri prenesenom výkone pôsobnosti štátnej správy.
Podľa § 1 zákona o priestupkoch orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.
Ustanovenie § 52 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.1.2009 priamo zaraďovalo obce medzi správne orgány prejednávajúce priestupky (§ 52 písm. c/).
Toto ustanovenie bolo síce s účinnosťou od 1.2.2009 zmenené, avšak naďalej podľa § 86 písm. b/ zákona o priestupkoch, môžu obce v blokovom konaní prejednávať priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. c/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce.
Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o obecnej polícii, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona o obecnej polícii v znení platnom do 31.1.2009, obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon.
Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o obecnej polícii, príslušník obecnej polície pri plnení úloh je oprávnený ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky (§ 3 ods. 1 písm. f/) zistené pri plnení úloh.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 247 ods. 1 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 249 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou (ods. 1).
Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté (ods. 3).
Podľa § 250 ods. 6 OSP účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4 (teda ako žalovaný vystupuje správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).
Podľa § 250b ods. 5 OSP prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať protest proti a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to 1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, 3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy, b) opatreniu, c) rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Podľa § 24 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis (ods. 1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ods. 2).
Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán aleboorgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon (teda § 35 ods. 1 písm. b/, § 249 a § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ).
Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákon (OSP) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami žalovaného a pokiaľ dospel k záveru o tom, že rozhodnutie žalovaného vydané v blokovom konaní nebolo v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie zrušil z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, považovať za správne.
Žalovaný v odvolaní nespochybňoval žalobné dôvody prokurátora spočívajúce predovšetkým v tom, že obecná polícia pri uložení pokuty v blokovom konaní v danom prípade prekročila rámec svojich oprávnení vyplývajúci z ustanovení § 3 ods. 1 písm. f/ a § 8 ods. 1 písm. b/, f/ zákona o obecnej polícii. Namietal len svoju pasívnu legitimáciu dôvodiac tým, že protest prokurátora nikdy nebol podaný žalovanému správnemu orgánu a tiež tým, že správnym orgánom rozhodujúcim v poslednom stupni, keďže išlo o prenesený výkon štátnej správy, ani nemohla byť obec, ale ORPZ či KRPZ.
K odvolacím námietkam žalovaného Najvyšší súdu Slovenskej republiky uvádza, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Osobitným prípadom je tu preskúmanie správneho rozhodnutia na základe žaloby prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP, teda v prípadoch, keď správny orgán nevyhovel protestu prokurátora.
Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona o prokuratúre). Inštitút protestu prokurátora, ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry, slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti - buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.
V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku) a v preskúmavacom konaní pred súdom je predmetom preskúmania len zákonnosť rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo alebo nemalo byť vyhovené. Súdom možno samozrejme preskúmať aj rozhodnutia vydané po tom, čo správny orgán protestu prokurátora vyhovel.
V druhom prípade (keď správny orgán protestu nevyhovel) sa účastníci nemôžu domáhať preskúmaniarozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností netýka. Zákon však v tomto prípade priznal prokurátorovi právo domáhať sa preskúmania zákonnosti pôvodného správneho rozhodnutia, teda toho, ktoré neúspešne napadol protestom, na základe prokurátorskej žaloby pred súdom (§ 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 250 ods. 6 a § 250b ods. 5 OSP).
Ustanovenie § 205 ods. 6 OSP presne vymedzuje okruh účastníkov konania o prokurátorskej žalobe. Sú nimi prokurátor, účastníci správneho konania - teda v tomto prípade Lukáš Mlynarovič a nakoniec správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Zákonodarca mal na zreteli správny orgán, ktorý vydal žalobou preskúmavané rozhodnutie, resp., ktorý rozhodol v odvolacom či rozkladovom správnom konaní v poslednom stupni -v tomto prípade teda Obec Plavecký Štvrtok - Obecná polícia. Žalovaným nemôže byť správny orgán, ktorý rozhodoval o proteste prokurátora, tak ako to tvrdil žalovaný, pretože predmetom súdneho konania začatého na základe žaloby prokurátora je rozhodnutie, ktoré prokurátor neúspešne napadol protestom, nie rozhodnutie vydané v rámci konania o proteste.
Treba dodať, že na strane žalovaného nemohla vystupovať len samotná obecná polícia, nakoľko je len subjektom zriadeným obcou, nie jej orgánom. Obecná polícia je poriadkovým útvarom obce a s poukazom na § 87 ods. 3 zákona o priestupkoch, § 1 ods. 2 SP a § 3 ods. 1 písm. f/ a § 8 ods. 1 písm. b/, f/ zákona č. 546/1991 Zb. o obecnej polícii mala v konaní o uložení blokovej pokuty postavenie správneho orgánu a v tomto konala jednoznačne nad rámec svojich oprávnení. Keďže však nie je právnickou osobou (ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach či povinnostiach iných osôb), ani štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy či záujmovej samosprávy, nemôže samostatne vystupovať ako žalovaný. Naopak obec ako zriaďovateľ obecnej polície je právnickou osobou, má právnu subjektivitu a teda ako žalovaný správny orgán musí vystupovať práve obec.
V súvislosti s postavením a právomocami obecnej polície odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 8/97 z 26.3.1997, ktorý bol dôvodom novelizácie zákona o obecnej polícii (zákonom č. 319/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z.z. bolo ustanovenie § 13 ods. 1 doplnené o písm. f/), v ktorom bolo konštatované, že: „...zákonom o obecnej polícii sa taxatívne vymedzujú oprávnenia obecnej polície. Taxatívne sa vymedzujú aj donucovacie prostriedky, ktoré obecná polícia môže použiť pri plnení svojich úloh...“.... „Policajný zbor je štátny orgán, obecná polícia je poriadkovým útvarom právnickej osoby. Z tohto zásadného rozdielu medzi policajným zborom a obecnou políciou vyplýva rozdiel v právomociach oboch subjektov. Bez výslovného splnomocnenia v zákone obec ako právnická osoba nemôže vlastným rozhodnutím prevziať úlohy štátnej správy, ani svojmu poriadkovému útvaru zveriť oprávnenia, ktoré sa podľa zákona priznávajú štátnym subjektom...“
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, ktorý konštatoval porušenie zákonných ustanovení v postupe a rozhodnutí žalovaného a preto správne žalobou napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní zrušil. Odvolacie dôvody žalovaného neboli spôsobilé spochybniť takto ustálený právny záver krajského súdu, s ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď úspešnému žalobcovi ako aj účastníkovi konania náhradu trov nepriznal, lebo si ich neuplatnili. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.