Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sžd/2/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra Trnava so sídlom Dolné Bašty č.l, 917 44 Trnava, proti žalovanému: Mesto Senica – Mestská polícia Senica s adresou doručovania Štefánikova č. 1408/56,   905 01 Senica, za účasti: E., bytom S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave  

zo 4. novembra 2010 č. k. 14S/86/2009-63, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave  

zo 4. novembra 2010 č. k. 14S/86/2009-63   r u š í   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d   ô v o d n e n i e :

I.

Protest prokurátora

Krajský súd v Trnave uznesením zo 04. novembra 2010 č. k. 14S/86/2009-63 zastavil

konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného z 29.03.2005, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti žalobkyne o zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste

ev. č. bloku AA2390609 zo dňa 11.09.2007, ktorým hore uvedený rozhodnutím (blokom) žalovaný správny orgán uložil zúčastnenej osobe pani E. pokutu vo výške 1.000,- Sk za

priestupok podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej na účely tohto rozhodnutia len „zák. č. 372/1990 Zb.“).

Uvedeného priestupku sa mala pani E. dopustiť tým konaním, že prekročila

maximálnu povolenú rýchlosť 40 km/hod. o 13 km/hod., čím porušila ustanovenie § 3 zákona

č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej na účely tohto uznesenia

len „zák. č. 315/1996 Z.z.“).

Proti tomuto rozhodnutiu (bloku) podala Okresná prokuratúra Senica dňa 28.08.2008

u žalovaného protest prokurátora pod č. k. Pd 80/08-4 (č. l. 11), v ktorom s odkazom na § 58

ods. 3, § 86 písm. a) a b) zák. č. 372/1990 Zb. a s poukazom na § 3 ods. 1 písm. f) a § 4

zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii   namietala, že obecná polícia nie je oprávnená

objasňovať a prejednávať priestupky vyplývajúce z porušenia zákazovej značky B27a,  

nie je oprávnená na používanie technického prostriedku – merača rýchlosti jazdy vozidla  

(typ: FAMALESERIII/VHT 507) za účelom získania dôkazov v konaní a priestupkoch  

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 4 zák. č. 564/1991 Zb. v znení platnom v čase spáchania

priestupku (11.09.2007) obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty  

za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti  

a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy

cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje

priestupky, ak tak ustanovuje zákon.

Napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní je preto podľa Okresnej

prokuratúry v Senici nezákonné.

II.

Nevyhovenie protestu prokurátora žalovaným

Žalovaný uvedenému protestu prokurátora nevyhovel prípisom č. j. 178/2008

z 24.09.2008. Svoje nevyhovujúce stanovisko odôvodnil tým, že nakoľko na objasnenie skutočnosti, či vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, bol použitý merač rýchlosti

certifikovaného typu, tak bol priestupok voči cestnej premávke spoľahlivo zistený.

Ďalej podľa žalovaného boli všetky 3 zákonné podmienky, ktoré pre takéto konanie

vyžaduje ustanovenie § 84 ods. l zák. č. 372/1990 Zb., boli naplnené v čase ukladania

predmetnej pokuty; na tomto mieste žalovaný zdôraznil aj to, že pokutu uložil poriadkový

útvar, ktorý je k tomuto zmocnený priamo zákonom.

Rovnako žalovaný odmietol tvrdenie Okresnej prokuratúry v Senici, že príslušník

obecnej polície je oprávnený z technických prostriedkov použiť len technický prostriedok  

na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Takýmto výkladom ustanovení zák. č. 372/1990

Zb. podľa žalovaného dochádza k zásahu do vecí územnej samosprávy. Podľa žalovaného

naopak zo zákona o obecnej polícii vyplýva, že môže používať aj iné technickým prostriedky

(hoci ich tak zákonný text neoznačuje), a to najmä pulty centrálnej ochrany.

S odkazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre

(ďalej na účely tohto uznesenia len „zák. č. 153/2001 Z.z.“) žalovaný dospel k záveru,  

že nie je možné predložiť protest v prípade nevyhovenia protestu Okresnému dopravnému

inšpektorátu v Senici, nakoľko tento nie je nadriadeným ani dozerajúcim orgánom určeným

osobitným predpisom, a to ani vo vzťahu k Mestskej polícii Senica, ani k samotnému Mestu

Senica.

Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 153/2001 Z.z. sa na protest prokurátora proti

rozhodnutiu vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán  

ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom  

na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom

stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo  

ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest

prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej

komisie.

IIa.

Nevyhovenie protestu prokurátora policajným orgánom

Na základe uvedeného prípisu č. j. 178/2008 z 24.09.2008 podala okresná

prokurátorka v Senici protest prokurátora zo 06.05.2009 s obdobným argumentačným

obsahom na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Senica (č. l. 19 spisu).

Uvedený policajný orgán oznámením z 10.06.2009 dospel s prihliadnutím  

na ustanovenie § 26 ods. 3 a § 27 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. k záveru, že Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, krajské dopravné inšpektoráty ako ani okresné dopravné inšpektoráty

nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktorý smeruje voči rozhodnutiu

v blokovom konaní vydané obecnou (mestskou) políciou.

Ďalej konajúci policajný orgán poukázal na to, že v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní podľa dikcie ktorého, rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným

trpí vážnou procesnou vadou, pre ktorú je ho potrebné považovať za nulitné (ničotné).

Z uvedeného dôvodu nemôže Okresný dopravný inšpektorát v Senici OR PZ v Senici

predmetnému protestu vyhovieť.  

III.

Konanie na krajskom súde

Žalobou z 30.07.2009 podanou v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) v spojení s § 250b ods. 5

O.s.p. sa žalobkyňa domáhal zrušenie rozhodnutia – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súdny orgán uznesením zo 04. novembra

2010 č. k. 14S/86/2009-63 súdne konanie zastavil. Vo svojom uznesení najmä zdôraznil,  

že žaloba je podaná predčasne. S odkazom na ustanovenie § 27 a 28 zák. č. 153/2001 Z.z.  

a § 250b ods. 5 O.s.p. vyslovil záver, že podaniu žaloby prokurátora musí predchádzať

právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho

orgánu.

V danom prípade však podľa krajského súdu žalovaný svoj tvrdenie o právoplatnosti

rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora odvíja od nesprávneho právneho názoru týkajúceho sa neexistencie dozerajúceho orgánu. Preto malo byť v kompetencii orgánov

prokuratúry, aby postupovali alebo cestou upozornenia prokurátora, prípadne aj cestou návrhu

na konanie proti nečinnosti verejnej správy.

Súčasne krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 8 Sžo 282/2009, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa stotožňuje s právnym

názorom prokuratúry v tom, že vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona

o priestupkoch ide pri konaní vo veci priestupkov o prenesený výkon štátnej správy na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spadajúci do pôsobnosti štátu. Dozerajúcim

orgánom mestskej či obecnej polície vo veci ukladania a vyberania pokút v blokovom konaní

za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru – Okresný dopravný inšpektorát.  

IV.

Odvolanie žalobkyne/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní z 22.11.2010 (č. l. 69) žalobkyňa vyslovila nesúhlas

s názorom krajského súdu, že podaniu žaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné

rozhodnutie o proteste prokurátora. Podľa žalobkyne zákon č. 153/2001 Z.z. predpokladá dve

alternatívy, na základe ktorých sa konanie o proteste prokurátora dostáva pred dozerajúci

orgán, tzn. alebo predloženie protestu prokurátora alebo podanie protestu prokurátora

dozerajúcemu orgánu.

Preto, ak dozerajúci orgán nerozhodne o proteste prokurátora v zákonnej lehote, má sa

za to, že protestu nevyhovel. Potom uvedená právna domnienka má podľa žalobkyne tie isté

účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo

vyhovené protestu prokurátora.

Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zo stanoviska žalovaného vyplýva, že s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí.

V.

Právne názory Najvyššieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.  

o súdoch) dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského

súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho odvolania nastolila viacero zásadných otázok.

Prvou otázkou je, či sa prokuratúra musí odvolať za situácie, keď jej protestu prvostupňový

správny orgán nevyhovel.

Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci

svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte (článok

1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota.  

S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach

rovnako.  

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená

prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.

Podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje

ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,

môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje

na svoj rozsudok zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. 8Sžr 1/2011 zverejnený v plnom rozsahu  

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.

Najvyšší súd v prejednávanej veci konštatuje obdobnosť právnej problematiky vo veci

rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 8Sžr 1/2011 najmä v tom, že proti právoplatnému rozhodnutiu

správneho orgánu o povolení vkladu podal prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému

správny orgán   nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia následne

prokurátor podal žalobu v súlade s ust. § 35 ods.1 písm. b) O.s.p. Proti tomu protestoval

účastník správneho konania námietkou absencie možnosti súdu zaoberať sa podanou žalobou.

Vyslovil pochybnosti o splnení zákonnej podmienky vyčerpania všetkých opravných

prostriedkov, nakoľko prokurátor nevyužil možnosť podať proti rozhodnutiu o nevyhovení

jeho protestu odvolanie, hoci bol o možnosti podania opravného prostriedku správnym

orgánom riadne poučený.

Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžr 1/2011  

sa ďalej v príslušnom rozsahu uvádza.

„Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou, že súd nemal žalobu vecne

prejednať, pretože bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne opravné

prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, že prokurátor nevyužil možnosť podal odvolanie

proti rozhodnutiu............ o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu Správy

katastra......, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o možnosti podať proti nemu

odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že táto skutočnosť nebránila

meritórnemu prejednaniu žaloby, pretože podľa § 27 ods.1 písm. c) zákona o prokuratúre,

proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom prokurátor v tomto konaní postavenie účastníka konania nemá, a preto

nemôže podať ani odvolanie. Pre podanú žalobu prokurátora je preto relevantné  

iba ustanovenie § 250 ods. 5 OSP, podľa ktorého prokurátor môže podať žalobu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, čo bolo

v prejednávanej veci splnené.“

Na základe hore citovaného právneho názoru nemohol Najvyšší súd v prejednávanej

veci súhlasiť so záverom krajského súdu, že „že žaloba je podaná predčasne....“, naopak

prisvedčil právnemu názoru žalobkyne, že za situácie, kedy orgán verejnej správy v zákonnej

lehote protestu prokurátora nevyhovel, sa orgány prokuratúry stávajú aktívne legitimované  

na postup podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. Preto Najvyšší súd zmenil zastavujúce uznesenie

krajského súdu.

Navyše musí Najvyšší súd konštatovať, že zastavenie súdneho prieskumu napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie implicitne označil  

za právoplatné, nakoľko protest prokurátora nie je podľa neho možné predložiť  

na rozhodnutie Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, pretože tento nie je

nadriadeným ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, za situácie, kedy

uvedený protest vážnym spôsobom signalizuje pochybnosti o oprávnenosti správneho orgánu

protestom napadnuté rozhodnutie vôbec vydať (znaky o nekompetentnom správnom orgáne

môžu viesť až k záveru o paakte/nulitnom akte), tak takýto postup je v rozpore s článkom 46

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Určitým aplikačným problémom sa v prejednávanej veci môže javiť tá skutočnosť,  

že prokuratúra pri podávaní žaloby podľa § 35 ods. 1 O.s.p. nevystupuje na ochranu svojich práv dotknutých rozhodnutím napadnutým protestom. Nakoľko však základnou náplňou

pôsobnosti prokuratúry je (viď § 3 ods. 2 veta prvá zák. č. 153/2001 Z.z.) vo verejnom záujme

vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia

zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, potom

aj orgány prokuratúry nepriamo (actio popularis) spadajú pod okruh subjektov vymedzený

v čl. 46 ods. 2 ústavy. Ak by súd konajúci v správnom súdnictve za tejto situácie pripustil

zastavenie súdneho prieskumu, odňal by tým prokuratúre jej pôsobnosť konať v konkrétnej

veci hore uvedeným spôsobom. V tomto vidí Najvyšší súd naplnenie zrušovacieho dôvodu

uvedeného v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.  

Navyše prieskum zákonnosti uloženia pokuty v blokovom konaní, ktoré je predmetom

protestu prokurátora, je podľa Najvyššieho súdu nutné chápať v zmysle úlohy prokuratúry

a účelu správneho trestania ako zásah do vlastníctva majetku, tzn. podľa článku 20 ústavy ako

zásah do množiny základných práv a slobôd.  

Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2) nie je potom

možné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom za právoplatné

označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj na také rozhodnutia, ktorých

právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci neskôr sa preukáže, že na ich

právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené.

Najvyšší súd k tomuto záveru uvádza, že do skupiny rozhodnutí, u ktorých podmienky

pre platnosť, a s tým spojenú právoplatnosť, nenastanú nikdy, patria podľa odbornej literatúry

(napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne

právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tiež paakty. Medzi typické

znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria

najmä absencia právneho titulu, najzávažnejšie vady príslušnosti a nedostatok právomoci

konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.

Preto bude úlohou krajského súdu, pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekážky,

sa zaoberať meritom žaloby, tzn. či sú v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady  

na uloženie pokuty v zmysle argumentov obsiahnutých v žalobe, resp. či ide o nulitný akt

v dôsledku namietaného nedostatku pôsobnosti správneho orgánu konajúceho v predmetnej

veci.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po

vyhodnotení námietok žalobkyne, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 8Sžr 1/2011,  

pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 224

ods. 3 v spojitosti s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 O.s.p.).

V Bratislave 23. augusta 2011  

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová