1Sžd/14/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. D., bytom D., zastúpený JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava (pôv. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina), o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-99/2013 zo dňa 28.11.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/9/2014-27 zo dňa 25. marca 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/9/2014-27 zo dňa 25. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené uložením na pošte, pričom lehota troch dní v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku začala plynúť prvým dňom po uložení zásielky, t. j. dňom 5.12.2013. Tretí deň uloženia pripadol na deň 7.12.2013, ale keďže tento deň bola sobota, tretím dňom je pondelok 9.12.2013. Tento deň je dňom doručenia napadnutého rozhodnutia a od neho začala plynúť lehota na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 OSP. Skutočnosť, že po tomto dni v odbernej lehote na pošte žalobca rozhodnutie fyzicky prevzal, nemá vplyv na deň riadneho doručenia uložením na pošte, ani na plynutie lehoty na podanie správnej žaloby. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby pripadol na 9.2.2014, nedeľa, preto je posledným dňom lehoty pondelok 10.2.2014. Žalobca však podal žalobu 11.2.2014. Preto krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.

Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 1 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Súd prvého stupňa rozhodol na podklade neúplne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k uplatneniu tzv. fikcie doručenia. Na uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: adresát písomnosti, ktorá samá doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, v mieste doručenia sa zdržiava, doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znova doručiť v určený deň a hodinu a nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný. Žalobca poukázal na to, že v čase od 30.11.2013 do 15.12.2013 sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, a preto nemohol objektívne prevziať dňa 3.12.2013 a ani 4.12.2013 zásielku správneho orgánu a nemohol ju prevziať ani v trojdňovej lehote od jej uloženia. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 119/07-22 z 27.9.2007, podľa ktorého základným predpokladom náhradného doručenia je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval. Tento predpoklad nie je daný len pri dlhodobej neprítomnosti, ale aj pri krátkodobom pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod. Krajský súd nemal za preukázané, že sa žalobca v dňoch doručovania a úložnej lehoty zdržiaval v mieste doručenia. Navrhoval preto zrušiť odvolaním napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že má za to, že krajský súd v napadnutom uznesení správne aplikoval zákonné ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku a na základe toho dospel k názoru, že žaloba bola podaná oneskorene a konanie bolo potrebné zastaviť. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.4.2012, kde bol aplikovaný aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 278/2011-13 z 16.6.2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán, pričom ďalej uviedol, že čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste. Preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdil.

Na výzvu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby preukázal tvrdenú skutočnosť, že sa v čase doručovania zásielky správneho orgánu nezdržiaval na adrese doručovania, predložil potvrdenie Slovenského inštitútu v Prahe, z ktorého vyplýva, že žalobca navštívil Slovenský inštitút v Prahe v čase 30.11.-15.12.2013, pričom pripravoval a konzultoval s vedením Slovenského inštitútu výstavu s jazzovou tematikou v reprezentačných priestoroch SI Praha.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie správneho orgánu o odvolaní mu bolo doručované s výzvou o opakované doručenie dňa 3.12.2013, opakovane doručované dňa 4.12.2013 a dňa 4.12.2013 bola zásielka uložená na pošte. Žalobca si zásielku prevzal dňa 17.12.2013. Žaloba bola krajskému súdu doručená dňa 11.2.2014. Z vyjadrení žalobcu, ako aj z dôkazu ním predloženého vyplýva, že sa v čase doručovania zásielky v mieste doručovania nezdržiaval.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa zastavením konania odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Krajský súd pochybil, keď neskúmal či sa žalobca v čase doručovania zásielky zdržiaval v mieste doručovania, nakoľko fikciu doručenia je možné použiť len v prípade, ak sa adresát zásielky v mieste doručovania reálne zdržiava a má možnosť si zásielku vyzdvihnúť pred tým, ako fikcia doručenia nastane. Odvolací súd má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a podarilo sa mu preukázať, že v čase doručovania sa v mieste doručovania nezdržiaval, a preto nemohla byť aplikovaná fikcia doručenia.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom rozhodnutí krajský súd zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.