UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., bytom S., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, Žilina, o preskúmanie oznámenia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 zo dňa 14.7.2011, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S 402/2011-95 zo dňa 17. januára 2012 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S 402/2011-95 zo dňa 17. januára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch uznesenia krajský súd uviedol, že pokiaľ žalovaný rozhodol oznámením v súlade s § 60 Správneho poriadku tzv. neformálnym spôsobom a dospel na základe vyhodnotenia skutkového a právneho stavu k záveru, že odvolanie žalobcu je podané oneskorene, tak je potrebné konštatovať, že oznámenie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 zo dňa 14.7.2011 nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré vydal správny orgán v súlade s ust. § 244 ods. 2, 3 OSP ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Nakoľko nie je možné samostatne preskúmať len postup správneho orgánu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP (bez prieskumu správneho rozhodnutia), podľa názoru krajského súdu, nie je možné preskúmať, či postup žalovaného, tak ako ho namietal žalobca, bol vecne správny, t.j. či jeho skutkové a právne závery o tom, že žalobca podal odvolanie oneskorene sú vecne správne a teda či je aj vecne správny záver, že bolo možné odvolanie žalobcu posudzovať ako oneskorene podané a preskúmať ho v súlade s § 60 Správneho poriadku.
Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP v spojení s ustanovením prvej hlavy piatej časti OSP a teda že neexistuje tu základ - rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu podľa druhej hlavypiatej časti OSP a keďže sa jedná o neodstrániteľnú podmienku konania, krajský súd pre nedostatok podmienok konania pri aplikácii § 103 a § 104 ods. 1 prvá veta OSP konanie zastavil.
II. Stručné zhrnutie argumentácie žalobcu
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal uzneseniu súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že nevydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu a vydanie iba „oznámenia“ nemôže byť v súdnom konaní ani v akomkoľvek inom konaní na ťarchu žalobcu, pretože vo vzťahu k žalovanému nemá žalobca autokratické postavenie - nemôže žalovanému nariadiť, aby vydal rozhodnutie a nie oznámenie, ani aby niečo konal alebo niečo nekonal.
Jedinou obranou žalobcu proti nezákonnému postupu žalovaného je uplatnenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Vyjadril presvedčenie, že vydanie „oznámenia“ žalovaným namiesto rozhodnutia o odvolaní žalobcu je konaním žalovaného, ktoré nemá oporu v zákone - teda sa jedná o nezákonný postup žalovaného, ktorý sa musí posudzovať podľa § 247 ods. 1 OSP.
Krajský súd preto pochybil, keď nezákonný postup žalovaného v konaní stotožnil s nezákonným zásahom žalovaného proti žalobcovi, čo nie je v súlade s vecným stavom preskúmavaného konania vedeného žalovaným.
Na základe takéhoto nesprávneho hodnotenia dospel krajský súd podľa žalobcu k nesprávnym záverom o existencii neprekonateľnej prekážky v konaní, v dôsledku čoho vydal nesprávne uznesenie, ktorého cieľom je v skutočnosti ukončenie predmetného konania čo najjednoduchšie s z procesných dôvodov, tak aby sa nemusela prejednávať vec sama.
Predmetným rozhodnutím krajský súd mu podľa žalobcu odňal právo na spravodlivý proces a na druhej strane priznal legitimitu nezákonného spôsobu vedenia konania žalovaným.
III. Vyjadrenie žalovaného
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného odvolací súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p.: ORP-P-120/ODI-2011-II zo dňa 25.3.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/,k/ zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch, pretože dňa 12.1.2011 v čase o 11.46 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. P. P., ev. č.: D. po diaľnici D1 v km 28,5-32 smerom do Bratislavy kde je rýchlosť obmedzená dopravnou značkou B31a na 110 km/h, kde mu bola nameraná rýchlosť jazdy 155km/h, 162 km/h a 167km/h, pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy o 45 km/h, o 52 km/h a o 57 km/h.
Žalobca bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, pričom ako vodič nepredložil doklady predpísané zákonom a to vodičský preukaz.
Týmto konaním porušil podľa prvostupňového správneho orgánu ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 9 mesiacov.
Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán prejednal predmetnú vec a rozhodol dňa 25.3.2011 v jeho neprítomnosti s poukazom na to, že sa bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na pojednávanie nedostavil.
Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán mohol ústne prejednať vec v jeho neprítomnosti iba ak by sa odmietol dostaviť alebo ak by sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia.
Zdôraznil, že on sa neodmietol dostaviť na ústne pojednávanie a ani sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia.
Žalobca uviedol, že dňa 21.3.2011 obdržal predvolanie správneho orgánu na deň 25.3.2011. Nakoľko je študentom vysokej školy sídliacej mimo mesta Žilina a dňa 25.3.2011 musel plniť povinnosti stanovené rozvrhom ešte v decembri 2010, dňa 22.3.2011 sa písomne z týchto dôvodov ospravedlnil. Tým, že prvostupňový správny orgán dňa 25.3.2011 prejednal predmetnú vec v jeho neprítomnosti, hoci sa riadne ospravedlnil, porušil jeho práva účastníka konania zakotvené v § 73 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb a zámerne prekrútil skutočný stav veci s cieľom vytvoriť dojem, že boli splnené podmienky stanovené v § 74 ods. 1 Správneho poriadku.
Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.
IV. Argumentácia žalovaného pre vydanie oznámenia
Písomným oznámením zo dňa 14.7.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie oneskorene.
K oneskorene podanému odvolaniu uviedol, že spáchanie skutku žalobcom dostatočne odôvodňuje prijatý záver, že skutok sa stal spôsobom opísaným v prvostupňovom rozhodnutí, tieto skutočnosti nenamietal ani žalobca vo svojom odvolaní.
Žalovaný uviedol, že zastáva názor, prvostupňový správny orgán odôvodnene a dôsledne postupoval v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990Zb a vec prejednal v neprítomnosti obvineného z priestupku. Poukázal na to, že priestupkový zákon umožňuje uskutočniť pojednávanie bez ústneho pojednávania iba z dvoch dôvodov a je na posúdení správneho orgánu, či sú splnené dôvody na prejednanie veci v neprítomnosti obvineného.
Žalovaný konštatoval, že už dňa 21.3.2011 žalobca vedel, že musí plniť povinnosti študenta vysokej školy, preto ak sa nemohol dostaviť na stanovený termín pojednávania dňa 25.3.2011, mal dostatočne včas pred pojednávaním oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní, žalobca tak urobil až dňa 23.3.2011 na Pošte 1 v Žiline, a to bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené až 28.3.2011. Poukázal pritom na to, že od miesta trvalého bydliska žalobcu k Pošte 1 väčšia vzdialenosť ako od miesta jeho bydliska k prvostupňovému správnemu orgánu. Bolo preto logické od neho očakávať, že cestou z Pošty 1, kde si prevzal predvolanie, osobne alebo písomne oznámi svoju neúčasť na prvostupňovom správnom orgáne a dohodne si nový termín pojednávania.
Okrem uvedených skutočností žalovaný poukázal na to, že žalobca k svojmu ospravedlneniu nepredložil žiaden hodnoverný doklad, ktorý by preukazoval plnenie povinností študenta vysokej školy.
Na základe uvedeného námietky žalobcu uvedené v oneskorene podanom dovolaní považoval žalovaný za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. V predmetnom oznámení konštatoval, že nezistil dôvod na postup podľa § 62 alebo § 65 Správneho poriadku.
Proti uvedenému oznámeniu podal žalobca žalobu, v ktorej uplatnil žalobné námietky týkajúce sa porušenia jeho práv v administratívnom konaní, keď prvostupňový správny orgán konal a rozhodol v jeho neprítomnosti napriek jeho riadnemu a dôvodnému ospravedlneniu. Namietal nesprávnosť použitia fikcie doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia a porušenie ustanovení Správneho poriadku upravujúce postup správneho orgánu v správnom konaní, keď žalovaný namiesto rozhodnutia reagoval na jeho odvolanie oznámením.
Krajský súd uznesením zo dňa 18.8.2011 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, ktoré bránili vecnému vybaveniu žaloby. Vyzval ho na presné označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda a uvedenie dôvodov v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu ako aj upresnenie žalobného petitu v súlade so zákonnou úpravou, teda čoho sa žalobca domáha, t.j. ako má súd rozhodnúť.
Žalobca v súdom stanovenej lehote upresnil, že napáda oznámenie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK- 69/2011 zo dňa 14.7.2011. Za dôvody nezákonnosti rozhodnutia označil nesprávne uplatňovanie doručovacej domnienky podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Poukázal na to, že správny orgán má na doručenke rozhodnutia č. ORP-P-120/ODI-2011 škrtnuté všetky dátumy ohľadom postupom doručovania. Uviedol, že doručovateľ ho žiadnym spôsobom neupovedomil o tom, že príde písomnosť doručiť znovu v niektorý deň a hodinu a nepokúsil sa mu doručiť písomnosť druhý krát. Doručovateľ vložil do schránky domu č. XX na S. iba žltý lístok - upovedomenie o uložení zásielky. O zásielke sa dozvedel až zo žltého lístka, potom čo sa vrátil do miesta trvalého bydliska a bez meškania zásielku vyzdvihol na pošte dňa 10.6.2011. Žalobca uviedol, že pri preberaní zásielky na pošte preškrtol dátumy o pokusoch doručenia, pretože tieto pokusy o doručenie sa neuskutočnili.
Namietal, že aj napriek tomu, že dátumy na doručenke sú preškrtnuté, správny orgán sa nezaoberal dôvodom ich preškrtnutia a dôsledkom takého postupu ani nezistil, aký je skutočný stav doručovania zásielky, nesprávne určil dátum doručenia tejto zásielky, ktorým je podľa správneho orgánu 23.5.2011, skutočný stav je však 10.6.2011, kedy začala aj plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania. Touto skutočnosťou sa žalovaný vôbec nezaoberal a naopak snažil sa obhajovať aplikáciu doručovacej domnienky, akoby neexistovali pochybnosti o správnosti údajov na doručenke prvostupňového rozhodnutia.
Žalobca napokon uviedol, že v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu došlo k manipulácii s dôkazmi majúcimi za cieľ vyvolať zdanie, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom.
Poukázal na to, že z kópie administratívneho spisu zistil, že správny orgán jeho ospravedlnenie opatril prezentačnou pečiatkou v ktorej uviedol dátum prijatia 28.3.2011, pritom nie je pripojená obálka, v ktorej táto listina správnemu orgánu došla. Dôvodom je podľa žalobcu skutočnosť, že jeho ospravedlnenie z pojednávania na deň 25.3.2011 obdržal správny orgán (aj podľa vyjadrenia pošty) dňa 24.3.2011, čo bolo z obálky zrejmé. Správny orgán však potreboval zdôvodniť, že dňa 25.3.2011 konal v jeho neprítomnosti a tak vykonal manipuláciu s dátumom doručenia jeho ospravedlnenia z 22.3.2011. Zmenil ho z 24.3.2011 na 28.11.2011, teda na deň po 25.3.2011. Obálku nedal do spisu, aby sťažil objasnenie rozdielu v dátume a obhájil, že vykonával dňa 25.3.2011 pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Podľa žalobcu, jedná sa o konanie pracovníka správneho orgánu majúce znaky konania uvedené v § 326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Zb.
Žalobca napokon upresnil žalobný petit tak, že navrhuje prvostupňové rozhodnutie č. p. ORP-P-120/ODI-2011-II zo dňa 25.3.2011 v spojení s písomnosťou žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 zo dňa 14.7.2011 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
V. Právne východiská a právny názor NS SR
Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdenie, či vybavenie oneskorene podaného odvolania účastníka konania neformálnym spôsobom (oznámením) namiesto rozhodnutia o odvolaní žalobcu je konaním žalovaného, ktoré má oporu v zákone a či v danom prípade boli splnené podmienky na takýto postup odvolacieho správneho orgánu a v neposlednom rade aj posúdenie otázky, či takéto oznámenie (list) žalovaného podlieha súdnemu prieskumu. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania lebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Zo zákona výslovne vyplýva povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať i oneskorené odvolanie (posledná novela Správneho poriadku zrušila túto povinnosť vo vzťahu k neprípustnému odvolaniu).
Oneskoreným odvolaním je také, ktoré je prípustné (§ 53 Správneho poriadku), avšak bolo podané účastníkom konania po uplynutí odvolacej lehoty (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) alebo lehoty podľa § 54 ods. 3, resp. bolo podané včas, ale na nepríslušnom orgáne a prvostupňovému orgánu (§ 54 ods. 1) bolo doručené až po uplynutí zákonnej lehoty.
V prvom rade treba zdôrazniť, že oneskorene podané odvolanie v správnom konaní je procesným úkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie (§ 55), nemá preto schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť.
Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie listom (Správny poriadok po poslednej novele už neupravuje povinnosť odvolacieho orgánu zamietnuť oneskorené odvolanie rozhodnutím).
Správny orgán teda môže takýmto neformálnym spôsobom - oznámením (listom) takúto skutočnosť oznámiť účastníkovi konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, avšak musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odvolanie bolo podané oneskorene.
Pokiaľ totiž existujú o tejto skutočnosti pochybnosti a účastník ich uplatní, je povinnosťou súdu, k takejto otázke zaujať stanovisko a posúdiť, či boli splnené podmienky pre takýto postup, resp. či nebolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu sa zaoberať vecnými námietkami účastníka a ukončiť správne konanie vydaním rozhodnutia.
S právnym názorom krajského súdu, vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ktorým konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti oznámenia žalovaného sa odvolací súd nestotožnil z nasledujúcich dôvodov.
Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podstatné, či oznámenie (list) žalovaného bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto oznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu a či svojim charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 OSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom.
Podľa § 244 ods. 3 vety prvej OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmyalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Žalobcovi bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uložená sankcia výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 9 mesiacov a za porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Takúto povinnosť žalobca predtým nemal.
Tým, že žalovaný rozhodol neformálnym spôsobom, (vo veci účastníkovi konania oznámil, že jeho odvolanie je podané oneskorene), de facto účastníkovi konania oznámil, že jeho oneskorene podané odvolanie nemá schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť, dotkol sa právnej sféry žalobcu, a preto aj takéto oznámenie (list) je spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie vydané správnym orgánom v správnom konaní a je teda preskúmateľné súdom. Pokiaľ teda ide o dôvod (nepreskúmateľnosť oznámenia), pre ktorý v danom prípade krajský súd konanie zastavil, nemôže právny názor súdu prvého stupňa z niekoľkých dôvodov obstáť.
V prvom rade je potrebné upozorniť na podstatu správneho súdnictva, ktorou je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Súdny prieskum preto prichádza do úvahy pre prípady, keď sa úkon správneho orgánu vzťahujúci sa na konkrétnu vec a konkrétnych adresátov dotýka právnej sféry žalobcu.
Právo na prístup k súdu patrí medzi práva garantované medzinárodnými zmluvami i slovenským ústavným právom. Právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu (ibaže by bolo zákonom výslovne vylúčené), je teda jedným z verejných subjektívnych práv explicitne zaručených Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1). Z ústavných interpretačných pravidiel vyplýva, že v pochybnostiach o tom, či žalobcovi patrí právo na prístup k súdu alebo nie, je nevyhnutné prikloniť sa k výkladu svedčiacemu v prospech výkonu tohto práva. Z tohto základného prístupu k chápaniu žalobnej legitimácie vyplýva, že žalobca bol legitimovaný na podanie žaloby. Nakoľko tvrdil, že správne orgány porušili jeho práva, keď sa nevysporiadali s otázkou včasnosti podania jeho odvolania a tieto otázky zostali nezodpovedané.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca namieta porušenie svojich práv v administratívnom konaní, pričom žalovaný tým, že vydal oznámenie, v ktorom však nezdôvodnil použitie fikcie doručenia v podstatne sťažil žalobcovu možnosť obrany.
Ako základná premisa v právnom štáte v takejto situácii musí platiť, že pochybenia orgánu verejnej moci nemôžu ísť na ťarchu fyzických alebo právnických osôb. Žalobca pochybenia správneho orgánu jasne popísal v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako aj v žalobe, v dôsledku rozhodnutia žalovaného vo forme oznámenia, ktorú síce Správny poriadok pripúšťa, mu však bolo do značnej miery znemožnené, aby v riadnom a zákonnom konaní obhajoval svoje práva. Pokiaľ by odvolací súd v tejto situácii potvrdil rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania o žalobe z dôvodu nepreskúmateľnosti oznámenia žalovaného, bez toho aby žalobca dostal jasnú odpoveď na otázku včasnosti podania odvolania, znemožnil by tým žalobcovi prakticky prístup k súdu; také rozhodnutie by bolo potom ústavne neprípustným odmietnutím spravodlivosti.
V prvom rade, krajskému súdu bolo možné vyčítať, že si bez akejkoľvek verifikácie osvojil názor žalovaného, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca oneskorene. Bez zaujatia stanoviska krajského súdu k otázke včasnosti podania odvolania je totiž jeho záver, že žalovaný postupoval správne v intenciách § 60 Správneho poriadku t.j. účastníkovi oznámil neformálnymspôsobom, že jeho odvolanie je podané oneskorene, predčasný.
Za situácie, kedy išlo o namietané nesprávne uplatňovanie doručovacej domnienky podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správnym orgánom a teda posúdenie včasnosti podania odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ku ktorému nezaujal žalovaný v oznámení zo dňa 14.7.2011 žiadne stanovisko, rovnako ani krajský súd, hoci takúto žalobnú námietku žalobca uplatnil, je Najvyšší súd SR toho názoru, že správnemu súdnictvu preskúmavanie oznámenia žalovaného prináležalo. O to viac, že žalobca v doplnení žaloby poukazuje na ďalší dôvod nezákonnosti postupu správneho orgánu, keď pre chýbajúci dôkaz - obálku, ktorá mala obsahovať ospravedlnenie žalobcu na ústne pojednávanie dňa 25.3.2011, nebolo možné podľa žalobcu verifikovať, či ospravedlnenie žalobcu bolo doručené pred alebo po pojednávaní dňa 25.3.2011, a teda či námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán pre postup vo veci podľa § 74 ods. 1 SP mal zákonom splnené a mohol vec prejednať v jeho neprítomnosti.
V ďalšom konaní, preto krajský súd posúdi včasnosť podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a to v intenciách ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku ako aj ustálenej judikatúry NS SR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2010 zo dňa 27.2.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 6/2012 zo dňa 31.1.2012).
Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 SP vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 24 ods. 2 SP, potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti).
V predmetnej veci sa preto krajský súd musí zaoberať tým, či doručenka založená v spise obsahuje uvedené údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 20.5.2011, či opakované doručenie bolo vykonané 23.5.2011 a zásielka bola uložená na pošte 23.5.2011 a či doručenka potvrdzuje aj okolnosť, že sa žalobca v mieste doručenia zdržoval, najmä či takýto údaj je na nej uvedený, teda či doručenka obsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).Ak takýto údaj na doručenke uvedený nie je, bude povinnosťou krajského súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti.
Pretože krajský súd takto nepostupoval, je jeho rozhodnutie o zastavení konania, ktoré vychádza z konštatovania (zatiaľ nepreukázaného), že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané oneskorene, predčasné a teda nesprávne.
VI. Záver
Úlohou krajského súdu bude posúdiť predovšetkým námietky žalobcu vzťahujúce sa k posúdeniu včasnosti podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a po vyriešení tejto otázky posúdiť, čo žalovaný postupoval správne, keď vo veci účastníkovi konania neformálne oznámil listom, že odvolanie bolo podané oneskorene, resp. posúdiť, či vo veci nemal odvolací orgán postupovať v zmysle § 59 a odvolacie konanie ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej.
V prípade, že krajský súd dospeje k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné a žalovaný postupoval správne, keď neformálnym spôsobom oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané oneskorene a zistí, že správny bol aj záver žalovaného o nezistení dôvodov pre postup podľa § 62 alebo § 65 Správneho poriadku, krajský súd žalobu zamietne.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ teda krajský súd zastavil konanie, hoci pre takýto postup neboli boli splnené podmienky, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 3 nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.