UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): W. X. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X I. Y., W., Egyptská arabská republika, štátny príslušník Egyptskej arabskej republiky, cestovný doklad: H., právne zastúpený Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Sa/41/2019 zo dňa 30. júla 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") odmietol správnu žalobu sťažovateľa vo veciach administratívneho vyhostenia, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/003015-013 zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie"). 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.04.2018 č. PPZ-HCP-BA6-126-009/2018-AV, ktorým bol sťažovateľ administratívne vyhostený na územie Egyptskej arabskej republiky v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.) a zároveň z dôvodov uvedených v § 82 ods. 3 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. bol sťažovateľovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov; a odvolanie sťažovateľa zamietol.
3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie správnej žaloby.
4. Proti uzneseniu uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť zdôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t. j. že podanie bolo krajským súdom nezákonne odmietnuté.
5. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ vysvetlil dôvody, pre ktoré zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby vo veciach administratívneho vyhostenia, pričom najmä uviedol, že až dňa 24.05.2019 získal právny zástupca sťažovateľa podpísané plnomocenstvo (od sťažovateľa, ktorý bol v danom čase už niekoľko mesiacov na území Egyptskej arabskej republiky), a teda až týmto dňom zanikol dôvod, pre ktorý došlo k zmeškaniu lehoty.
6. Postup krajského súdu považoval za nesprávny z dôvodu, že rozhodol o odmietnutí správnej žaloby ako oneskorene podanej bez toho, aby najprv rozhodol o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia publikované pod zn. R 35/2011, R 48/1973, R 42/1999 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/96/2017 zo dňa 25.10.2017.
7. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.09.2019 navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti a podľa § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť zamietol.
10. Predmetom konania pred kasačným súdom je kasačná sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu, ktorým tento podľa § 90 ods. 1 písm. d) S.s.p. odmietol správnu žalobu sťažovateľa vo veciach administratívneho vyhostenia, ako oneskorene podanú.
11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ bol dňa 30.04.2018 deportovaný z územia Slovenskej republiky na územie Egyptskej arabskej republiky. Preskúmavané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené dňa 10.04.2019 prostredníctvom jeho splnomocneného právneho zástupcu. V tom čase sa žalobca nachádzal v Egyptskej arabskej republike viac ako 11 mesiacov.
12. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie správnej žaloby. Sťažovateľ dôvodil tým, že v čase doručenia napadnutého rozhodnutia splnomocnenému právnemu zástupcovi, bol už vyhostený na územie Egyptskej arabskej republiky, pričom vstup na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov mu umožnený nebol. Sťažovateľ v podaní okrem iného uviedol, že v dôsledku neočakávaného vyhostenia zo Slovenskej republiky (na ktoré nebol pripravený) mal obmedzenú možnosť komunikácie so svojim právnym zástupcom. O tomto návrhu krajský súd nerozhodol. V napadnutom uznesení okrem iného konštatoval, že dôvody uvedené v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 70 S.s.p.
13. Podľa § 70 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
14. Sťažovateľ vidí naplnenie uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti v tom, že krajský súd rozhodol o odmietnutí jeho správnej žaloby ako podanej oneskorene bez toho, aby bolo najskôr rozhodnuté o jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, ktorý podal na krajský súd spolu so správnou žalobou dňa 10.06.2019 (č.l. 72).
15. V tejto súvislosti ku kasačnej sťažnosti priložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/96/2017 zo dňa 25. októbra 2017: „14. Za vadu zmätočnosti konania považovala judikatúra najvyššieho súdu aj postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013). Zároveň najvyšší súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal právny názor, že odvolací súd nesmie odmietnuť odvolanie ako oneskorene podané skôr, než sa právoplatne rozhodne o návrhu odvolateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania; v opačnom prípade zaťaží konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ( rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 1. júla 2011 sp.zn. 3 Cdo 145/2006 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 35/2011, a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo 131/2013, sp.zn. 5 Cdo 152/2010). Tieto právne názory, s ktorými sa vec prejednávajúci senát stotožňuje, sú plne aplikovateľné aj za účinnosti novej procesnoprávnej úpravy." Zároveň v kasačnej sťažnosti poukázal na ďalšie publikované rozhodnutia v obdobných veciach.
Podľa § 181 ods. 1 S.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 181 ods. 4 S.s.p. zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
Podľa § 235 S.s.p. správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231.
16. Vyššie uvedené závery, hoc aplikované v konaní podľa novej procesnoprávnej úpravy civilného sporového konania alebo v konaní podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb., nie sú aplikovateľné aj v konaní o správnej žalobe. Konanie o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia je upravené v ustanoveniach § 206 a 231 až 241 S.s.p., pričom ak nie je ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. V prípade, ak oneskorene podaná správna žaloba obsahuje aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, správny súd o tejto žiadosti nebude rozhodovať samostatným rozhodnutím (tak ako to vyplýva zo sťažovateľom uvádzanej judikatúry), pretože Správny súdny poriadok explicitne odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby vylučuje (§ 181 ods. 4 S.s.p.). Obdobná právna úprava bola obsiahnutá aj v § 250b ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.). Kasačný súd pritom nemal pochybnosti o aplikovateľnosti ustanovenia § 181 ods. 4 S.s.p. v konaní o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd neporušil zákon tým, že odmietol správnu žalobu sťažovateľa ako oneskorene podanú bez toho aby prv právoplatne rozhodol o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby.
18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167 ods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p.. 19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.