ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): S. M. R., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: C. D. D. F. D. R., Vietnamská socialistická republika, právne zastúpený: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom Floriánska 16, 04001 Košice, proti žalovanému : Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/62/2018-86 zo dňa 11. apríla 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/029416-003 zo dňa 11.06.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboruTrnava č.p.: PPZ-HCP-BA9-360-022/2018-Z zo dňa 07.03.2018 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bola žiadosť sťažovateľa o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zamietnutá podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. č. 404/2011 Z.z."), a zamietol odvolanie sťažovateľa.
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že sťažovateľ k svojej žiadosti okrem podnikateľského zámeru, splnomocnenia zástupcu a iných príloh predložil aj oznámenie spoločnosti ŽOS Trnava, a.s., že v prípade úspešne vykonanej pracovnej skúšky uzavrie so sťažovateľom Rámcovú zmluvu o dielo v súlade s ustanovením § 269 a nasl. Obchodného zákonníka.
3. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji k žiadosti konštatovalo, že žiadateľ pri pohovore uviedol, že je kuchár a má zámer v SR podnikať ako zvárač poskytovaním služieb spoločnosti ŽOS Trnava, ktorá mu prisľúbila mzdu 1800 eur/mesačne. Súčasne skonštatoval, že na základe vykonaného pohovoru a predložených dokladov udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania pre žiadateľa neodporúča.
4. Dňa 25.10.2017 podal splnomocnený zástupca sťažovateľa vyjadrenie do zápisnice, z ktorej okrem iného vyplýva, že v súčasnosti sťažovateľ pracuje v Hanoji ako zvárač, absolvoval zváračský kurz, má tiež certifikát z gastronómie, pracoval ako kuchár, má skúsenosť s podnikaním, pretože spolu so svojim bratom prevádzkoval kaviareň vo Vietname a istý čas pracoval ako kuchár v reštaurácii. Na otázku, či vie odstrániť rozpor medzi tvrdením sťažovateľa v rámci pohovoru, že pracuje ako kuchár a jeho tvrdením, že pracuje ako zvárač uviedol, že chce opraviť svoju odpoveď s tým, že sťažovateľ ukončil svoju prácu ako zvárač, ale pracuje ako kuchár. Vo vzťahu k dokladu zo spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. uviedol, že sťažovateľ musí preukázať certifikát o zváraní a svoju zručnosť na praktickej skúške a musí vykonať štátnu zváračskú skúšku na území SR. Na otázku, aké jazyky ovláda uviedol, že sa dohovorí v anglickom jazyku, pričom sa bude musieť učiť po slovensky, aby vykonal zváračskú skúšku na území SR. Záverom uviedol, že ak sťažovateľ nevykoná zváračskú skúšku a nebude spolupracovať so ŽOS Trnava, má asi osem možností, čo bude vykonávať, ale pravdepodobne sa bude zaoberať gastronómiou, konkrétne by mal pracovať ako kuchár v reštaurácii Fastfood na adrese Holubyho 28, Pezinok.
5. Dňa 18.01.2018 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené Stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "MH SR"), z ktorého vyplýva, že na základe predloženého podnikateľského zámeru a stanoviska Zastupiteľského úradu SR v Hanoji, podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR.
6. Právna zástupkyňa k obsahu administratívneho spisu uviedla, že podnikateľský zámer sťažovateľa prezentovaný pred zastupiteľským úradom plne korešponduje s predloženým podnikateľským zámerom, podľa ktorého plánuje využiť širokú škálu prostriedkov v oblasti zváračských prác a obrábania kovu, pričom iba na doplnenie uviedol, že po čase plánuje rozšíriť svoje podnikateľské aktivity aj o ďalšie podnikateľské činnosti a to na obchod s ázijskými potravinami a po čase aj na ázijskú reštauráciu. Ďalej k stanoviskám zastupiteľského úradu a MH SR skonštatovala, že týmto chýba odôvodnenie a preto by zamietnutie žiadosti predstavovalo predčasne vydané rozhodnutie. Nakoľko MH SR vo svojom vyjadrení neuvádza, prečo dospelo k záveru, že jeho podnikateľská činnosť nebude vo verejnom záujme, nemôže účinne obhajovať svoje práva.
7. Prvostupňový správny orgán svoje závery odôvodnil tým, že pre jeho rozhodnutie je stanovisko zastupiteľského úradu dôležitým faktorom a to z dôvodu, že pracovníci úradu sú pri podávaní žiadosti, ako aj pri vykonávaní pohovoru s účastníkom konania v priamom kontakte, a tak už počas pohovoru majú obraz o skutočnom charaktere podanej žiadosti doplniac, že žiadateľ sa počas pohovoru svojimi odpoveďami sám skutočne odprezentuje.
8. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní žiadosti prihliadal na verejný záujem, najmä na prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR, pričom na tento účel spolupracoval s MH SR, ktoré v prípadesťažovateľa zaujalo stanovisko, že jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR, pričom toto stanovisko zaujalo MH SR na základe podkladov predložených samotným sťažovateľom. K stanovisku MH SR dodal, že nemá oprávnenie spochybňovať ani voľne hodnotiť vydané stanovisko MH SR s tým, že toto stanovisko je rozhodujúci podklad pre vydanie rozhodnutia.
9. K predmetu plánovanej činnosti uviedol, že sťažovateľ nepredložil žiadny doklad (napríklad zváračský certifikát), ktorým by zdokladoval dôveryhodnosť podnikateľského zámeru na území SR. Ďalej uviedol, že súčasná situácia na hospodárskom trhu a trhu práce nedovoľuje prijímať nekontrolovaný počet cudzincov, pričom opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov na území SR musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR, pričom uvedené mal na mysli aj zákonodarca, ak uložil správnym orgánom rozhodujúcim o prechodnom pobyte cudzinca na území SR povinnosť prihliadať na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.
10. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil so záverom, že pobyt sťažovateľa nie je vo verejnom záujme zdôrazniac, že na účel podnikania by mal byť udelený resp. obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Rovnako zastal názor, že MH SR je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť, pričom dal do pozornosti ustanovenie §6 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, z ktorého vyplýva, že MH SR je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Teda z uvedeného vyplýva, MH SR má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo SR a preto je vyjadrenie MH SR dostatočným podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu.
11. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017, v zmysle ktorého vyplýva, že je povinnosťou správnych orgánom pri skúmaní žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území SR z dôvodu podnikania prihliadať okrem iného na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech), osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR, ku ktorým je kompetentné sa vyjadrovať MH SR, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť má nepochybne vplyv na hospodárstvo SR, pričom ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo SR.
II. Konanie na krajskom súde
12. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu podľa Prvej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):
- v stanovisku MH SR k podnikateľskej činnosti absentuje odôvodnenie, preto sa jedná o nedostatočný podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, vydané rozhodnutie je predčasné a taktiež je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov;
- žalovaný bol povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti a dať sťažovateľovi príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne brániť, nakoľko MH SR vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom neuviedlo, prečo dospelo k záveru, že jeho podnikateľská činnosť nebude vo verejnom záujme a preto v konaní nemohol ani účinne obhajovať svoje práva;
- pokiaľ by sťažovateľovi boli vysvetlené nedostatky jeho návrhu, mohol ich odstrániť pred vydaním negatívneho rozhodnutia o jeho žiadosti;
- v prípade, že správny orgán uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným má byť zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk žalovaný spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti;
- podnikateľský cieľ prezentovaný pred zastupiteľským úradom SR v Hanoji plne korešponduje s predloženým podnikateľským zámerom, že plánuje využiť širokú škálu prostriedkov v oblasti zváračských prác a obrábania kovu a iba na doplnenie uviedol, že po čase plánuje rozšíriť podnikateľské aktivity aj o ďalšie podnikateľské činnosti a to na obchod s ázijskými potravinami a po čase aj na ázijskú reštauráciu, nakoľko v rodnom Vietname pracuje ako kuchár a ázijské reštaurácie sa tešia vo všeobecnosti veľkej obľube;
- tvrdenie, že pracovníci zastupiteľských úradov majú veľmi dobrý prehľad o samotných občanoch a ich možnostiach z jednotlivých oblastí krajiny nie je reálne možné a v tomto smere sa môže dokonca jednať o predpojatosť zastupiteľského úradu voči občanovi z určitej oblasti krajiny;
- stanovisko zastupiteľského úradu je neodôvodnené.
13. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov:
- obsahom administratívneho spisu je preukázané, že prvostupňový správny orgán oboznámil sťažovateľa so všetkými zistenými skutočnosťami a podkladmi, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní vrátane skutočnosti, že pri rozhodovaní bude prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR;
- sťažovateľ bol oboznámený so stanoviskom MH SR;
- z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že stanovisko MH SR a zastupiteľského úradu považoval žalovaný za relevantné na zamietnutie žiadosti;
- zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom jedným z týchto podkladov je aj stanovisko MH SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy SR;
- MH SR vo svojom stanovisku dostatočne odôvodnilo svoj záver keď uviedlo, že prihliadalo na predložený podnikateľský zámer a stanovisko zastupiteľského úradu;
- štátny príslušník tretej krajiny prikladá k žiadosti podnikateľský zámer, za ktorého obsah a presvedčivosť zodpovedá sám a teda pokiaľ neposkytuje dostatočný obraz o plánovanej podnikateľskej činnosti žiadateľa, nie je povinnosťou konajúcich orgánov verejnej správy, ani MH SR vyzývať žiadateľa o jeho doplnenie, ale podnikateľský zámer je posúdený iba podľa svojho obsahu v spojení s výsledkami osobného pohovoru a ďalších listinných dôkazov pripojených k žiadosti o stanovisko- preto neobstojí námietka, že sťažovateľ z dôvodu neurčitosti stanoviska MH SR nemohol účinne brániť svoje práva;
- sťažovateľ v čase podania žiadosti nemal jasnú predstavu o svojom podnikateľskom zámere, ktorý chcel skutočne na území SR realizovať, keď na jednej strane chcel podnikať ako zvárač a na strane druhej v čase uskutočnenia pohovoru pracoval ako kuchár a mal záujem podnikať aj v gastronómii;
- záväznosti stanoviska MH SR sa venoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 10Sžak/7/2017 z 20.06.2017 konštatujúc, že podľa ustanovení § 33 ods. 1 písm. a/ a § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve MH SR;
- sťažovateľ nepreukázal, že jeho podnikateľský zámer prinesie benefit pre hospodárstvo Slovenskej republiky;
- stanovisko zastupiteľského úradu je dostatočne odôvodnené, pričom k povahe tohto stanoviska sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril tiež vo vyššie citovanom rozsudku keď konštatoval, že zastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má pri samotnom rozhodovaní nezastupiteľné miesto, nakoľko zastupiteľský úrad mal priamy osobný kontakt so žiadateľom a tak mali jeho pracovníci možnosť vytvoriť si predstavu nielen o osobe sťažovateľa, ale o celkovom zámere žiadosti o prechodný pobyt;
- z oznámenia spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. je preukázané, že v podstate podmienkou uzatvorenia Rámcovej zmluvy o dielo je úspešné vykonanie odbornej skúšky, čo v podstate znamená, že sťažovateľnemá garantované uzatvorenie tejto zmluvy, na základe ktorej by mal realizovať svoj podnikateľský zámer;
- v rozhodnutiach orgánov verejnej správy sa nachádza úvaha, ktorou odôvodnili preferenciu verejného záujmu.
III. Konanie na kasačnom súde
A) 14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
15. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:
- splnil všetky formálne požiadavky na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania nad rámec tým, že predložil súčasne živnostenské oprávnenie aj podnikateľský zámer;
- v prípade predloženia oprávnenia na podnikanie (t. j. bez predloženia podnikateľského zámeru- pozn. kasačného súdu) by vyjadrenie MH SR ex lege stratilo svoje opodstatnenie;
- vyjadrenie MH SR nevychádza zo žiadnych relevantných a objektívnych podkladov, preto nemôže mať žiadnu právnu relevanciu;
- odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, absentujú v ňom vyjadrenia k pracovným skúsenostiam sťažovateľa, k jeho podnikateľskému zámeru a k zamietnutiu jeho žiadosti;
- krajský súd sa nevyjadril k tvrdeniam sťažovateľa o jeho záujme stať sa súčasťou vietnamskej komunity na Slovensku;
- aj napriek tomu, že podmienkou udelenia prechodného pobytu na účel podnikania nie je už započaté vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľa, orgány verejnej správy a správny súd brali na ťarchu skutočnosť, že sťažovateľ na území SR, resp. vo svojej domovskej krajine nevykonával podnikateľskú činnosť;
- krajský súd sa odklonil od "ustálenej rozhodovacej praxe kasačných súdov", pričom v tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutia krajského súdu v Prešove a v Banskej Bystrici.
16. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudo krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil aj rozhodnutie, ktoré mu prechádzalo a priznal mu náhradu trov konania.
B) 17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.09.2019 najmä poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/190/2015, v ktorom správny súd akceptoval použitie stanoviska MH SR, ako aj príslušného zastupiteľského úradu ako relevantný podklad, na základe ktorého správne orgány rozhodujú v rámci konania. Ďalej citoval závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike udeľovania prechodného pobytu na účel podnikania v rozsudku sp. zn. 1Sža/8/2012 zo dňa 24.02.2012.
18. Zároveň uviedol, že MH SR je kompetentným orgánom, ktorý vypracúva práve pre účely objektívneho posúdenia podnikateľskej činnosti stanoviská, ktoré slúžia ako vysoko odborné zhodnotenie podnikateľskej činnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prechodný pobyt na území SR na účel podnikania a policajný útvar pri rozhodovaní prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo a na ochranu verejného zdravia. Správny orgán nemá oprávnenie spochybňovať, ani voľne hodnotiť vydané stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu
19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.).
20. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je a) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo b) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude slúžiť na realizáciu inovatívneho projektu. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
21. V predmetnej veci sa sťažovateľ domáhal ochrany jeho práv proti preskúmavanému rozhodnutiu, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, namietajúc najmä absenciu odôvodnenia stanoviska MH SR, z ktorého dôvodu toto stanovisko nemalo byť použité pri hodnotení sťažovateľovej žiadosti. Obdobným spôsobom namietal aj závery, obsiahnuté v stanovisku zastupiteľského úradu k jeho žiadosti.
22. Kasačný súd mal za preukázaný (nesporný) skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval krajský súd v napadnutom rozsudku, preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý dôvodne dospel k tomu, že „záver žalovaného o tom, že udelenie prechodného pobytu sťažovateľovi na území SR na účely podnikania nie je vo verejnom záujme a z toho vyplývajúce zamietnutie jeho žiadosti, sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho medzí a hľadísk."
23. Podľa názoru kasačného súdu mali správne orgány dostatok informácii na posúdenie žiadostisťažovateľa a na ich podklade na zistenie skutkového stavu v miere dostatočnej na rozhodnutie vo veci, preto kasačný súd nemohol inak, ako súhlasiť s právnymi závermi krajského súdu, ktorý po preskúmaní veci zamietol žalobu sťažovateľa.
24. Námietky sťažovateľa nemali charakter spôsobilý učiniť rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi sťažovateľa. Úlohou krajského súdu nebolo v danom prípade posudzovať sťažovateľov úmysel stať sa súčasťou vietnamskej komunity na území SR, ani jeho pracovné skúsenosti, čo napokon nebolo ani predmetom preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom žalovaný, posudzujúc zámer sťažovateľa podnikať na území SR, dospel k záveru o tom, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. V zmysle odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový správny orgán pri konštatovaní tohto záveru vychádzal z obsahu listín, tvoriacich administratívny spis, a to najmä stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, vyjadrené v liste č. 054060/2017-VNVV-0118638 zo dňa 08.09.2017 a vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 27594/2017-3420-52030 zo dňa 14.12.2017, z ktorých vyplýva odporúčanie na neudelenie povolenia na prechodný pobyt sťažovateľa na účel podnikania, nakoľko podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
25. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia MH SR k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania považoval kasačný súd za dôležité uviesť, že podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky(či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
26. V súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje kasačný súd na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa rozoberá problematika udeľovania prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012: „I. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre Slovenskú republiku, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.
II. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec ako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladá na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca možno hodnotiť negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky."
27. So situáciou, t.j. ak žiadateľ o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloží k žiadosti podnikateľský zámer (na preukázanie účelu pobytu podľa § 32 ods. 5 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. v spojení s § 49 ods. 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), resp. podľa § 34 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z. ak žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu nepreukáže dosiahnutie zisku obchodnou spoločnosťou po zdanenípodľa ods. 7 zákonodarca nepochybne spája povinnosť správneho orgánu (§ 33 ods. 2, resp. § 33 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z.) vyžiadať stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Avšak aj v prípade absencie vyššie uvedených situácií, je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. prihliadať na „ a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu."
28. Preto pokiaľ si správne orgány plnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť, a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nebolo takému postupu čo vytýkať. Kasačnému súdu je navyše z jeho rozhodovacej činnosti známa prax orgánov verejnej správy, ktoré v zmysle vyššie uvedeného vyžadujú vyjadrenie MH SR k podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny aj v prípade nepredloženia podnikateľského zámeru, pričom takúto prax kasačný súd v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe odobril (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/18/2016 zo dňa 22.05.2018). Preto neobstojí ani sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ namietal znevýhodnenie jeho postavenia z dôvodu, že nad rámec ustanovený zákonom k svojej žiadosti predložil aj podnikateľský zámer.
29. Sťažovateľom namietaný odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu nebol opodstatnený. V prvom rade sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti, napriek uplatneniu tohto dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. nevymedzil, od ktorého konkrétneho rozhodnutia kasačného súdu sa krajský súd odklonil. Poukazoval však na rozhodnutia krajských súdov, pričom namietal odklon o d ustálenej rozhodovacej praxe "kasačných súdov". V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a následne rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu v zmysle S.s.p. ako súdu kasačného. Na tomto mieste je potrebné dodať, v zmysle § 11 písm. g) S.s.p. o kasačných sťažnostiach koná a rozhoduje Najvyšší sú Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto sťažnostným bodom však sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nepoukázal na konkrétne rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých sa mal krajský súd odchýliť, pričom sťažovateľ musí presne uviesť, ktorý konkrétny judikát nerešpektoval súd vo svojom rozhodnutí, čo v kasačnej sťažnosti absentovalo.
30. Súd poukazuje na to, že S.s.p kladie na vymedzenie sťažnostných bodov prísne nároky (§ 440 ods. 1) pričom je upravené aj časové rozpätie v rámci ktorého je možné meniť a dopĺňať sťažnostné body, a to len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Z kasačnej sťažnosti musí byť jasné nielen to, z akých dôvodov sa rozhodnutie krajského súdu napadá, ale sťažovateľ musí uviesť aj to, na základe akých skutočností má za to, že tento dôvod kasačnej sťažnosti je daný, pritom nestačí len označenie domnelých vád rozhodnutia, z ktorých nevyplýva, ktorý dôvod kasačnej sťažnosti má na mysli.
31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že preukázateľne splnil všetky podmienky dané zákonom, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže mu pobyt na území Slovenskej republiky neudelil. K tomu kasačný súd poznamenáva, že zák. č. 404/2011 Z.z. v ustanovení § 22 presne špecifikuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnený prechodný pobyt udeliť.
Podľa § 22 zák. č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
32. Zo znenia § 22 zák. č. 404/2011 Z.z. vyplýva, že absencia dôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 (a teda nepochybne aj dôvodu uvedeného pod písm. g/, ktorým žalovaný odôvodnil zamietnutie žiadosti sťažovateľa) je základnou podmienkou pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorá musí byť splnená kumulatívne, popri ostatných, zákonom požadovaných predpokladov. Nakoľko v prejednávanom prípade na základe uvedeného boli dané dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g) zák. č, 404/2011 Z.z., kasačný súd nemohol konštatovať, že by sa žalovaný dopustil namietaného porušenia zákona.
V.
33. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý nebol v kasačnom konaní úspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.