Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/84/2010

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: V., nar. X., štátny príslušník Vietnamskej socialistickej republiky, naposledy

v zahraničí bytom T.T.,   t. č. Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky O., na základe dlhodobej priepustky u H., S., adresa na doručovanie JUDr. J., O., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č.

6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-311-21/PO-Ž-2009 zo dňa

12.11.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

9Saz/10/2010-25 zo dňa 2.6.2010, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 9Saz/10/2010-25 zo dňa 2.6.2010   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  1Sža/84/2010

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-311-21/PO-Ž-2009 zo dňa 12.11.2009, ktorým odporca neudelil

navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených

v § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

(ďalej len zákon o azyle) a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle.

O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci.

Uviedol, že v prípade návratu navrhovateľa do Vietnamu nejestvujú bezpečnostné riziká takéhoto

jeho návratu a dôvod uvedený navrhovateľom – legalizácia pobytu na Slovensku – nie je dôvodom

k udeleniu azylu.

Podľa krajského súdu je námietka navrhovateľa, že tým, že na Slovensku požiadal o azyl sa

dostal do postavenia občana, ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou politikou, resp. námietka

nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu, irelevantná. Z obsahu

dôvodov ktoré navrhovateľ uviedol vo svojej žiadosti o azyl je zjavné, že o azyl požiadal z dôvodu

legalizácie svojho pobytu na území Slovenska, keďže sa mu nepodarilo zlegalizovať svoj pobyt

v Českej republike. Nejde teda o obavu z perzekúcie v zmysle § 8 zákona o azyle. Krajský súd

uviedol, že prípadná prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov žiadosti o azyl počas obdobia po

vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia je irelevantnou. Krajský súd ďalej dodal, že dôvody

poskytnutia azylu musia existovať v čase, keď žiadateľ o azyl opustil krajinu pôvodu a samotný akt

podania žiadosti o azyl nemôže byt dôvodom udelenia azylu a navrhovateľ podobne nepožiadal

o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta, teda osoby, ktorej azyl už bol udelený.

Námietku navrhovateľa, že je veriacim človekom a má preto opodstatnené obavy

z prenasledovania, vyhodnotil krajský súd ako účelovú, nakoľko navrhovateľ počas vstupného

pohovoru u odporcu uviedol, že je bez náboženského vierovyznania a uviedol, že nikdy nemal

v krajine jeho pôvodu s nikým a zo žiadneho dôvodu žiadne problémy.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že ani táto námietka  

nie je dôvodná. Odporca vychádzal dôsledne zo stavu veci zisteného z vyhlásenia, ktorým   1Sža/84/2010

navrhovateľ požiadal o azyl, z obsahu vstupného pohovoru vykonaného s navrhovateľom a zo správ

o Vietname ktoré vyhľadal z rôznych zdrojov a pri zistení stavu veci dodržal zákonom predpísané

postupy.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu

k neposkytnutiu doplnkovej ochrany. Označil ju za nedôvodnú a uviedol, že výrok o neposkytnutí

doplnkovej ochrany je v súlade so zákonom. Navrhovateľ nebol vo Vietname nikdy trestne stíhaný

ani odsúdený k trestu smrti a v prípade návratu mu nehrozí ani jeho uloženie resp. výkon. Nikdy

nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a nakoľko zo správ o krajine jeho

pôvodu nevyplýva, že by sa vietnamský navrátilci pri svojich návratoch stretli so zlým

zaobchádzaním, nehrozí mu takéto zaobchádzanie. Vo Vietname nie je žiadny medzinárodný  

ani vnútroštátny ozbrojený konflikt, a preto nie je ohrozená integrita navrhovateľa.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

potvrdil.  

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

neprihliadal na politické dôvody, a to na vážnosť politickej situácie vo Vietname. Uviedol,

že navrhovateľ sa obáva prenasledovania z dôvodu, že požiadal o politický azyl v inej krajine a tým

nepriamo nesúhlasil s politikou režimu a stal sa nepohodlnou osobou. Neudelením azylu by sa

dostal do pozície človeka, ktorý sa nechcel vrátiť do vlasti dobrovoľne. Podľa navrhovateľa takéto

osoby, ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci, sú po politickej

a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že súd nevenoval náležitú pozornosť výroku

administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť,  

čo vo Vietname nepochybne trvá.

Navrhovateľ napáda aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu na území

Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú s tým, že zistil skutočnosti ktoré navrhovateľa

neoprávňujú na udelenie azylu.

  1Sža/84/2010

Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a rozsudok krajského

súdu a správneho orgánu považuje za porušenie práv v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných dohovorov

a že odporca nedostatočne zistil stav veci.

Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť

a vec vrátiť sa ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že opravný prostriedok je svojím obsahom totožný s opravným

prostriedkom podaným proti rozhodnutiu migračného úradu a neobsahuje žiadne nové skutočnosti,

ktoré by menili skutkový stav v danej veci. Tiež uviedol, že navrhovateľ rovnako v priebehu

konania a ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho

oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Podľa odporcu správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Okrem toho

považuje opravný prostriedok za zmätočný, nakoľko napáda rozsudok z dôvodu nevenovania

náležitej pozornosti výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj

rozhodnutiu migračného úradu o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, napriek tomu,  

že výroková časť rozhodnutia migračného úradu takéto výroky neobsahuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne   päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 26.10.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané   1Sža/84/2010

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,  

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa

v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí. (ods. 1)

  1Sža/84/2010

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny  

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,  

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území  

Slovenskej republiky. (ods. 2).

  1Sža/84/2010

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.  

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi  

na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.  

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(informácie nachádzajúce sa v internetovej databáze migračného úradu pod č. p.: MÚ-128-3/ODZS-

2008 a MÚ-93/ODZS-2009, informácie nachádzajúce sa na internetových stránkach

www.businessinfo.cz – Vietnam a www.wikipedia.sk – Vietnam, Správa Úradu pre demokraciu,

ľudské práva a prácu MZV USA z 11.3.2008 ako aj všeobecne dostupné zdroje), z ktorých

vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním

na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

  1Sža/84/2010

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 24.6.2009 navrhovateľ

pracoval vo Vietname ako vodič nákladného auta pre súkromnú firmu X. so sídlom v T. od roku

1990. Dostával mzdu v priemere 70 – 80 USD mesačne. V roku 1999 odišiel do Nemecka na

turistické vízum, ktoré malo platnosť tri mesiace. Po jeho skončení požiadal v Nemecku a azyl,

ktorý mu nebol udelený a v máji 2002 bol deportovaný do Vietnamu. Po návrate do Vietnamu sa

opäť zamestnal v tej istej firme, keďže si nemohol nájsť lepšiu prácu. Tam pracoval do novembra

2007, kedy si vybavil doklady – české víza, na základe ktorých mal povolený pobyt v Českej

republike na jeden rok za účelom podnikania a v decembri 2007 vycestoval do Českej republiky.

Pracoval tam na trhu. Vo februári 2009 stratil doklady a preto odišiel z Českej republiky. Stratu

dokladov nenahlásil, lebo nevedel kde to má nahlásiť. Keďže si nemohol nič vybaviť, nelegálne

prišiel na Slovensko a nelegálne sa tu zdržiaval. Myslel si, že tu si ľahšie vybaví doklady. Na

Slovensku býval u známeho, ktorý mu povedal, že keď nemá doklady, nedá sa nič vybaviť  

a že jediná možnosť je požiadať o azyl. O azyl požiadal preto, aby zlegalizoval svoj pobyt  

na Slovensku.

Na otázku, aká je cieľová krajina jeho cesty uviedol, že odišiel do Českej republiky  

za účelom podnikania a na Slovensko prišiel, lebo si myslel, že si tu ľahšie vybaví doklady.  

Na otázku prečo v zápisnici o podaní vysvetlenia na OA PZ Gbely - Adamov zo dňa 19.6.2009

uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko, uviedol, že predtým to bolo Nemecko.

Na výzvu odporcu, aby uviedol dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol, že o azyl na území

Slovenskej republiky žiada, lebo celý život trpel, skúšal si legalizovať pobyt v Nemecku, potom

skúšal pracovať v Českej republike, tak teraz skúša na Slovensku. Keďže stratil doklady v Českej

republike a je bez dokladov, chce si legalizovať pobyt aby mohol pracovať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nemal problémy, nie je členom politickej

strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo ani nie je proti nemu vedené trestné konanie.

Na otázku aby vysvetlil, prečo uviedol v zápisnici o podaní vysvetlenia na OA PZ Gbely -

Adamov zo dňa 19.6.2009 ako dôvod žiadosti o udelenie azylu politické dôvody, lebo nesúhlasí

s politickým režimom v rodnej krajine, uviedol, že vo Vietname je všade cítiť politiku, nemá

možnosť pracovať, na lepšiu budúcnosť. Odkedy žiadal o azyl v Nemecku, polícia ho kontroluje.   1Sža/84/2010

Keď si hľadal prácu po návrate z Nemecka, musel sa nahlásiť na polícii a tam mu povedali,  

že už bol v Nemecku, nech si ide tam. V tej istej firme začal znova pracovať, lebo si nemohol nájsť

lepšiu prácu. Ďalej uviedol, že každý kto si hľadá prácu v iných mestách, musí mať doklad

z polície.

Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do Vietnamu uviedol, že nechce ísť domov,

doma nič nemá, nemá prácu a tu je lepšie.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky

nepreukázaním opodstatnenosti jeho žiadosti o udelenie azylu, nakoľko na základe výpovede

navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť

o udelenie azylu inými skutočnosťami a dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle.

Svoju žiadosť zakladal na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch

príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu

uplatňovania svojich politických práv a slobôd. V prípade navrhovateľa ide o ekonomického

prisťahovalca a nie o utečenca, nakoľko je navrhovateľ vedený čisto ekonomickými pohnútkami. Z krajiny pôvodu vycestoval za účelom podnikania, nakoľko sám uviedol, že do Českej republiky

vycestoval za účelom podnikania. Inštitút azylu ako najvyššia forma ochrany osôb podľa

medzinárodných kritérií má slúžiť ako nevyhnutná ochrana zachovania života a slobody ľudí, ktorí

sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození, a preto ekonomické dôvody nie sú dôvodmi pre udelenie

azylu. Odporca žiadosť navrhovateľa posúdil ako účelovú a špekulatívnu s cieľom vyhnúť sa

vyhosteniu do krajiny pôvodu.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,  

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.

Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie

doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol

v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym

bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne a individuálne

ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas   1Sža/84/2010

medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom pôvodcom prenasledovania

alebo vážneho bezprávia je štát, politické strany, hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo

podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak je možné preukázať, že vyššie uvedené

subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym

bezprávím. Odporca konštatoval, že ani jedna z uvedených možností vážneho bezprávia sa

u navrhovateľa nepreukázala ani nepotvrdila.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona

o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu   dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Odvolací súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa - nevenovanie náležitej pozornosti

výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutie migračného úradu

o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, z dôvodu, že výroková časť rozhodnutia

migračného úradu takého výroky vôbec neobsahuje.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len  

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8   zákona o azyle je viazané objektívne na   prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2   písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,     1Sža/84/2010

a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny záver správneho orgánu

i krajského súdu, že u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších

relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.

Rovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli dané predpoklady  

pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca

nepovažoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený

reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. októbra 2010

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová