Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/81/2010

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: H., nar. X., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy v zahraničí bytom

okres Q., t. č. Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky R., na

základe dlhodobej priepustky u L., R., adresa pre doručovanie pošty: JUDr. J., O., proti odporcovi:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-726-16/PO-Ž-2009 zo dňa

5.2.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

9Saz/20/2010-17 zo dňa 9.6.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 9Saz/20/2010-17 zo dňa 9.6.2010   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  1Sža/81/2010

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-726-16/PO-Ž-2009 zo dňa 5.2.2010, ktorým odporca neudelil

navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených

v § 8 alebo § 10 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1  

a § 20 ods. 4 zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo  

na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca zákonným a dostatočným   spôsobom zistil stav

veci. Uviedol, že samotné podanie žiadosti o azyl nie je dôvodom k udeleniu azylu, pretože

navrhovateľ požiadal o azyl iba z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku, pričom dôvodom

jeho odchodu z Číny boli dôvody ekonomické a v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí

žiadne bezpečnostné riziko.  

Podľa krajského súdu sú námietky navrhovateľa, že tým, že na Slovensku požiadal o azyl sa

dostal do postavenia občana, ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou politikou, že je prívržencom

Falun Gong resp. námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu,

irelevantné. Z obsahu dôvodov ktoré navrhovateľ uviedol vo svojej žiadosti o azyl je zjavné,  

že z Číny vycestoval z dôvodu podnikania na Slovensku a že o azyl požiadal výlučne z dôvodu

legalizácie svojho pobytu na území Slovenska, keďže sa mu nepodarilo svoj predchádzajúci pobyt

na Slovensku zlegalizovať – obnoviť povolenie k pobytu. Nejde teda o obavu z perzekúcie

v zmysle § 8 zákona o azyle. Krajský súd uviedol, že prípadná prezentácia akýchkoľvek iných

dôvodov žiadosti o azyl počas obdobia po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia je

irelevantnou. Krajský súd ďalej dodal, že dôvody poskytnutia azylu musia existovať v čase, keď

žiadateľ o azyl opustil krajinu pôvodu a samotný akt podania žiadosti o azyl nemôže byť dôvodom

udelenia azylu. Navrhovateľ podobne nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou

azylanta, teda osoby, ktorej azyl už bol udelený. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku

uviedol, že je prívržencom Falun Gong v dôsledku čoho má obavy z návratu do Číny. Túto

argumentáciu vyhodnotil krajský súd ako absolútne účelovú a nepravdivú, nakoľko sám   1Sža/81/2010

navrhovateľ pri pohovore pred odporcom priznal, že nikdy nebol prívržencom hnutia Falun Gong

a nikdy ho ani nepraktizoval.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že ani táto námietka  

nie je dôvodná. Odporca vychádzal dôsledne zo stavu veci zisteného z vyhlásenia, ktorým

navrhovateľ požiadal o azyl, z obsahu vstupného pohovoru vykonaného s navrhovateľom a zo správ

o Číne ktoré vyhľadal z rôznych zdrojov, ktoré boli založené do spisu a pri zistení stavu veci

dodržal zákonom predpísané postupy.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu

k neposkytnutiu doplnkovej ochrany. Označil ju za nedôvodnú a uviedol, že výrok o neposkytnutí

doplnkovej ochrany je v súlade so zákonom. Navrhovateľ nebol v Číne nikdy trestne stíhaný ani

odsúdený k trestu smrti a v prípade návratu mu nehrozí ani jeho uloženie resp. výkon. Nikdy nebol

objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a nakoľko zo správ o krajine jeho pôvodu

nevyplýva, že by sa čínski navrátilci pri svojich návratoch stretli so zlým zaobchádzaním, nehrozí

mu takéto zaobchádzanie. V Číne nie je medzinárodný ani vnútroštátny ozbrojený konflikt v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa ohrozená.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil

azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako rozhodnutie správne a zákonné potvrdil.  

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

neprihliadal na politické dôvody, a to na vážnosť politickej situácie v Číne. Uviedol, že navrhovateľ

sa obáva prenasledovania z dôvodu, že požiadal o politický azyl v inej krajine a tým nepriamo

nesúhlasil s politikou režimu a stal sa nepohodlnou osobou. Neudelením azylu by sa dostal  

do pozície človeka, ktorý sa nechcel vrátiť do vlasti dobrovoľne. Podľa navrhovateľa takéto osoby,

ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci, sú po politickej

a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života. Navrhovateľ ďalej uviedol,  

že je zástancom hnutia Falun Gong a vyjadril svoje obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti.   1Sža/81/2010

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že súd nevenoval náležitú pozornosť výroku

administratívneho vyhostenie cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť, čo v Číne

nepochybne doposiaľ trvá.

Navrhovateľ napáda aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu na území

Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú s tým, že zistil skutočnosti ktoré navrhovateľa

neoprávňujú na udelenie azylu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a rozsudok krajského

súdu a správneho orgánu považuje za porušenie práv v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných dohovorov

a že odporca nedostatočne zistil stav veci.

Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť sa ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne

správny a zákonný potvrdiť. Uviedol, že opravný prostriedok je svojím obsahom totožný

s opravným prostriedkom podaným proti rozhodnutiu migračného úradu a neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, ktoré by menili skutkový stav v danej veci. Tiež uviedol, že navrhovateľ v priebehu

konania a ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho

oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Podľa odporcu správny orgán objektívne

a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil,  

že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle

a napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle

a Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Okrem toho považuje

opravný prostriedok za zmätočný, nakoľko napáda rozsudok z dôvodu nevenovania náležitej

pozornosti výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutiu

migračného úradu o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, napriek tomu, že výroková

časť rozhodnutia migračného úradu takéto výroky neobsahuje.

  1Sža/81/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne   päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,  

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov,  

aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

  1Sža/81/2010

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny  

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,  

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

  1Sža/81/2010

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území  

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.  

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi  

na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho   pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.  

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(odpovede vypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR   1Sža/81/2010

z 9.2.2009, informácie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o krajine z 12.1.2010,

informácie z www.businessinfo.cz, ako aj ostatné všeobecne dostupné zdroje), z ktorých vyhodnotil

a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody,

pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 10.12.2009 navrhovateľ

pricestoval na Slovensko legálne v roku 2006 za účelom podnikania na vlastný cestovný pas

a vízum SR. Cestovný pas však stratil a jeho stratu nenahlásil, nakoľko nevedel kde má tak urobiť.

V Číne bol nezamestnaný. Na Slovensku sa zamestnal vo firme Y. v Bratislave, ktorá sa zaoberá

predajom topánok.  

Na výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uviedol, že dôvodom jeho

príchodu na Slovensko bolo to, že tu chcel podnikať. Na Slovensku má aj príbuzných a jedným z nich je aj N., vedúci firmy Y., ktorý je manželom jeho sesternice. Ako ďalší dôvod svojho

odchodu z krajiny uviedol navrhovateľ to, že bol učiteľom Falun Gong a nakoľko o tom vláda

nevedela, podarilo sa mu bez problémov z Číny vycestovať. Na otázku koho učil cvičiť uviedol, že

učil rodinu, strednú generáciu a roľníkov. Navrhovateľ bol potom vyzvaný, aby predviedol niektoré

cviky Falun Gong. Na túto výzvu však nebol schopný vôbec reagovať a po ďalšom dokazovaní

a vyvrátení jeho tvrdení nakoniec priznal, že Falun Gong neovláda a nikdy ho necvičil.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nemal problémy, nie je členom politickej

strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo ani nie je proti nemu vedené trestné konanie.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej

republiky nepreukázaním opodstatnenosti jeho žiadosti o udelenie azylu, nakoľko na základe

výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že navrhovateľ zakladá svoju

žiadosť na dôvodoch nedostatočných pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V súlade

so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov     1Sža/81/2010

za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť

dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom brániť osobe, ktorá ich

znáša, ďalej žiť v svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených  

v čl. 1 A Ženevského dohovoru. Ohrozenie slobody a života z vyššie uvedených dôvodov

predstavuje perzekúciu, teda činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru

vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je

úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaný. Toto sa

ale v prípade navrhovateľa nepotvrdilo. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ počas azylového

konania neuviedol žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne materiály, ktoré by potvrdzovali,  

že by mu v krajine pôvodu hrozilo prenasledovanie políciou, armádou, či inými štátnymi orgánmi.

Jediným dôvodom jeho odchodu z Číny bolo to, že na Slovensku chcel podnikať. Podľa odporcu je

teda jedinou príčinou odchodu z krajiny pôvodu zlá ekonomická situácia navrhovateľa, nakoľko

uviedol, že v Číne zamestnanie nemal a bol doma. Odporca vyhodnotil žiadosť navrhovateľa

o udelenia azylu ako účelovú, nakoľko o azyl požiadal až po tom, ako prestal riešiť svoju situáciu

v súvislosti s jeho pobytom na území Slovenskej republiky prostredníctvom zákona o pobyte

cudzincov. Odporca nakoniec uviedol, že navrhovateľ zneužíva azylový systém Slovenskej

republiky, ktorý slúži na poskytnutie jednej z najvyšších foriem ochrany občanovi cudzieho štátu na

legalizáciu jeho pobytu.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,  

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.

Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie

doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol

v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym

bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne a individuálne

ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas

medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom pôvodcom prenasledovania

alebo vážneho bezprávia je štát, politické strany, hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo   1Sža/81/2010

podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak je možné preukázať, že vyššie uvedené

subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym

bezprávím. Odporca konštatoval, že v prípade navrhovateľa neboli zistené dôvody domnievať sa,  

že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak,  

ako to vyplýva zo zákona o azyle. Navrhovateľ nemal žiadne problémy s čínskymi štátnymi

orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu,

nikdy nebol členom nejakej protivládnej skupiny. Aj keď v Číne situácia v oblasti ľudských práv

nie je na štandardnej úrovni, navrhovateľ nepreukázal, že by v jeho prípade mohli byť nejako

porušované. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa nemusí obávať žiadnych konkrétnych

problémov, ktoré by sa dali charakterizovať ako vážne bezprávie. Navyše v súčasnosti neprebieha

v Číne žiadny medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, ktorý by pre navrhovateľa predstavoval

individuálnu hrozbu.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona

o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca   len v rozsahu   dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Odvolací súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa - nevenovanie náležitej pozornosti

výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutiu migračného úradu

o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, z dôvodu, že výroková časť rozhodnutia odporcu

takého výroky vôbec neobsahuje.

  1Sža/81/2010

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len  

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8   zákona o azyle je viazané objektívne na   prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2   písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,  

a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny záver správneho orgánu i krajského súdu, že u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších

relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.

Rovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli dané predpoklady  

pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca

nepovažoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený

reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

  1Sža/81/2010

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. októbra 2010

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová