Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/80/2010

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: T., nar. X., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy v zahraničí bytom

R., t. č. Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky R., na základe

dlhodobej priepustky Ľ., adresa na doručovanie pošty: JUDr. J., O., proti odporcovi: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-745-18/PO-Ž-2009 zo dňa 27.1.2010, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/17/2010-32 zo dňa

2.6.2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 9Saz/17/2010-32 zo dňa 2.6.2010   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

  1Sža/80/2010

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-745-18/PO-Ž-2009 zo dňa 27.1.2010, ktorým odporca neudelil

navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených

v § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

(ďalej len zákon o azyle) a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle.

O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca zákonným a dostatočným   spôsobom zistil stav

veci. Uviedol, že samotné podanie žiadosti o azyl nie je dôvodom k udeleniu azylu, pretože

navrhovateľ požiadal o azyl iba z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku, pričom jeho

prezentovanie že je členom hnutia Falun Gong sa preukázalo ako účelové a v prípade návratu

navrhovateľa do krajiny pôvodu mu nehrozí žiadne bezpečnostné riziko.

Podľa krajského súdu sú námietky navrhovateľa, že tým, že na Slovensku požiadal o azyl  

sa dostal do postavenia občana, ktorý nesúhlasí s oficiálnou vládnou politikou, že je prívržencom

Falun Gong resp. námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu,

irelevantné. Z obsahu dôvodov ktoré navrhovateľ uviedol vo svojej žiadosti o azyl je zjavné,  

že z Číny vycestoval z dôvodu podnikania na Slovensku a že o azyl požiadal výlučne z dôvodu

legalizácie svojho pobytu na území Slovenska, keďže sa mu nepodarilo svoj predchádzajúci pobyt na Slovensku predĺžiť. Nejde teda o obavu z perzekúcie v zmysle § 8 zákona o azyle. Krajský súd

uviedol, že prípadná prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov žiadosti o azyl počas obdobia  

po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia je irelevantnou. Krajský súd ďalej dodal,  

že dôvody poskytnutia azylu musia existovať v čase, keď žiadateľ o azyl opustil krajinu pôvodu a samotný akt podania žiadosti o azyl nemôže byť dôvodom udelenia azylu. Navrhovateľ podobne

nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta, teda osoby, ktorej azyl už bol

udelený. Navrhovateľ pri pohovore pred odporcom prezentoval, že sa po príchode na Slovensko stal

prívržencom Falun Gong a z tohto dôvodu by mohol mať po návrate do Číny problémy. Krajský

súd vyhodnotil výpoveď navrhovateľa v tejto časti ako zjavne účelovú, nakoľko nemal ani základné

vedomosti o hnutí Falun Gong. Nevedel kto je jeho zakladateľom, nevedel koľko cvičení sa cvičí,

ako sa volajú a ním predvedená poloha rúk nie je predvedením žiadneho z cvikov, čo je zrejmé     1Sža/80/2010

aj z doplnenia dokazovania vykonaného krajským súdom. Krajský súd doplnil dokazovanie

podrobným popisom a fotografickým vyobrazením jednotlivých cvičení Falun Gong.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že ani táto námietka  

nie je dôvodná. Odporca vychádzal dôsledne zo stavu veci zisteného z vyhlásenia, ktorým

navrhovateľ požiadal o azyl, z obsahu vstupného pohovoru vykonaného s navrhovateľom a zo správ

o Číne ktoré vyhľadal z rôznych zdrojov, ktoré boli založené do spisu a pri zistení stavu veci

dodržal zákonom predpísané postupy.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu

k neposkytnutiu doplnkovej ochrany. Označil ju za nedôvodnú a uviedol, že výrok o neposkytnutí

doplnkovej ochrany je v súlade so zákonom. Navrhovateľ nebol v Číne nikdy trestne stíhaný  

ani odsúdený k trestu smrti a v prípade návratu mu nehrozí ani jeho uloženie resp. výkon. Nikdy

nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a nakoľko zo správ o krajine jeho

pôvodu nevyplýva, že by sa čínski navrátilci pri svojich návratoch stretli so zlým zaobchádzaním,

nehrozí mu takéto zaobchádzanie. Navrhovateľovi nehrozí takého zaobchádzanie ani z ním

uvádzaného dôvodu, že je príslušníkom hnutia Falun Gong, nakoľko bolo v konaní preukázané,  

že navrhovateľ nie je cvičiteľom Falun Gong a to ani na slovenskom území, ako uviedol  

pri vstupnom pohovore. V Číne nie je medzinárodný ani vnútroštátny ozbrojený konflikt v dôsledku

ktorého by bola osobná integrita navrhovateľa ohrozená.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil

azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako rozhodnutie správne a zákonné potvrdil.  

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

neprihliadal na politické dôvody, a to na vážnosť politickej situácie v Číne. Uviedol, že navrhovateľ

sa obáva prenasledovania z dôvodu, že požiadal o politický azyl v inej krajine a tým nepriamo

nesúhlasil s politikou režimu a stal sa nepohodlnou osobou. Neudelením azylu by sa dostal  

do pozície človeka, ktorý sa nechcel vrátiť do vlasti dobrovoľne. Podľa navrhovateľa takéto osoby,

ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci, sú po politickej

a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života. Navrhovateľ ďalej uviedol,  

že je zástancom hnutia Falun Gong a vyjadril svoje obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti.   1Sža/80/2010

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že súd nevenoval náležitú pozornosť výroku

administratívneho vyhostenie cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť, čo v Číne

nepochybne doposiaľ trvá.

Navrhovateľ napáda aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu na území

Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú s tým, že zistil skutočnosti ktoré navrhovateľa

neoprávňujú na udelenie azylu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a rozsudok krajského

súdu   a správneho orgánu považuje za porušenie práv v nadväznosti na Ústavu Slovenskej

republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných

dohovorov a že odporca nedostatočne zistil stav veci.

Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne

správny a zákonný potvrdiť. Uviedol, že opravný prostriedok je svojím obsahom totožný

s opravným prostriedkom podaným proti rozhodnutiu migračného úradu a neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, ktoré by menili skutkový stav v danej veci. Tiež uviedol, že navrhovateľ v priebehu

konania a ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho

oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Podľa odporcu správny orgán objektívne

a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil,  

že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle

a napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle

a Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Okrem toho považuje

opravný prostriedok za zmätočný, nakoľko napáda rozsudok z dôvodu nevenovania náležitej

pozornosti výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutiu

migračného úradu o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, napriek tomu, že výroková

časť rozhodnutia migračného úradu takéto výroky neobsahuje.

  1Sža/80/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,  

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď  

sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

  1Sža/80/2010

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny  

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,  

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

  1Sža/80/2010

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území  

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.  

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi  

na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho   pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.  

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu   1Sža/80/2010

(odpovede vypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR,

informácií CIA Svetová kniha faktov, Čína, posledná aktualizácia 22.1.2009, informácie Agentúry

pre hranice, Veľká Británia, informácia o krajine pôvodu Čína z 18.12.2008, základné informácie

o teritóriu Čína – www.businessinfo.cz, www.falungong.sk, www.sme.sk, Encarta Reference

Library 2006 DVD, ako aj všeobecne dostupné zdroje), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal

súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 15.12.2009 navrhovateľ

pricestoval na Slovensko legálne v júli 2008 za účelom podnikania. Má tu strýka Q., ktorý je už

slovenský štátny občan a s ktorým si založil firmu s názvom O. zaoberajúcu sa predajom textilu. Na

území Slovenskej republiky mal prechodný pobyt od mája 2008 asi do konca apríla 2009. Vo

februári alebo marci 2009 požiadal Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava o predĺženie

prechodného pobytu za účelom podnikania. Pobyt mu predĺžený nebol, nakoľko bol políciou

vyzvaný, aby k žiadosti doložil doklady ohľadne firmy. Tieto doklady polícii v júli predložil,

doposiaľ údajne nedostal nijakú odpoveď. Preto sa rozhodol požiadať o udelenie azylu a tým si

zlegalizovať pobyt na Slovensku.

Na výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu  

a pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území

Slovenskej republiky uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval a na Slovensko prišiel z dôvodu

podnikania, nakoľko tu chcel podnikať s textilom. Iný dôvod odchodu z krajiny pôvodu nemal.

O udelenie azylu na území Slovenska požiadal preto, že sa mu nedal predĺžiť pobyt na území

a chcel tu ešte zostať žiť. Na otázku či sa obáva niečoho v prípade návratu do krajiny pôvodu

odpovedal záporne. Na otázku prečo v zápisnici o podaní vysvetlenia, ktorá bola spísaná

21.11.2009 pracovníkmi oddelenia azylu PZ Adamov – Gbely uviedol, že žiada na území

Slovenskej republiky o udelenie azylu z politických dôvodov, nakoľko mal v Číne problémy kvôli

jeho demokratickým politickým názorom uviedol, že v krajine pôvodu bol prívržencom Falun Gong

a myslel si, že by mohol mať preto problémy. Preto odišiel do zahraničia. Na otázku kedy sa stal

prívržencom Falun Gong uviedol, že po príchode na Slovensko. Na otázku ako sa mohol stať

prívržencom Falun Gong na Slovensku, keď predtým povedal, že bol prívržencom Falun Gong

v krajine pôvodu a preto odišiel do zahraničia uviedol, že uviedol, že sa stal prívržencom Falun   1Sža/80/2010

Gong v máji 2008 a vtedy bol ešte doma. Na výzvu, aby predviedol nejaký cvik Falun Gong

navrhovateľ spojil dlane svojich rúk v oblasti hrude prstami nahor a uviedol, že sa to volá Da zuo.

Na výzvu, aby predviedol ďalšie cviky navrhovateľ ukázal neurčité pohyby a uviedol, že uvedený

cvik sa volá tiež Da zuo. Ďalej uviedol, že uvedené praktizuje iba krátko a preto cviky nevie dobre

ukázať a nazvať. Nemá vraj na to čas. Navrhovateľ nevedel uviesť koľko cvičení má Falun Gong.

Ďalej uviedol, že cvičenie Da zuo patrí do súboru pre začiatočníkov, názov súboru však nevedel

uviesť. Uviedol aj, že o Falun Gong sa dozvedel od známeho menom P., ktorý mu o tom dal aj

knihu. Niečo si z nej prečítal a niečo aj cvičil doma a v parku, kde bol sám. Názov spomínanej

knihy však uviesť nevedel. Na otázku či mal v krajine pôvodu kvôli Falun Gong nejaké problémy

odpovedal záporne. Uviedol, že teraz veľmi necvičí, iba číta nejakú literatúru, hlavne noviny, ktoré

rozdávajú na Starej vajnorskej ul.. Ich názov však nevedel uviesť. O Falun Gong, jeho filozofii

a pod. vedel uviesť toľko, že je to cvičenie, ktoré ma dobré účinky na zdravotný stav a aj  

na psychiku, človek sa cíti šťastný keď cvičí a keď človek cvičí Falun Gong tak ľahšie dosiahne

svoje ciele. Na otázku ako by sa v Číne dozvedeli, že je prívržencom Falun Gong, keď ho prakticky

nepraktizuje nevedel odpovedať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nemal problémy, nie je členom politickej

strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo ani nie je proti nemu vedené trestné konanie.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej

republiky nepreukázaním opodstatnenosti jeho žiadosti o udelenie azylu, nakoľko na základe

výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že navrhovateľ odôvodnil

svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami a dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8

zákona o azyle. Svoju žiadosť zakladal na iných ako rasových, národnostných, náboženských

dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických

názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Z krajiny pôvodu

vycestoval navrhovateľ za účelom podnikania a keďže mu po skončení pobytu na území Slovenskej

republiky nebol pobyt predĺžený a on chcel aj naďalej zostať na území Slovenska, rozhodol sa

požiadať o udelenie azylu, čo nie je dôvodom na udelenie azylu na území Slovenska, nakoľko sa

nejedná o prenasledovanie v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle, ale iba o pokus

zlegalizovať si pobyt na území Slovenska iným spôsobom ako cestou Oddelenia cudzineckej polície

PZ. Navyše pred odchodom z krajiny pôvodu nemal nijaké problémy so štátnou mocou     1Sža/80/2010

a ani s nikým iným. Ako nedôveryhodné posúdil odporca tvrdenie navrhovateľa, že je prívržencom

Falun Gong, nakoľko nevedel uviesť žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenie

a podľa názoru odporcu je doba od mája 2008, kedy sa mal stať prívržencom Falun Gong  

do pohovoru 15.12.2009 dostatočne dlhá na to, aby aj začiatočník poznal názvy cvičení, názov

knihy, ktorú študuje a s ktorou pracuje, prípadne poznal meno jej autora   a pod. Navyše odporca

uvádza, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava konanie vo veci žiadosti o obnovenie

povolenia na prechodný pobyt pre navrhovateľa zastavilo, pretože nepredložil doklad potvrdzujúci,

že by bol schopný zo zdaneného príjmu za rok 2008 uživiť seba, prípadne svoju rodinu,  

čo je povinný v zmysle § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Odporca žiadosť navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodnú, účelovú

a špekulatívnu s cieľom vyhnúť sa vyhosteniu do krajiny pôvodu.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,  

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.

Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie

doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym

bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne a individuálne

ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas

medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom pôvodcom prenasledovania

alebo vážneho bezprávia je štát, politické strany, hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo

podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak je možné preukázať, že vyššie uvedené

subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym

bezprávím. Odporca konštatoval, že ani jedna z uvedených možností vážneho bezprávia  

sa u navrhovateľa nepreukázala ani nepotvrdila.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom   1Sža/80/2010

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona

o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Odvolací súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa - nevenovanie náležitej pozornosti

výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutiu migračného úradu

o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, z dôvodu, že výroková časť rozhodnutia odporcu

takého výroky vôbec neobsahuje.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len  

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8   zákona o azyle je viazané objektívne na   prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2 písm. d/   zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,  

a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny záver správneho orgánu

i krajského súdu, že u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších

relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.

Rovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli dané predpoklady  

pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca

nepovažoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený

reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.

  1Sža/80/2010

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. októbra 2010

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová