Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/8/2012

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci

žalobcu: D., nar. X., štátny príslušník Kazachstanu, bytom N., zastúpený Advokátskou kanceláriou

Škamla, s. r. o., so sídlom Makovického 15, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu

hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Hrobákova č. 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. p.: UHCP-BA-HCP-KZ-14-002/2010 zo dňa 14.10.2010, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 366/2010-39 zo dňa 22.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 3S 366/2010-39 zo dňa 22.11.2011   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku, zamietol žalobu žalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. p.: UHCP-BA-HCP-KZ-14-002/2010 zo dňa 14.10.2010,

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava     1Sža/8/2012

č. p.: UHCP-BA-OCP-Ž-2172-017/2010/CEC zo dňa 12.7.2010, ktorým bola zamietnutá žiadosť

žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len SR)

na účel podnikania podľa ustanovenia § 26 ods. 2 písm. i) s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1

písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) platnom a účinnom v čase

vydania predmetného rozhodnutia.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa jeho názoru sa žalovaný vysporiadal

so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, správne zistil skutkový a právny stav

a vyvodil správny záver v tom, že pri posudzovaní splnenia podmienok na udelenie povolenia  

na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania môže uplatniť inštitút správneho uváženia.

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 693/2006 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon

o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný

pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre SR, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci.

Tým bude umožnené regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov,

napríklad od orgánov územnej samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový

prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Správny orgán si v tomto

prípade vyžiadal vyjadrenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (uviedol,  

že nemá záujem na rozširovaní podnikateľských aktivít žalobcu a nevie posúdiť verejný záujem

a hospodársky prínos danej spoločnosti pre SR), vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR (uviedlo,

že predpisy SR neupravujú kúpu a predaj stomatologických zariadení a prístrojov v štátoch

Európskej únie a ich predaja do Kazachstanu, a preto nie je kompetentným orgánom k zaujatiu

stanoviska), vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR (uviedlo, že nie je v ekonomickom záujme

SR rozširovať podnikateľskú činnosť, akú vykonáva žalobcova spoločnosť, pretože v SR je

dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú podnikateľskú činnosť,

a preto neodporučil udelenie povolenia menovanému na prechodný pobyt za účelom podnikania).

Krajský súd ďalej uviedol, že podľa jeho názoru práve Ministerstvo hospodárstva SR je orgánom,

ktorý má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov  

na hospodárstvo SR.

  1Sža/8/2012

Na záver uviedol, že cudzinec nemá na udelenie povolenia na prechodný pobyt právny nárok

a správny orgán nemá povinnosť mu ho udeliť pri splnení zákonných podmienok bez priestoru  

na správnu úvahu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie a navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak,

že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru

Bratislava sa zrušuje a vec sa vracia Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava  

na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania.

Svoje odvolanie odôvodnil tak, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí

z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR nevypracováva a nevedie žiadne analýzy,

výskumy, výpočty, či prieskumy trhu za účelom zistenia, ktoré podnikateľské činnosti a v akej

miere sú v SR zastúpené. Vyjadrenie ministerstva nevychádza zo žiadnych relevantných podkladov, a preto nemajú žiadnu právnu relevanciu. Ak teda krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného

s poukazom na relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR bez toho, aby sa zaoberal tým,

či môže relevantne posúdiť otázku povolenia na prechodný pobyt, nesprávne právne posúdil vec.

Žiadosť žalobcu bola dňa 8. júna 2010 vyhodnotená tak, že bolo navrhnuté udeliť prechodný

pobyt na 1 rok odo dňa podpísania riaditeľom Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava. Toto

vyhodnotenie bolo pripomienkované, že v ňom chýba vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR

a zistenie, či činnosť, ktorú plánuje vykonávať, vyžaduje špeciálne povolenie a či sa zariadenia,

ktoré plánuje vyvážať, môžu vyvážať z územia SR. Následne boli do spisu vložené vyjadrenie

Ministerstva zdravotníctva SR a vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR. Na základe tohto

stanoviska bola žiadosť navrhovateľa zamietnutá, a to aj napriek tomu, že predtým správny orgán

vyhodnotil žiadosť žalobcu tak, že odporučil udelenie povolenia na prechodný pobyt. Dôvodom  

na neudelenie povolenia bolo iba vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR. Podľa názoru žalobcu

Ministerstvo hospodárstva SR vo vyjadrení odpovedalo na otázky, ktoré sa netýkali verejného

záujmu SR. Uviedlo len, že v SR je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich   1Sža/8/2012

rovnakú podnikateľskú činnosť ako navrhovateľ a nie je v ekonomickom záujme SR ich rozširovať

a neodporučilo udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania. Nie je ale zrejmé,

z čoho vo svojom vyjadrení vychádzalo. Ministerstvo skúmalo všeobecné činnosti spoločnosti

navrhovateľa a nie dva hlavné predmety činnosti, teda obchodovanie so zariadeniami používaných

v ropnom priemysle a so stomatologickými zariadeniami.

Žalobcovi nie je zrejmé, prečo krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Nevyjadruje sa

k pochybnostiam okolo vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR, konštatuje iba, že je kompetentné

na posúdenie dopadu vykonávania podnikateľskej činnosti na hospodárstvo SR a to bez toho, aby sa

zaoberal tým, či ministerstvo vôbec zhromažďuje informácie, na základe ktorých by sa mohlo

kompetentne vyjadrovať. Rozsudok neodpovedá na otázky položené v žalobe.

Žalobca ďalej uviedol, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na udelenie

povolenia na prechodný pobyt na území SR a ak mu bol zamietnutý na základe záverečnej vety  

vo vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR, ktorého sa na otázku verejného záujmu nikto nepýtal, bol tým ukrátený na svojich právach. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt síce neexistuje

právny nárok, správny orgán je však povinný riadne preskúmať vec a žiadosť o udelenie povolenia

zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch a rozhodnutie riadne odôvodniť.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti

o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania policajný útvar prihliada na verejný

záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos

podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Policajný útvar nemôže

objektívne posúdiť skutočnosti ohľadom verejného záujmu, prínosu podnikateľskej činnosti

cudzinca pre hospodárstvo SR, a preto musí spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, ktoré sú

kompetentné sa k nim vyjadrovať. Preto žiadal o vyjadrenie Ministerstvo zdravotníctva SR

i Ministerstvo hospodárstva SR.

Zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR je pritom zrejmé, že sa vyjadrilo ku všetkým

predmetom podnikania. V žiadosti, ktorá mu bola zaslaná, boli uvedené dostatočné informácie  

pre objektívne posúdenie podnikateľskej činnosti žalobcu.

  1Sža/8/2012

Žalovaný ďalej uviedol, že verejný záujem je záujmom, na ktorom sú zainteresovaní občania

väčšieho celku napr. obce. Zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia na pobyt vo verejnom záujme je

možné   v prípadoch, ak napríklad cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre SR  

a aj tak je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Je potrebné regulovať počty cudzincov z tretích

štátov na určitom území, a to aj na základe podkladov vyžiadaných napríklad od príslušných

orgánov štátnej správy.

Na záver žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu úplne a presne zistil

skutočný stav pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný

pobyt. Rozhodol na základe jednoznačne preukázaných skutočností. V danom prípade môže

žalovaný uplatniť inštitút správneho uváženia, pretože otázka posúdenia splnenia podmienok  

pre udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR je vecou voľnej úvahy správneho orgánu.

Správny orgán nemá povinnosť pri splnení zákonných podmienok udeliť povolenie na prechodný

pobyt na účel podnikania bez priestoru na právnu úvahu. Preto navrhoval zamietnuť odvolanie a potvrdiť rozsudok krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,  

a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno

priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja  

ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred  

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).  

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej

správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej

samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie  

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2

O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo   1Sža/8/2012

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa

rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia  

č. p.: UHCP-BA-HCP-KZ-14-002/2010 zo dňa 14.10.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. p.: UHCP-BA-OCP-Ž-2172-017/2010/CEC zo dňa

12.7.2010, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobytu  

na území SR na účel podnikania podľa ustanovenia § 26 ods. 2 písm. i) s poukazom na ustanovenie

§ 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania predmetného

rozhodnutia, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom  

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu,

či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe, a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán skonštatoval, že prvostupňový správny orgán

rozhodol správne a napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný

pobyt na území SR za účelom podnikania bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,

ako aj správnym poriadkom. Uviedol, že vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR je dostatočným

podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu a v žiadosti o vyjadrenie, zaslanej na ministerstvo,

sú uvedené dostatočné informácie na objektívne posúdenie podnikateľskej činnosti. Prvostupňový

správny orgán na základe vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR a s použitím správnej úvahy

vyhodnotil dôkazy a skonštatoval, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme. Verejný záujem je

oprávnený posudzovať príslušný orgán ako napríklad obec, ministerstvo, prípadne iný ústredný

orgán štátnej správy. Odvolací orgán preto dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne

použil správnu úvahu a má za to, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na vyjadrenie Ministerstva

hospodárstva SR, ktorý uviedol, že nie je v ekonomickom záujme SR rozširovať podnikateľskú

činnosť účastníka konania, nakoľko je na území SR dostatočný počet podnikateľských subjektov   1Sža/8/2012

vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v oblasti nákupu zariadení používaných v ropnom priemysle

a ich následných predajom do Ruskej federácie a Kazachstanu, ako aj vzhľadom na predmety

činnosti spoločnosti uvedené v spoločenskej zmluve o založení spoločnosti. Podľa správneho

orgánu na podnikateľskú činnosť účastníka konania zameranú na kúpu stomatologických zariadení

a prístrojov v štátoch EÚ a ich následného predaja do Kazachstanu nie je potrebné, aby účastník

konania mal na území SR prechodný pobyt na účel podnikania. Túto činnosť môže vykonávať  

aj z domovského štátu. Tvrdenie účastníka, že má zatiaľ uzatvorené len ústne dohody nepovažoval

správny orgán za dostatočne preukázané, pretože toto vyjadrenie nebolo podložené písomným

podkladom, ktorý by potvrdzoval skutočný podnikateľský zámer účastníka konania na území SR.

Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu, na účel podnikania by malo byť udelené

povolenie na prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom  

pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov.

Situácia na trhu práve nedovoľuje prijímať nekontrolovaný počet cudzincov, a preto je potrebná

regulácia neefektívnej migrácie cudzincov na územie SR. Správny orgán skúmal aj to,  

či zamietnutím žiadosti nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo cudzinca podnikať  

na území SR v kontexte s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol,

že tu síce dochádza k stretu   individuálneho záujmu účastníka konania so záujmom verejným,   ale z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem

pred záujmom samotného účastníka konania. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na zistené

skutočnosti s prihliadnutím na verejný záujem, na situáciu a vývoj trhu práce, rozhodol, že udelenie

povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, pretože podnikateľská činnosť účastníka

konania nebude hospodárskym prínosom pre SR.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec

osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný

doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento

zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného

zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský

úrad, na ktorom cudzinec podá žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Orgán, ktorý

žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

  1Sža/8/2012

Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt môže cudzinec podať osobne  

aj na policajnom útvare, ak ide o cudzinca, u ktorého sa vízum nevyžaduje, alebo ak ide  

o prechodný pobyt cudzinca na účel zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie bez prihliadnutia

na situáciu na trhu práce, 11b) alebo o pobyt cudzinca podľa § 21, 22 a § 23 ods. 1 písm. b), d) a f),

alebo o pobyt manžela azylanta, 1) alebo o pobyt cudzinca podľa § 23a alebo ak ide o cudzinca  

s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Policajný útvar vydá

žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí (ods. 2).

Podľa § 25 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec  

na úradnom tlačive. Pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec

povinný predložiť cestovný doklad. Ak cudzinec nepredloží cestovný doklad, zastupiteľský úrad

alebo policajný útvar neprijme žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Zastupiteľský

úrad žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt neprijme ani, ak k nej nebol priložený

doklad o účele pobytu alebo doklad potvrdzujúci bezúhonnosť z domovského štátu, ak sa vyžaduje.

K žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný priložiť dve

fotografie z toho istého negatívu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu (ods. 2).

Cudzinec priloží k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklady nie staršie  

ako 90 dní, ktoré potvrdzujú

a) účel pobytu,

b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o cudzinca podľa § 23a, zmenu účelu pobytu, cudzinca  

s dlhodobým pobytom a cudzinca mladšieho ako 14 rokov, ak ide o cudzinca, ktorý zastupuje alebo

pracuje pre významného zahraničného investora 10bc) v Slovenskej republike, jeho manžela  

a dieťa, títo neprikladajú k žiadosti doklad potvrdzujúci bezúhonnosť zo Slovenskej republiky,

c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca podľa § 23a,

  1Sža/8/2012

d) zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorý

pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu,

cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 21 a študuje na vysokej škole, a cudzinca,

ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 22 ods. 2,

e) dlhodobý pobyt cudzinca,

f) súhlas podľa § 23 ods. 2. (ods. 3)

Účel pobytu cudzinec preukáže

a) dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, ak ide o cudzinca, ktorý žiada o povolenie

na prechodný pobyt podľa § 19 (ods. 4).

Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia  

na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske

potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo

Slovenskej republiky a na verejné zdravie.

Podľa § 26 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia Policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt

zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme.

Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt do 90 dní;  

vo zvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní. Ak ide o cudzinca podľa

§ 21, 22 a § 24 ods. 6, rozhodne policajný útvar do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti. (ods. 3).

Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon

neustanovuje inak (ods. 6).

  1Sža/8/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom krajského súdu, ktorý dospel

k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne

posúdili.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom

povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo  

z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho

rozhodnutia.

Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je nahrádzať

činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda

posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.

Rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia je súdom preskúmateľné. Súd

preskúma rozhodnutie správneho orgánu len v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk

stanovených zákonom, či je v súlade s logickým uvažovaním a či predpoklady takéhoto úsudku boli

zistené procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých

skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery.

Pri tomto uvážení si správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára

kritériá, podľa ktorých a v rámci ktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie

skutočnosti konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie.

Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol dôvod, prečo by povolenie

prechodného pobytu na účel podnikania nebolo vo verejnom záujme,   pričom na podporu svojho

názoru využil najmä vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, v ktorom uviedol „Vzhľadom

k tomu, že na Slovensku je dostatočný počet podnikateľských subjektov vykonávajúcich rovnakú

podnikateľskú činnosť a nie je v ekonomickom záujme Slovenska ich rozširovať, neodporúčame

udelenie povolenia menovaným na prechodný pobyt za účelom podnikania.“

  1Sža/8/2012

Prvostupňový správny orgán si vyžiadal aj vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR

a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré mesto, kde sa nachádza sídlo spoločnosti, ktorej

je žalobca spoločníkom.

Ministerstvo zdravotníctva SR vo svojom vyjadrení uviedlo „Keďže v tomto prípade nejde

o poskytovanie zdravotnej starostlivosti na území SR a ani o distribúciu zdravotníckych pomôcok

do zdravotníckych zariadení na území SR, právne predpisy v pôsobnosti MZ SR túto oblasť

neupravujú. Z toho dôvodu MZ SR nie je kompetentným orgánom SR k zaujatiu stanoviska

v súvislosti s udelením povolenia na prechodný trvalý pobyt na území SR pre štátnych príslušníkov

Kazachstanu podnikajúcich v uvedenej oblasti.“

Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré Mesto uviedol, že predmet podnikania

spoločnosti nie je prínosom pre obyvateľov mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, a preto nemá

záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít žalobcu. Zároveň uviedol, že nevie posúdiť verejný

záujem a hospodársky prínos predmetnej spoločnosti pre SR.

Tieto stanoviská ako aj ostané podklady, z ktorých správne orgány vychádzali, boli   v prospech tvrdenia správnych orgánov o nedostatku verejného záujmu na podnikateľských

aktivitách účastníka konania, ktoré hodlal realizovať na území SR, preto s poukazom na skutočnosť,

že na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, odvolací súd dospel  

k záveru, že vzhľadom k tomu, že predpoklady úsudku správnych orgánov boli zistené riadnym

procesným postupom, o ktorom nemal odvolací súd žiadne pochybnosti, uváženie správnych

orgánov nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), je v súlade  

s pravidlami logického myslenia, nebolo možno z uvedených skutočností vyvodiť iný alebo opačný

záver.

Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie,  

keď žalobca ako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt  

za účelom podnikania zakladal na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemal v danom prípade záujem

Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, prínos takéhoto podnikania možno hodnotiť

negatívne aj podľa ďalších orgánov správy), je aj podľa odvolacieho súdu vo verejnom záujme SR,

pričom nedošlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.   1Sža/8/2012

So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol,  

sa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu  

sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Odvolacie námietky

žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné  

pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový  

ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých  

pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov,

spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom  

o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie povolenia na prechodný pobyt žalobcovi nie je  

vo verejnom záujme. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych

orgánov, že žalobca naplnil ustanovenie § 26 ods. 2 písm. i) s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1

písm. a) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. apríla 2012

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová