Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/76/2010

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: K., nar. X. v meste J., srílanskej štátnej príslušnosti, naposledy bytom v zahraničí: J.,

t. č. PT R., zastúpený JUDr. M., advokátkou, H. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. p.: MU-476-17/PO-Ž/2009 zo dňa 7.10.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/78/2009-42 zo dňa 28. apríla 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k. 9Saz/78/2009-42

zo dňa 28. apríla 2010   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie č. p.: MU-476-17/PO-Ž/2009 zo dňa 7.10.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia  

§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa ustanovení § 13c ods. 1 a § 20

ods. 4 rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal

sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom a za takejto situácie následne rozhodol

správne a v súlade so zákonom o azyle, keď navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu ani

doplnkovú ochranu, pretože jeho dôvody nepovažoval za dôvody, pre ktoré by bol navrhovateľ

v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2

písm. f/ zákona o azyle.

Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými

námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, že táto námietka nie je

dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor, pričom  

pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z jeho obsahu, posudzujúc dôvody navrhovateľovej

žiadosti o azyl vo svetle ním prezentovaných dôvodov. Odporca v rámci svojich povinností

vyhľadal a do spisu založil množstvo informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, potrebných tak  

pre posúdenie samotnej žiadosti o azyl ako aj pre posúdenie bezpečnostných rizík prípadného

návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu.

Za nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu

pre nedostatok dôvodov. Podľa krajského súdu odporca v odôvodnení jasným, zrozumiteľným

a logickým spôsobom opísal zistený stav veci, uviedol v čom videl nenaplnenie predpokladov

udelenia azylu resp. poskytnutia doplnkovej ochrany. Z predmetného odôvodnenia je zrejmý

myšlienkový pochod, ktorým bol vedený pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd považoval aj námietku nesprávneho posúdenia veci za nedôvodnú.

K neudeleniu azylu uviedol, že navrhovateľ vo vyhlásení, ktorým požiadal o azyl uviedol,

že Srí Lanku opustil z dôvodu, že je tamilskej národnosti, ktorá je prenasledovaná vládou. Tento dôvod zopakoval aj počas vstupného pohovoru, v závere ktorého dodal, že v roku 2006

bezprostredne po smrti svojho brata (uviedol, že zomrel počas bojov na Srí Lanke, následne uviedol

iné okolnosti jeho smrti - mal byť zastrelený v taxíku počas doby zákazu vychádzania), bol aj on

zadržaný armádou na jeden týždeň, počas ktorého bol mučený s cieľom, aby sa priznal k spolupráci

s LTTE. Následne bol prepustený a nemal už žiadne problémy ani s armádou a ani s nikým iným,

a to ani do času svojho odletu zo Srí Lanky (10.12.2008).

Podľa krajského súdu navrhovateľ nepreukázal žiadnu z okolností, ktoré uvádzal. Podľa

krajského súdu bolo možné navrhovateľa hodnotiť ako nedôveryhodnú osobu, nakoľko v priebehu

azylového konania zásadným spôsobom zmenil dôvody svojho odchodu zo Srí Lanky, keď uvádzal

iba všeobecné prenasledovania tamilskej národnosti ako celku (aj počas vstupného pohovoru)  

a až v závere pohovoru uviedol okolnosti jeho zadržania.

Podľa krajského súdu je dôvodné predpokladať, že ak by skutočne bol armádou v roku 2006

zadržaný a mučený, zmienil by sa o tejto skutočnosti už pri podaní vysvetlenia na polícii,  

resp. pri podaní vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl. Jeho vysvetlenie toho rozporu, že nerozumel

tlmočeniu neobstojí, nakoľko tlmočenie bolo vykonané do tamilského jazyka, pričom o nedostatku

tlmočenia sa ani len nezmienil.

Podľa krajského súdu už iba táto okolnosť (nedôveryhodnosť navrhovateľa) je dostatočným

dôvodom k neudeleniu azylu.  

Krajský súd uviedol, že ak by výpoveď navrhovateľa, obsahujúca opis jeho zadržania

políciou (v roku 2006) bola pravdivá, výrok o neudelení azylu je správny a zákonný. Dôvodom jeho

údajného zadržania a mučenia v auguste 2006 nebola jeho národnosť, rasa, vierovyznanie,

zastávania politických názorov alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine, ale údajná snaha

armády vynútiť si jeho priznanie, že spolupracuje s LTTE. Pokiaľ ide o prípadné nezákonné

praktiky armády pri vedení boja proti LTTE, krajský súd poukázal na skutočnosť, že od jeho

následného prepustenia uplynul dlhý čas - viac ako dva roky - v priebehu ktorého nemal už žiadne

problémy, a to ani do svojho odchodu zo Srí Lanky. Bola teda narušená časová súslednosť medzi

údajným zadržaním navrhovateľa ako dôvodom jeho žiadosti o azyl a jeho následným odchodom

z krajiny pôvodu.

Z uvedeného možno podľa krajského súdu vyvodiť záver, že dôvod jeho odchodu bol iný

ako ten, ktorý prezentoval pred odporcom a možno spoľahlivo ustáliť, že výrok o neudelení azylu

navrhovateľovi je správny a zákonný.

Krajský súd vyhodnotil aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany za správny a zákonný.

Predpokladom poskytnutia doplnkovej ochrany je existencia bezpečnostného rizika návratu

žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu, t. j. existencia hrozby vážneho bezprávia v čase vydania

napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľovi nebol v krajine jeho pôvodu uložený trest smrti a ani mu

jeho uloženie nehrozí. S poukazom na jeho nedôveryhodnosť niet dôvodu predpokladať,  

že v minulosti (v roku 2006) sa stal objektom neľudského zaobchádzania a keby tomu tak aj bolo,

s poukazom na fakt, že od údajného zadržania armádou v roku 2006 už nemal žiadne problémy

možno dedukovať, že v prípade návratu mu nehrozí neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V konaní sa tiež nepreukázalo, že by na Srí Lanke aktuálne prebiehal ozbrojený konflikt (tento bol

ukončený v máji roku 2009), ktorý by ohrozoval osobnú integritu navrhovateľa. Naviac tento

konflikt bol situovaný do severných oblastí krajiny, teda južné oblasti Srí Lanky boli z tohto

pohľadu bezpečnými, kam by sa navrhovateľ mohol vrátiť aj v čase trvania v súčasnosti  

už ukončeného konfliktu.

Krajský súd poukázal napokon na to, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem

na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči

rozhodnutiu odporcu. Takéto počínanie nesie zjavné známky iného ako prezentovaného dôvodu

odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu.  

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil

azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

potvrdil.  

Proti tomuto rozsudku podal   navrhovateľ v zastúpení svojej právnej zástupkyne včas

odvolanie, v ktorom uviedol, že jeho vyhlásenia produkované v priebehu azylového konania sú

súvislé a hodnoverné a neprotirečia informáciám o krajine pôvodu, práve naopak.

Na základe nedostatočne zistených informácií o krajine pôvodu je podľa neho zrejmé,  

že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Poukázal na to, že odporca v odôvodnení neposkytnutia doplnkovej ochrany vynechal

odôvodnenie v časti týkajúcej sa mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho

zaobchádzania, pričom navrhovateľ v pohovore uvádzal práve mučenie a praktiky súvisiace

s mučením. Odporcovi vyčítal, že nedostatočne vyhodnotil existenciu podmienok pre poskytnutie

doplnkovej ochrany na území SR.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporcu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol ako

vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie odporcu bolo

vydané na základe nedostatočného skutkového a právneho posúdenia. V odvolaní totiž neuvádza

také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia a opätovne

poukazuje len na dôvody žiadosti, tak ako ich uvádzal v priebehu azylového konania.

Podľa odporcu dôvody, ktoré navrhovateľ uvádzal v azylovom konaní sa mu nepodarilo

preukázať hodnoverným spôsobom a bola tu narušená časová súvislosť medzi jeho zadržaním

a odchodom z krajiny pôvodu. Navyše pri podaní vysvetlenia na polícii ani vo vyhlásení o udelenie

azylu a v zápisnici k podaniu vysvetlenia sa o mučení nezmieňoval a poukazoval na všeobecne

nepriaznivú situáciu v krajine jeho pôvodu ohľadne prenasledovania osôb tamilskej národnosti.

Tieto skutočnosti podľa odporcu znižujú dôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa o tom, že bol

v krajine pôvodu vystavený problémom ako neskôr uvádzal.

Navyše navrhovateľ nepožiadal o azyl z vlastnej iniciatívy po príchode na územie SR,  

ale až po zadržaní políciou, keď sa nevedel preukázať žiadnym dokladom oprávňujúcim  

ho na pobyt na území SR. To, že nemá skutočný záujem o azyl potvrdzuje aj to, že po podaní

opravného prostriedku opustil azylové zariadenie a jeho súčasný pobyt nie je odporcovi známy.   Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. augusta 2010 (§ 156  

ods. 1 a ods. 3 OSP).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,  

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti  

k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu  

a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny  

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,  

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.  

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR

a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.  

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(informácie nachádzajúce sa v databáze odporcu pod č. p.: MU-110/ODZS-2009, č. p.: MU-

104/ODZS-2008, informácie zo zasadnutia pracovnej skupiny EK EURASIL k Srí Lanke

z 22.102007 a z novinových článkov týkajúcich sa aktuálnej situácie na Srí Lanke), z ktorých

vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním

na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu

navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 23.9.2009, jeho cieľovou

krajinou bolo Taliansko, kde chcel požiadať o azyl. Žijú tam príbuzní jeho strýka. Uviedol,  

že v prípade, že by nebol zadržaný políciou na území SR, o azyl by na území SR nepožiadal.

Krajinu svojho pôvodu opustil zo strachu, nakoľko je tamilskej národnosti a ako tamojšia

menšina je prenasledovaná vládou. Podozrievali ho zo spolupráce s LTTE.

Navrhovateľ v pohovore uviedol, že sa bojí o život, mohol by byť zadržaný armádou,

prípadne aj usmrtený, len preto, že Srí Lanku opustil.

Na otázku, či chce záverom ešte niečo dodať, uviedol, že mal problémy s armádou. Po smrti

svojho brata, ktorého 12.8.2006 zastrelili v meste Jaffna vojaci za podozrenie zo spolupráce

s LTTE, začali sa aj jeho problémy. Aj jeho podozrievali zo spolupráce s LTTE, preto zo strachu

krajinu opustil.

Niekoľko dní po usmrtení brata, prišli k nim vojaci, pričom spolu s matkou a sestrou  

ich odviezli do nejakého armádneho tábora. Tam ich vypočúvali, pričom matku a sestru v ten istý

deň prepustili a jeho zadržiavali týždeň, pričom počas výsluchu ho aj mučili, bili a liali mu na hlavu

petrolej a povedali, že to zapália. Po tom ako mu nič nedokázali, po týždni ho prepustili s tým,  

že každý deň sa musel hlásiť u nich osobne. Potom už také problémy nemal.

Na otázku   ako došlo k usmrteniu brata uviedol, že brat bol zastrelený vo svojom aute -

taxíku, počas doby, kedy bol vojakmi vyhlásený zákaz vychádzania.

Na otázku odporcu, prečo o svojich problémoch nehovoril už počas vypočutia slovenskou

políciou po zadržaní, resp. po tom, ako požiadal o azyl, uviedol, že bol vypočutý za prítomnosti

tlmočníka, ktorému nerozumel.  

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 20.8.2009 (OCP Stropkov) vyplynulo,  

že navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu opustil asi pred dvoma mesiacmi, za prevedenie  

do Európskej únie, konkrétne do Talianska, mu zaplatil strýko čiastku, ktorú nevie uviesť,

neznámemu človeku - prevádzačovi. Uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiada z dôvodu

ozbrojeného konfliktu v jeho krajine. Má obavy o svoje zdravie a život. Zo zápisnice vyplynulo,  

že navrhovateľ porozumel zákonnému poučeniu a po prečítaní a pretlmočení zápisnice do jazyka

anglického (ktorému jazyku podľa vlastného vyjadrenia rozumie) uviedol, že nežiada opravu  

či doplnenie, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 20.8.2009 (Oddelenie azylu PZ Humenné)

vyplynulo, že navrhovateľ žiada o udelenie azylu z politických dôvodov, pričom uviedol, že je

tamilskej národnosti, ktorá je prenasledovaná vládnucou stranou. Ďalej dodal, že bol v domovskej

krajine väznený jeden mesiac za účasť v boji proti vládnucej strane. Zápisnica o podaní vysvetlenia

bola pretlmočená do anglického a potom tamilského jazyka. So zápisnicou vyjadril súhlas

a o zmenu a doplnenie navrhovateľ nežiadal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, že v jeho

prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Navrhovateľ v krajine podľa vlastného vyjadrenia nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila

perzekúcia. V súvislosti s dôvodom navrhovateľa, pre ktorý žiadal udeliť azyl a to, že sa obáva

možného zadržania a uväznenia armádou, ktorá ho v minulosti zadržala a vypočúvala za podozrenie

zo spolupráce s LTTE, odporca uviedol, že krajinu pôvodu opustil až niekoľko mesiacov  

po spomínanom incidente. Podľa vlastného vyjadrenia sa po prepustení zdržiaval doma, pričom

nemal s nikým žiadne problémy. Preto ním uvedené dôvody nie je možné považovať za perzekúciu

v zmysle zákona o azyle, ale ako dôsledok napätej situácie na Srí Lanke, kde donedávna tamilskí

povstalci bojovali za nezávislosť tamilského štátu v severnej a východnej časti Srí Lanky, čo malo

nepriaznivý vplyv na všetkých obyvateľov v danom regióne.

Analýzou výpovede navrhovateľa odporca dospel k záveru, že jeho obava o život v krajine

pôvodu súvisela s nepokojmi v regióne, čo však nezakladá žiaden relevantný dôvod na udelenie

azylu na území SR.

Odporca v rozhodnutí špecifikuje postavenie a činnosť skupiny LTTE v s uvedením zdrojov,

z ktorých informácie čerpal a súčasne poukazuje na závery zasadnutia skupiny Európskej komisie

EURASIL zo dňa 22.10.2007 (v Belgicku), z ktorých vyplýva, že sa jednotlivé členské štáty

vyjadrili, že žiadnu skupinu srílanských žiadateľov nepovažuje za osoby, ktoré vo všeobecnosti

potrebujú ochranu. Zároveň väčšina členských štátov alternatívu vnútorného presídlenia  

pre Tamilanov zo severu a východu krajiny do hlavného mesta Colomba, ako aj do iných regiónov

na juhu, západe a v centrálnej oblasti považuje za reálne riešenie problému.  

Definitívnou porážkou LTTE v máji 2009 sa na Srí Lanke podarilo ukončiť štvrťstoročie

trvajúcu občiansku vojnu a prezident Srí Lanky Mehonda Radžapaksé prehlásil, že smrť lídra

povstalcov znamená koniec konfliktu a celý národ spadá pod vládu parlamentu.

Odporca na základe uvedeného dospel k záveru, že nebola preukázaná opodstatnenosť obáv

z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, z čoho je zrejmé, že i navrhovateľ nesplnil podmienky

v zmysle§ 8, § 10 zákona o azyle.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,  

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.

Odporca uviedol, že pri posudzovaní opodstatnenosti žiadosti nebolo ničím hodnoverne

preukázané, že by bol navrhovateľ v krajine pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nie je dôvod domnievať sa, že v prípade jeho návratu  

do krajiny jeho pôvodu vzhľadom na aktuálnu situáciu v krajine pôvodu, by bol vystavený reálnej

hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona

o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu   dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len  

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,  

a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť.

Dôvodom jeho údajného zadržania a mučenia v auguste 2006 nebola jeho národnosť, rasa,

vierovyznanie, zastávania politických názorov alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine, ale

údajná snaha armády vynútiť si jeho priznanie, že spolupracuje s LTTE. Pokiaľ ide o prípadné

nezákonné praktiky armády   pri vedení boja proti LTTE, odvolací súd sa stotožňuje s názorom

krajského súdu, že od jeho následného prepustenia uplynul dlhý čas - viac ako dva roky - v priebehu

ktorého nemal už žiadne problémy, a to ani do svojho odchodu zo Srí Lanky. Bola teda narušená

časová súslednosť medzi údajným zadržaním navrhovateľa ako dôvodom jeho žiadosti o azyl a jeho

následným odchodom z krajiny pôvodu.

Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu výrazne oslabuje tvrdenia navrhovateľa,  

že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu boli okolnosti jeho zadržiavania armádou v roku 2006.

Hoci dôvodom neudelenia azylu nebola nedôveryhodnosť navrhovateľa, ani pozornosti odvolacieho

súdu neuniklo, že navrhovateľ takýto dôvod žiadosti neuvádzal pri podaní vysvetlenia zo dňa

20.8.2009 na OCP Stropkov a Oddelení azylu Humenné, ale odvolával sa na všeobecne nepriaznivú

situáciu v krajine pôvodu vo vzťahu vlády k príslušníkom tamilskej skupine. Táto skutočnosť

taktiež prispela k vyhodnoteniu jeho následne uvádzaného dôvodu ako nepreukázaného. Pričom

neobstojí námietka navrhovateľa, že pri podaní vysvetlenia nerozumel tlmočeniu, nakoľko

tlmočenie bolo vykonané do anglického a následne tamilského jazyka, pričom o nedostatku

tlmočenia sa nezmienil.

S poukazom na aktuálnu situáciu v krajine pôvodu, ktorú odporca podrobne analyzoval  

vo svojom rozhodnutí s uvedením zdrojov, z ktorých čerpal, odvolací súd sa stotožnil s názorom

krajského súdu, že rozhodnutie o neudelení azylu je zákonné a krajský súd nepochybil, keď  

za zákonné považoval aj rozhodnutie odporcu v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany

navrhovateľovi.  

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd

uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu  

na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo  

by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak

nežiaduce požadovať ich vycestovanie.

Aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom

návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom

čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu. V danom prípade vzhľadom na aktuálnu situáciu

v krajine pôvodu, na ktoré odporca správne v odôvodnení uvedenej časti výroku rozhodnutie

poukazuje, nebola preukázaná existencia bezprostrednej a reálnej hrozby vážneho bezprávia,  

tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, preto pokiaľ krajský súd považoval

rozhodnutie v napadnutej časti za zákonné, nepochybil.  

Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku

a rovnako aj dôvodom, pre ktorý požiadal navrhovateľ o azyl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi

krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný  

so záverom odporcu o tom, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania

z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a nesplnil podmienky pre poskytnutie

doplnkovej ochrany.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd žiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné považovať  

za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemali úspech

vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. augusta 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová