Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/7/2011

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci

navrhovateľa: C. A., nar. X. alias F. O., nar. X., štátny príslušník Nigérijskej federatívnej republiky

(ďalej len Nigéria), naposledy v zahraničí bytom L., naposledy bytom na Slovensku: Pobytový

tábor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky R., t. č. na neznámom mieste, zastúpený  

Mgr. J., právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, Mäsiarska č. 13, Košice, proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom Pivonková č.

6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-290-17/PO-Ž-2010 zo dňa

21.7.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 9Saz/41/2010-31 zo dňa 3. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 9Saz/41/2010-31 zo dňa 3. novembra 2010   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  1Sža/7/2011

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-290-17/PO-Ž-2010 zo dňa 21.7.2010, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa

o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi

právo na ich náhradu nepriznal.

Námietku, že odporca nesprávne posúdil navrhovateľovu žiadosť o azyl, pričom súčasne

odporca nezobral do úvahy situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, krajský súd vyhodnotil  

ako nedôvodnú. Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žiadosť

navrhovateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, je jediným určujúcim faktorom

posúdenie, či dôvody podanej žiadosti o azyl možno alebo nemožno subsumovať pod dôvody § 8,

§ 10, 13b, § 13a zákona a azyle a žiadne iné okolnosti pre posúdenie správnosti rozhodnutia tohto

typu nie sú relevantnými. Zo všetkých prednesov navrhovateľa je zrejmé, že z Nigérie odišiel

výlučne z dôvodu svojej nepriaznivej ekonomickej situácie, teda z ekonomických dôvodov, ktoré

nie je možné subsumovať pod žiadne z vyššie spomínaných ustanovení zákona o azyle. Ani viera

navrhovateľa v pôsobenie čiernej mágie zo strany strýka voči navrhovateľovi, ako primárny dôvod nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácie navrhovateľa, nie je dôvodom na udelenie azylu alebo

poskytnutie doplnkovej ochrany.

K námietke navrhovateľa, že odporca pri vydaní rozhodnutia nezobral do úvahy situáciu

v krajine pôvodu navrhovateľa krajský súd poukázal na skutočnosť, že situácia v Nigérii, nech  

by bola akákoľvek, nie je podstatnou v prípade, ak je žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne

neopodstatnená. Podstatou je skutočnosť, či navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, ktorý je možné

subsumovať pod niektoré z ust. § 8, § 10, 13b, § 13a zákona a azyle. Ak teda navrhovateľ požiadal

o azyl výlučne z ekonomických dôvodov, i v prípade ak by inak existovali bezpečnostné riziká jeho   1Sža/7/2011

návratu, zamietnutie jeho žiadosti o azyle ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1, písm. a/

zákona o azyle by bolo dôvodné, zákonné a správe.

Nad rámec odôvodnenia krajský súd dodal, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný

záujem na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku

voči rozhodnutiu odporcu.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je

potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie z odôvodnením, že krajský súd rovnako ako aj odporca nedostatočne zistil skutkový stav

a nesprávne vec právne posúdil. Nigériu opustil preto, lebo jeho strýko sa ho pokúšal vplyvom

čiernej mágie pripraviť o rozum a o život a navrhovateľ má z neho strach. Ďalej namietal,  

že odporca sa vôbec nevysporiadal s tým, či spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany  

a že nebolo dodržané ustanovenie § 19a ods. 1 zákona o azyle, keďže pri rozhodovaní nebola vzatá

do úvahy situácia v krajine pôvodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal navrhovateľ aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa vracia

na nové konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhovateľ v podanom opravnom

prostriedku len opakuje dôvody už uvádzané navrhovateľom počas azylového konania a neuvádza

žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Všetky

skutočnosti uvádzané navrhovateľom odporca komplexne a objektívne vyhodnotil, pričom v jeho

prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdením   1Sža/7/2011

navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor,

že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako sú opodstatnené obavy z prenasledovania

z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických

názorov alebo príslušnosti k určitej sociálne skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Rovnako neboli preukázané

žiadne skutočnosti, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu

tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. Dôvody odvolania sú totožné s dôvodmi,  

na základe ktorých sa navrhovateľ odvolal už voči rozhodnutiu odporcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

potvrdil rozsudok krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne   päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 8. marca 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,  

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

  1Sža/7/2011

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny  

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

  1Sža/7/2011

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,  

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území  

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

  1Sža/7/2011

Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.decembra 2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje

svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené  

v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto

lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (ods. 3)  

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne

v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchmi navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu  

(UK Border Agency, Nigéria – informačná správa o krajine pôvodu z 15.1.2010, Úrad  

pre demokraciu, ľudské práva a prácu, Správa o ľudských právach za rok 2009:

Nigéria z 11.3.2010), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú

situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu vyplýva, že z Nigérie vycestoval autom z Lagosu  

do štátu Togo, potom pokračoval loďou do Talianska, po vylodení ho naložili do auta, ktorým

cestoval neznámou trasou a bol vyložený na neznámom mieste, t. j. území Slovenskej republiky,

kde bol zadržaný policajnou hliadkou a požiadal azyl.

  1Sža/7/2011

Na otázku, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu

alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uviedol, že krajinu pôvodu

opustil z dôvodu jeho nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácie. Rodičia mu dávno zomreli,

a preto sa musel živiť sám, nakoľko nemal nikoho, kto by mu mohol pomôcť. Jeho brat je

zdravotne postihnutý. Keď mal prácu, tak bol na tom ešte celkom dobre, avšak keď o prácu prišiel,

bol odkázaný len na dary, ktoré obdržal od rôznych ľudí. Ďalej uviedol, že jeho strýko ovládal

čiernu mágiu, ktorou spôsobil chorobu brata. Navrhovateľ je presvedčený o tom, že čiernou mágiou

zapríčinil aj jeho nepriaznivú ekonomickú situáciu, teda to, že prišiel o prácu a jediný zdroj príjmu.

Strýko údajne spôsobil aj to, že navrhovateľ, ani jeho brat nemajú žiadnych potomkov, ktorí by si

mohli uplatňovať nárok na rodinné pozemky, na ktorých si strýko postavil dom. Podľa

navrhovateľa strýko nemôže pôsobiť na takú diaľku, pretože nevie kde je, nevidí ho, a preto nemá

ako naňho pôsobiť.

Navrhovateľ taktiež uviedol, že proti nemu nebolo nikdy vedené trestné konanie ani nikdy

nemal žiadne problémy s políciou, resp. inými oficiálnymi orgánmi Nigérie a nikdy nevyvíjal

žiadne politické aktivity.  

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že menovaný počas azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil

žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Podľa jeho vyjadrenia

nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadržaný, väznený ani vypočúvaný,

neprišiel do styku s armádou, políciou, súdnictvom ani inými štátnymi orgánmi. Počas pohovorov

uviedol, že o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadal preto,

lebo tu chce zostať pracovať a žiť, nakoľko v Nigérii začal mať ťažký život, najmä po tom,  

ako sa mu prestalo dariť v podnikaní, čo pripisoval vplyvu čiernej mágie jeho strýka. Vplyv čiernej

mágie zároveň počas pohovoru vyvrátil, keď uviedol, že so strýkom bol naposledy v kontakte

približne pred 26 rokmi, ani presne nevie, kde strýko býva a že pokiaľ ho strýko nevidí, tak na neho

čiernou mágiou pôsobiť nemôže. Keďže posledné dva roky, pred odchodom z Nigérie, nebol nikde

zamestnaný, nemal žiaden príjem a živil sa žobraním a darmi, ktoré dostával od ľudí, odporca   1Sža/7/2011

vyjadril presvedčenie, že jeho skutočný dôvod, pre ktorý požiadal o azyl je jeho nepriaznivá

sociálno-ekonomická situácia, ako to uviedol vo vyhlásení. Z dôvodu vyššie uvedených

skutočností, odporca dospel k záveru, že menovaný svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje

inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona

o azyle. Pretože dôvody ako hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok nezakladajú

žiaden relevantný dôvod pre udelenie azylu na území SR, odporca jeho žiadosť ako zjavne

neopodstatnenú zamietol.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá

svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických

dôvodoch.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl

na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu  

na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a

alebo 13b, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd

nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

  1Sža/7/2011

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach

na tieto závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. marca 2011

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová