Najvyšší súd
1Sža/46/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: T. B., trvale bytom E., štátny príslušník E., t.č. Záchytný tábor MÚ MV SR Humenné, zastúpený Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Prezídium Policajného
zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko,
o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-PO9-403-011/2014 zo dňa 17. septembra
2014, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/50/2014-31
zo dňa 15. októbra 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 9Sp/50/2014-31 zo dňa 15. októbra 2014
zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa umiestneného v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 447,98 Eur.
Proti výroku o trovách konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov uvedených
v § 250 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. teda z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza 1Sža/46/2014
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok
krajského súdu tak, že odporca je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu odmenu
za zastupovanie v sume 1814,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné, a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť.
Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku
ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie
prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
Z výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/50/2014-31 zo dňa
15. októbra 2014 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p.
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to
ustanovené v piatej časti.
Podľa § 250s veta druhá O.s.p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie
správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/a b/.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s
O.s.p. nie je prípustné – ani do merita veci, ani voči trovám konania. Napadnutý rozsudok
krajského súdu obsahuje nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách
konania. Ani takéto nesprávne poučenie o tom, že odvolanie je možné podať, v prípadoch,
kedy to zákon nepovoľuje, nezakladá právo na podanie odvolania.
1Sža/46/2014
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS
181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu
druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to
v tejto časti výslovne ustanovené.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ako neprípustné
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Nemohol sa zaoberať
dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého rozsudku, pretože zistil dôvod, ktorý viedol
k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto odvolanie nebolo možné vecne prejednať
a o ňom rozhodnúť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2014
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská