Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sža/40/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X., bytom provincia H., právne zastúpeného JUDr. K., advokátom v P., proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Prešove, Ľubochnianska č. 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-217-22/RHCP-PO-CP-PO-KP-2009 zo dňa 22.5.2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č. k. 5Scud/8/2009-25 zo dňa 11. augusta 2009, takto r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5Scud/8/2009-25 zo dňa 11. augusta 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 250p OSP odmietol opravný prostriedok zo dňa 27.7.2009 smerujúci k preskúmaniu rozhodnutia a postupu č. UHCP-217-22/RHCP-PO-CP-PO-KP-2009 zo dňa 22.5.2009, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 ods. 2 písm. f/ zákona č. 48/20002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 48/2002 Z. z.)..
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd posúdil návrh žalobcu zo dňa 27.7.2009 ako opravný prostriedok smerujúci k preskúmaniu neprávoplatného rozhodnutia. Konštatoval, že toto rozhodnutie nepodlieha prieskumnej právomoci súdov a preto opravný prostriedok podľa § 250p OSP odmietol. Zároveň vyslovil, že neboli splnené ani podmienky konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie s odôvodnením, že podaným návrhom sa domáhal preskúmania právoplatného rozhodnutia (predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2009) a zdôraznil, že vyčerpal aj riadny opravný prostriedok – odvolanie - prípustný voči predmetnému rozhodnutiu. Dodal, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, avšak chýbal na ňom podpis splnomocnenej osoby (z ďalšieho vyplýva, že chýbal zrejme podpis žalobcu) a podaním zo dňa 24.6.2009 bol tento nedostatok odstránený, no prvostupňový správny orgán vyhodnotil odvolanie po odstránení vady ako oneskorene podané, čím porušil ustanovenia Správneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu zistil, že žalobca sa podaním zo dňa 27.7.2009, označeným ako žaloba, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UHCP-217-22/RHCP-PO-CP-PO-KP-2009 zo dňa 22.5.2009, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Proti tomuto prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, na ktorom však – podľa fotokópie podania žalobcu zo dňa 24.6.2009 - chýbal podpis žalobcu (odvolanie teda bolo podané zrejme s podpisom advokáta) a sám žalobca dodatočne predložil žalovanému rovnopis odvolania doplnený o oba podpisy, teda podpis žalobcu i advokáta. Žalovaný podaním zo dňa 6.7.2009 oznámil žalobcovi, že odvolanie podané advokátom žalobcu zo dňa 15.6.2009 bolo vyhodnotené ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a po odstránení nedostatku bolo odvolanie vyhodnotené ako podané po uplynutí zákonnej lehoty, pretože rozhodnutie nadobudlo dňa 19.6.2009 právoplatnosť. Možno teda usudzovať, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s ustanoveniami SP, keď pôvodne podané odvolanie zo dňa 15.6.2009 vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou a neskôr doplnené odvolanie (pričom je otázne, či bolo vôbec treba odstraňovať „vadu odvolania“, ktorá mala spočívať v tom, že odvolanie bolo podpísané len advokátom, pokiaľ žalobca advokátovi riadne udelil plnú moc /§ 17 ods. 1 SP/, čo nemožno jednoznačne zistiť, keďže krajský súd si nevyžiadal administratívny spis žalovaného) bez ďalšieho sám označil ako oneskorene podané a nepredložil vec druhostupňovému správnemu orgánu (§ 57 ods. 2 SP). Oznámenie žalovaného je adresované priamo žalobcovi, hoci možno usudzovať, že žalobca bol riadne zastúpený advokátom na základe udelenej plnej moci.
Podľa § 247 OSP sa podľa ustanovení druhej hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1)
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).
Krajský súd nepostupoval správne, keď sa odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonného postupu žalovaného vôbec nezaoberal a vo veci rozhodol bez toho, aby si vyžiadal administratívny spis žalovaného, z ktorého by si inak mohol overiť tvrdenia žalobcu v jeho žalobe zo dňa 27.7.2009 o nedodržaní zákona v postupe pri vydaní rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti OSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť a žalobca tvrdí, že týmto rozhodnutím ako aj postupom žalovaného (keď žalobcovi len oznámil, že jeho odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou a po odstránení „vady“ ho označil za oneskorene podané bez toho, aby vec v zmysle § 57 ods. 2 SP predložil odvolaciemu orgánu) bol ukrátený na svojich právach.
Pokiaľ teda krajský súd rozhodol tak, že podanie žalobcu odmietol podľa § 250p OSP ako opravný prostriedok smerujúci proti rozhodnutiu, ktoré neodlieha súdnemu prieskumu, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie opravného prostriedku v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 211 ods. 1, písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 OSP krajský súd v novom rozhodnutí o veci.
POUČENIE : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. októbra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová