UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Kosovo, I. X.. K. L. XXX/B, XX XXX Z., D., prechodne bytom D. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Katarína Dušáková, advokátka, so sídlom Považská 20, Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 11Scud/18/2014-83 zo dňa 27. októbra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky o p r a v u j e záhlavie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/4/2016 zo dňa 24. októbra 2016 v časti označenia žalobcu, ktoré má správne znieť : „L. I.“.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím PPZ-HCP-PO2-68-004/2014 zo dňa 24.03.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice Č. s.: PPZ-HCP-PO6-KP-1018-048/2013 zo dňa 19.12.2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na 5 rokov podľa § 48 ods. 2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil odvolacie konanie uznesením sp. zn. 1Sža/4/2016 zo dňa 24. októbra 2016 z dôvodu prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, o návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v texte rozsudku aj ako „zák. č. 404/2011 Z. z.") s ustanovením s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl.6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.
V písomnom vyhotovení tohto uznesenia však odvolací súd v záhlaví uviedol nesprávne označenie žalobcu L. I. ako „L. I.".
Podľa § 246c ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení relevantnom pre preskúmavanú vec (ďalej len „O.s.p.") pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 164 O.s.p. v citovanom znení súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Vzhľadom na to, že pri vyhotovovaní predmetného rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní (uvedeným vyššie) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 164 O.s.p. o jej oprave tak, ako je uvedené vo výrokovej časti opravného uznesenia.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (t.j. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.