1Sža/3/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. X. T., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Nigéria, bytom na území Slovenskej republiky: u manželky E. T., Č. G. XX/C, XXX XX E. Z., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Kolíkova & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/9/2014-255 z 14.10.2015, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2752,01 € titulom trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Odôvodnenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža/9/2016 zo dňa 27.07.2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/9/2014-255 z 14.10.2015 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-53-008/2014-SK z 26.11.2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BB7-57-020/2014-AV z 08.09.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a § 151 ods. 1, 2 a 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci ich náhradu priznal v sume 140 € za zaplatené súdne poplatky za žalobu a odvolanie. Náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v konaní nepriznal, pretože tieto neboli v zákonom stanovenej lehote vyčíslené a vzhľadom na to, že predmetný rozsudok bol verejne vyhlásený, v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p. žalobcu na predloženie vyčíslenia trov konania nevyzval. Na oneskorene predložené vyčíslenie trov konania zo dňa 19.08.2016 (č.l. 407 a nasl.) neprihliadol.

Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. II. ÚS 141/2017- 67 zo dňa 15.06.2017 rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/9/2016 z 27. júla 2016 vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania porušené bolo. Ústavnou sťažnosťou napadnutý rozsudok najvyššieho súdu vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodol aj o trovách konania pred ústavným súdom.

V predmetnej veci poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/85/2014 zo dňa 29.09.2016, z ktorého vyplynul záver o potrebe vyzvať úspešného účastníka konania na vyčíslenie trov konania, pokiaľ tento nebol prítomný na verejnom vyhlásení rozhodnutia, v ktorom mu bolo právo na náhradu trov konania priznané. V danom prípade bolo teda nesporné, že účastník oprávnený na náhradu trov konania je v prípade verejného vyhlásenia rozsudku z hľadiska vyčíslenia trov v nevýhodnejšom postavení ako účastník, o ktorého právach sa nerozhoduje rozsudkom (prípadne sa nerozhoduje vo veci samej), lebo v takom prípade ho súd musí vyzvať na ich vyčíslenie. Dôsledok, ktorý v danom prípade spočíva v nepriznaní náhrady trov len pre nevyčíslenie jej výšky je zjavne nespravodlivý a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov úspešnému účastníkovi konania.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým sťažovateľovi (žalobca) nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, došlo k neakceptovateľnému zásahu do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto napadnuté uznesenie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a § 56 ods. 3 písm. b/ zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) aplikujúc čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právnu vec vo vymedzenom rozsahu opätovne preskúmal a v súlade s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v náleze č.k. II. ÚS 141/2017-67 zo dňa 15.06.2017 dospel k záveru, že žalobcovi je potrebné náhradu trov konania priznať.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci ich náhradu priznal podľa v konaní pod sp. zn. 1Sža/9/2016 predloženého vyčíslenia trov konania zo dňa 19.08.2016 (č.l. 407 a nasl.) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) titulom trov právneho zastúpenia a 70 € za zaplatený súdny poplatok za odvolanie (č.l. 308), spolu v sume 2752,01 €.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny advokáta v sume 1693,82 € za úkony právnej služby v roku 2015 po 139,83 € a v roku 2016 po 143,00 €, a to:

- príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom dňa 22.06.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- nazretie do súdneho spisu na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 01.07.2015 (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd zo dňa 06.07.2015 - Doplnenie a odstránenie nedostatkov žalobného návrhu zo dňa 10.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- porada s klientom dňa 09.10.2015 (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015 (§13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- písomné podanie na súd zo dňa 14.10.2015- Návrh na spojenie vecí a krátke vyjadrenie k stanovisku žalovaného k doplneniu žaloby (§13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- napísanie odvolania dňa 05.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- porada s klientom dňa 15.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky),

- porada s klientom dňa 11.05.2016 (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd zo dňa 13.05.2016- Informovanie o aktuálnom stave legalizácie pobytu a Doloženie dôkazu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- porada s klientom dňa 01.06.2016 (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd zo dňa 02.06.2016- Upovedomenie o rozhodnutí Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- nazretie do súdneho spisu dňa 07.06.2016 (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky),

- porada s klientom dňa 15.07.2016 (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky) a

- písomné podanie na súd zo dňa 15.07.2016- Upovedomenie o podaní žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov a aktuálnej situácii v rodine žalobcu.

V zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu za úkon právnej služby v roku 2015 predstavuje sumu 8,39 € a v roku 2016 sumu 8,58 €. Za osem úkonov právnej služby v roku 2015 a sedem úkonov právnej služby v roku 2016 má právny zástupca žalobcu právo na náhradu uvedených výdavkov v sume 118,79 €.

Odvolací súd v súlade s vyčíslením trov konania predloženým žalobcom nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, a to Žiadosť o doručenie prekladu rozsudku a Návrh na spojenie vecí zo dňa 01.03.2016, nakoľko náhradu týchto trov si žalobca uplatnil iba v prípade, ak súd spojil konania vo veci odvolania proti uzneseniu č.k. 1Scud/9/2014-323 a rozsudku č.k. 1Scud/9/2014- 255, pričom o spojení týchto konaní rozhodnuté nebolo. Rovnako nepriznal ani náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné k vyššie uvedeným úkonom právnej služby.

Právny zástupca žalobcu má v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky právo na náhradu cestovných výdavkov vynaložených na cestu vlakom na pojednávanie dňa 14.10.2015 v sume 15,48 € podľa predloženého dokladu (č.l. 413). Zároveň odvolací súd priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov vynaložených na cestu vlakom na pojednávanie dňa 14.10.2015 v sume 15,48 € podľa predloženého dokladu (č.l. 414).

Podľa ust. § 15 písm. b) v spojení s ust. § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina výpočtového základu platného v roku 2015 predstavuje sumu 13,98 €. Právna zástupkyňa navrhovateľa má právo na náhradu za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 14.10.2015 a späť ( 14 začatých polhodín) a za čas strávený cestou na nazretie do súdneho spisu dňa 01.07.2015 a späť (14 začatých polhodín), spolu v sume 391,44 €.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky sa ustanovuje že, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty 20 %. Z dokladov (č.l. 415 - 416) predložených právnym zástupcom žalobcu vyplynulo, že tento je registrovaný pre daň z pridanej hodnoty, preto mu odvolací súd priznal zvýšenie odmeny a náhrady o daň z pridanej hodnoty tak, ako to vyčíslil, t. j. o sumu 447,00 €. Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu súdneho poplatku za podanie odvolania proti uzneseniu (špecifikovanému v Tabuľke vyčíslenia trov právneho zastúpenia č.l. 412 ako) č.k. 1Scud/9/2014-342, nakoľko voči tomuto uzneseniu (o vyrubení súdneho poplatku) žiadne odvolanie podané nebolo. Naviac treba pripomenúť, že ak by právny zástupca mal na mysli súdny poplatok zaplatený za podanie odvolania voči uzneseniu č. k. 1Scud/9/2014-323 zo dňa 08.02.2016, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o doručenie prekladu rozsudku č.k. 1Scud/9/2014-255 zo dňa 14.10.2015, išlo o odvolanie, o ktorom sa konalo v inom konaní (pod sp. zn. 1Sža/10/2016). O uvedenom odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. 1Sža/10/2016 zo dňa 27.07.2016 tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Scud/9/2014-323 zo dňa 08.02.2016 potvrdil a žalobcovi právo nanáhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tento úspešný nebol, nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.