Najvyšší súd Slovenskej republiky
1Sža/28/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: K., nar. X., štátny príslušník Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky (ďalej len
Alžírsko), naposledy v zahraničí: bytom obec I., alias N., nar. X., štátny príslušník Palestínskeho
samosprávneho územia (ďalej len Palestína), t. č. Pobytový tábor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky R., zastúpený JUDr. K., právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, so sídlom
Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný
úrad, so sídlom Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
ČAS: MU-415-22/PO-Ž-2010 zo dňa 22.10.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/79/2010-28 zo dňa 9. marca 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/79/2010-28 zo dňa 9. marca 2011 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
1Sža/28/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie ČAS: MU-415-22/PO-Ž-2010 zo dňa 22.10.2010 v napadnutej časti, ktorou
navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona
č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon
o azyle). O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
K čiastočne naznačenej námietke, týkajúcej sa nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd
uviedol, že táto je nedôvodná. Podľa názoru krajského súdu, odporca podrobne vypočul
navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, ako aj k otázkam jeho obáv z návratu, včítane jeho
prípadného ohrozenia tak zo strany štátu, ako aj zo strany neštátnych subjektov. Odporca zistil,
že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a že nebol objektom zlého zaobchádzania. Zistil tiež,
že navrhovateľ ho zavádzal, ak v predchádzajúcom konaní vystupoval pod inou identitou a tiež
v dôvodoch žiadosti o azyl. K námietke navrhovateľa, že odporca sa nevysporiadal so správami
UNHCR, týkajúcimi sa Alžírska krajský súd poznamenal, že odporca vyhľadal a do spisu založil
dostatočný počet správ o Alžírsku z obsahu ktorých dôvodne dospel k záveru, vyjadrenom
v napadnutom výroku rozhodnutia. Skutočnosť, že súčasťou týchto správ nie sú správy UNHCR
odporcovi nie je dôvodné vyčítať, nakoľko vyhľadané a do spisu založené správy z rôznych zdrojov
možno považovať za dostatočné. Úlohou odporcu nie je vyhľadať všetky existujúce správy,
čo ani nie je prakticky možné.
Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku nesprávneho právneho posúdenia veci
vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany. Predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany
sú vyjadrené v ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ sám uviedol, že nebol členom žiadnej
politickej strany či hnutia, že nebol nikdy trestne stíhaný, teda mu nehrozí výkon trestu smrti,
pretože tento mu nikdy uložený nebol. Zo správ o Alžírsku vyplýva, že v tejto krajine niet
medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Navrhovateľ tiež uviedol, že osobne
nebol objektom žiadneho zlého zaobchádzania, teda ani zaobchádzania, ktoré by bolo možné
charakterizovať ako mučenie, neľudské či ponižujúce. Pokiaľ ide o riziká jeho návratu do Alžírska
ako neúspešného žiadateľa o azyl, krajský súd poukázal na obsah založených správ, podľa ktorých
sa osoby vracajúce sa Alžírska ako neúspešní žiadatelia o azyl nestretávajú so zlým zaobchádzaním.
Bezprostredne po príchode môžu byť vypočúvané, následne sú však prepustené a majú absolútnu
voľnosť pohybu. Krajský súd ďalej osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ, ako to 1Sža/28/2011
uviedol, nebol členom žiadneho hnutia, teda ani členom žiadnej teroristickej organizácie, pričom
mu takéto členstvo nikdy ani nebolo prisudzované a nebol na neho vydaný zatykač.
Krajský súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti, ktorou
odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu je správne a zákonné.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne odvolanie,
pretože s obsahom napadnutého rozsudku nesúhlasí, nakoľko sa domnieva, že odporca posúdil jeho
prípad nesprávne po právnej stránke, nakoľko spĺňa podmienky na udelenie doplnkovej ochrany
a v prípade návratu by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia ako ho definuje zákon o azyle.
Navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil hlavne veľmi zlou bezpečnostnou
situáciou v krajine pôvodu. Problémy mal hlavne s tým, že jeho otca uniesli neznámi ľudia
a nemajú o ňom žiadne informácie. Domnieva sa, že ide o ľudí z teroristickej organizácie. Tí istí
ľudia sa pýtali aj naňho. Nútený návrat neúspešných žiadateľom o udelenie azylu je podľa správ
nebezpečný. V prípade návratu navrhovateľa je vážny predpoklad, že by bol vystavený mučeniu,
či inému neľudskému zaobchádzaniu. Podľa názoru navrhovateľa sa krajský súd s týmito
námietkami nevysporiadal a uviedol len, že takéto praktiky sú uplatňované jedine v prípade, že ide
o osoby, ktoré majú spojitosť s teroristickými skupinami. Podľa názoru navrhovateľa, ale táto
správa nie je ničím podložená, nakoľko správa UNHCR, ktorá je súčasťou spisu hovorí o zatýkaní,
vypočúvaní a mučení neúspešných žiadateľov o azyl vo všeobecnosti za účelom zistenia
ich prípadnej spojitosti s teroristami. Preto podľa jeho názoru neobstojí ani ten argument,
že navrhovateľ nebol nikdy podozrievaný zo spolupráce s teroristami. Odporca bagatelizoval
bezpečnostnú situáciu v Alžírsku a zároveň sa nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré sú obsiahnuté
v správach UNHCR o zaobchádzaní s navrátenými neúspešnými žiadateľmi o udelenie azylu, ktorí
sú vystavení vážnej hrozbe mučenia, či neľudského zaobchádzania. Podmienkou na poskytnutie
doplnkovej ochrany je hrozba vážneho bezprávia, nemusí teda dôjsť k samotnému aktu, ktorý
by zakladal vážne bezprávie.
Na základe týchto skutočností navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak,
že rozhodnutie odporcu sa potvrdzuje vo výroku o neudelení azylu a zrušuje vo výroku o neudelení
doplnkovej ochrany.
1Sža/28/2011
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že je toho názoru, že navrhovateľ
v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani právna zástupkyňa
v opravnom prostriedku, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať
rozhodnutie o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to, že správny orgán
objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci.
Navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona
o azyle, a preto považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle
a navrhoval rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia
§ 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov. (ods. 1)
1Sža/28/2011
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5
(ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne
doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu v časti, ktorou navrhovateľovi nebola
poskytnutá doplnková ochrana, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(„Správa o ľudských právach 2009“ vydaná Úradom pre demokraciu, ľudského práva a prácu
11.3.2010, materiál „Alžírsko – informácie o krajine pôvodu“ z 8.9.2010 vedený
pod č. p.: MU-ODZS-49-8/2010, materiál Alžírsko – informácie o krajine pôvodu“ z 14.7.2010
vedený pod č. p.: MU-ODZS-49-4/2010 a materiál Alžírsko – informácie o krajine pôvodu“
z 5.2.2010 vedený pod č. p.: MV-MÚ-49/ODZS-2010) z ktorých vyhodnotil a stručne popísal 1Sža/28/2011
súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré
navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a o poskytnutie doplnkovej ochrany.
Ako vyplynulo dotazníka žiadateľa o udelenie azylu, navrhovateľ sa narodil v meste
Tabouda v Alžírsku, je štátnym príslušníkom Alžírska, národnosti arabskej - berber, slobodný
a bezdetný. Ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že sa cíti ohrozený zo strany teroristických skupín
v Alžírsku. Jeho otca uniesli neznámi ľudia. Mohli to byť aj ľudia z nejakého kmeňa, nevie o ľudí
z akej skupiny išlo, lebo od únosu o ňom nemajú žiadne správy. On osobne sa s nimi nestretol,
ale boli u nich doma a pýtali sa na najstaršieho syna, ktorým je on. Keď prišli druhýkrát vtrhli
do domu, znásilnili jeho sestru a ukradli peniaze a pušku. Obáva sa, že ho zabijú. Nevedel uviesť
prečo uniesli otca, znásilnili sestru a okradli ich. Všetko nahlásili aj na polícii, ale tí nikdy neprišli.
Mama a súrodenci ostali v Alžírsku a nemajú žiadne problémy. Navrhovateľ nemal žiadne
problémy ani s políciou, armádou alebo oficiálnymi štátnymi orgánmi. Nikdy proti nemu nebolo
vedené trestné konanie a nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie.
Na otázku prečo pri prvom azylovom konaní uviedol inú totožnosť aj dôvody žiadosti
uviedol, že mal vedomosti o inom človeku z Alžírska, ktorí žiadal na Slovensku o azyl a vrátili
ho späť do Alžírska a nechcel dopadnúť ako on.
Prvýkrát požiadal navrhovateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pod menom
N. z dôvodu, že v pásme Gazy sú neustále ozbrojené nepokoje, má strach o svoj život a chce zostať
žiť v Slovenskej republike. V doplňujúcom pohovore neskôr uviedol, že ľudia z organizácii Hamas
a Fatah sa mu viackrát vyhrážali zabitím po tom, čo odmietol ich výzvy, aby sa k nim pridal.
Údajne bol nimi aj fyzicky napadnutý a musel vyhľadať ošetrenie v nemocnici. Odporca
rozhodnutím ČAS: MU-257/19/PO-Ž-2010 zo dňa 13.7.2010 v súlade s § 12 ods. 2 písm. c/, písm.
d/ zákona o azyle jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Druhýkrát požiadal navrhovateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 27.7.2010.
Odporca pod ČAS: MU-415-22/PO-Ž-2007 dňa 22.10.2010 vydal rozhodnutie, na základe ktorého
menovanému nebol udelený azyl na území Slovenskej republiky a zároveň mu nebola poskytnutá
doplnková ochrana.
1Sža/28/2011
Odporca svoje rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany zdôvodnil tým, že ako
vyplýva z výpovede menovaného, nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený,
zatknutý a nemal žiadne problémy s alžírskymi štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu,
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Bezpečnostná situácia v Alžírsku je
síce čiastočne zhoršená, ale nejde o taký stav, že by ho štátne orgány nezvládali. Ozbrojené zložky
bojujú proti rôznym teroristickým skupinám pôsobiacim v Alžírsku a štát pomáha aj obetiam
a príbuzným obetí teroristických činov. Teroristov sa snaží odradiť aj veľmi vysokými trestami
za terorizmus. Únoscovia otca navrhovateľa teda musia počítať s tvrdým postihom. Je možné,
že únos otca nebol vyšetrený, ale nemožno od alžírskych úradov očakávať 100%-nú objasnenosť
trestných činov, keďže takúto nemajú ani omnoho vyspelejšie krajiny. Ani zvýšená hrozba
teroristických útokov v Alžírsku nie je sama o sebe dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Doplnková ochrana je inštitút, ktorý je možné udeliť v prípade splnenia zákonom špecifikovaných
podmienok. Viaže sa na existenciu reálnej hrozby vážneho bezprávia. Vážnym bezprávím
sa rozumie: 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon /Menovaný nebol a nie je trestne stíhaný
a tým pádom mu nehrozí uloženie trestu smrti./, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce
zaobchádzanie alebo trest /Menovanému nehrozí mučenie ani neľudské zaobchádzanie ani trest.
Pokiaľ sa jedná o štátne prenasledovanie, tak menovaný nie je obvinený zo žiadneho trestného činu,
za ktorý by mu trest hrozil a pokiaľ ide o neštátne prenasledovanie, tak štát netoleruje únosy
obyvateľov a v prípade preukázania únosu a mučenia hrozí pôvodcovi takéhoto prenasledovania
trest smrti. Alžírsko teda zaujíma tvrdý postoj voči podobným aktivitám. Zároveň menovaný
nepreukázal ani koho sa obáva a prečo./, 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
konfliktu /V Alžírsku neprebieha ani vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt./.
Iba v prípade naplnenia jednej z týchto podmienok by mala byť udelená doplnková ochrana.
Dôvody menovaného odporca individuálne posúdil a nebola zistená reálna hrozba vážneho
bezprávia.
K problematike návratu neúspešných žiadateľov do Alžírska odporca uviedol, že každý
občan, ktorý užíva svoje občianske a politické práva, má právo si slobodne vybrať miesto svojho
pobytu a slobodne sa pohybovať po národnom teritóriu. Právo vstupu a výstupu z národného
územia je mu zaručené. Existuje obava o bezpečnosť iba tých žiadateľov, ktorí spolupracovali
s teroristickými organizáciami alebo boli označení za teroristov. Tí môžu byť vystavení 1Sža/28/2011
nepriateľskému zaobchádzaniu. Menovaný však do tejto kategórie osôb nepatrí. Ľudia, na ktorých
nebol vydaný zatykač, sú na hraniciach držaní len na dobu potrebnú pre rýchle overenie.
Za neopodstatnené preto považuje odporca aj obavy, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení
zo 17.9.2010 jeho právna zástupkyňa a kde sa obáva, že by mohol čeliť problémom z dôvodu,
že žiadal o azyl v zahraničí a vrátil sa späť do vlasti. Zároveň sú neopodstatnené aj obavy právnej
zástupkyne z dôvodu, že menovaný nenastúpil na vojenskú službu. Menovaný takéto obavy
nespomenul a nespomenul ani, že by mu bol niekedy zaslaný povolávací rozkaz.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil
dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom
rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,
že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
či poskytnutie doplnkovej ochrany žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal
príslušné skutkové zistenia.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť
subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú
ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone
o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia
tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa
do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase
než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej
ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody
pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2
písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu, (ktorý nachádza oporu 1Sža/28/2011
vo vykonanom vo vykonanom dokazovaní ohľadne posúdenia situácie v oblasti, z ktorej
navrhovateľ pochádza), uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny záver správneho orgánu
i krajského súdu, že neboli dané predpoklady pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej
republiky, pretože dôvody navrhovateľa nebolo možné považovať za také, pre ktoré by bol
navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia
v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu v časti, ktorou navrhovateľovi
nebola poskytnutá doplnková ochrana potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský
súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. júla 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová