Najvyšší súd
1Sža/25/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci
navrhovateľa: Z., nar. X., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, tibetská národnosť,
naposledy v zahraničí bytom M., t. č. pobyt neznámy, zastúpený JUDr. L., právnou poradkyňou S.,
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, so sídlom
Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-154-25/PO-
Ž-2010 zo dňa 09.09.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 9Saz/63/2010-64 zo dňa 16. februára 2011, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 9Saz/63/2010-64 zo dňa 16. februára 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu
ČAS: MU-154-25/PO-Ž-2010 zo dňa 09.09.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
1Sža/25/2011
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-154-25/PO-Ž-2010 zo dňa 09.09.2010, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1
zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 13c
ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol
tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
Námietku nedostatočne odôvodneného rozhodnutia vyhodnotil krajský súd ako čiastočne
dôvodnú, nakoľko odôvodnenie, hlavne v časti týkajúcej sa neudelenia azylu, je stručné a vzhľadom
k povahe veci by si vyžadovalo podrobnejšiu analýzu právneho názoru odporcu. Podľa názoru
krajského súdu ale táto vada nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto
na ňu neprihliadol. Navyše odôvodnenie rozhodnutia nie je právne záväzné.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, že navrhovateľ
nikdy nepreukázal svoju totožnosť a ani pravdivosť svojho príbehu. Skutočnosťou je aj to, že čínske
orgány aj rozširovanie protibetských letákov považujú za činnosť, ktorá nie je v súlade s vládnou
politikou, a preto takéto konanie postihujú. Preto ak odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval,
že dôvody prezentované navrhovateľom sa javia ako možné, takéto hodnotenie je podľa krajského
súdu logické.
Krajský súd na rozdiel od odporcu, dospel k názoru, že neudelenie azylu je síce dôvodné,
avšak z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti navrhovateľa. Podľa jeho názoru iba prezentovanie
takejto činnosti automaticky neznamená naplnenie podmienok udelenia medzinárodnej ochrany
vo forme udelenia azylu, bez preukázania všeobecnej dôveryhodnosti navrhovateľa. Ak by takéto
jeho konanie, alebo prezentované konanie polície bolo dôvodom jeho odchodu z Číny, tento dôvod
by navrhovateľ uvádzal pri akejkoľvek výpovedi v ktorej sa vyjadroval k dôvodom svojho odchodu.
Počas podania vysvetlenia na polícii navrhovateľ uviedol ekonomický dôvod, a to, že mali doma
málo peňazí, a preto sa chcel dostať do inej krajiny, v ktorej by sa zamestnal. Súd posúdil
ako neakceptovateľné jeho následné vysvetlenie, že tak urobil preto, lebo mal strach z prítomnosti
tlmočníčky jazyka čínskeho, ktorá pochádza z Číny. Na jednej strane preto, lebo bol uistený o tom,
že sa nemá čoho obávať, na druhej strane preto, lebo pokiaľ sa s dôverou obrátil na slovenské
orgány, čoho dôkazom je podanie žiadosti o azyl, nemal dôvod nedôverovať postupom, 1Sža/25/2011
ktoré slovenské štátne orgány v jeho prípade použili. Ak navrhovateľ tvrdil, že Čínu opustil
z ekonomických dôvodov, pričom sa ani len v náznakoch nezmienil o osobných problémoch
akéhokoľvek iného charakteru a následne uviedol pred odporcom principiálne iný dôvod,
hodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej je dôvodné. Rozdielne sa navrhovateľ vyjadroval
aj k okolnostiam vybavenia vycestovania z Číny. Najprv uviedol, že sa stretol so strýkom, ktorý
kontaktoval neznámeho muža, ktorý cestu vybavil. Neskôr uviedol, že potom, ako bol tri dni
s priateľmi ubytovaný v hoteli ich oslovil neznámy muž, ktorý cestu vybavil. Navrhovateľ
aj vo svojej výpovedi pred odporcom uviedol okolnosti, ktoré nesvedčia o jeho hodnovernosti.
Na jednom mieste uviedol, že polícia na druhý deň potom, ako rozhadzoval letáky prišla k nim
domov. Polícia musela teda navrhovateľa spoznať. V doplňujúcom pohovore ale uviedol,
že policajné auto jeho a jeho kamarátov prenasledovalo a priblížilo sa najviac na vzdialenosť 3 - 5
metrov. Za takejto situácie (noc, oblečenie: nohavice a zimný kabát, pohyb utekajúcich osôb, pohyb
policajného auta) je podľa názoru krajského súdu iba ťažko predstaviteľné, že by bol navrhovateľ
políciou identifikovaný. Navrhovateľ tvrdil, že z Číny vycestoval na vlastný cestovný doklad, ktorý
mu pomohol vybaviť neznámy človek. Zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, že na letiskách
sú vykonávané podrobné kontroly, pri ktorých sa overuje doklad o pobyte, elektronickým spôsobom
cestovné doklady a naviac k vycestovaniu je potrebné predložiť osobitné povolenie. Ak by bolo
pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že bol políciou pri distribúcii letákov identifikovaný a následne
hľadaný, je nanajvýš nepravdepodobné, žeby mu príslušný úrad následne vydal kartu imigračného
odchodu, resp. iný doklad potrebný k vycestovaniu. Podobne je nepravdepodobné, aby prešiel
kontrolou čínskych orgánov, ak by boli všetky uvedené doklady falošné. Ako nepravdepodobné
sa tiež javí jeho tvrdenie, že cestu, včítane pobytu v hoteli a letenky zabezpečil neznámy človek
bez poskytnutia akéhokoľvek finančného obnosu za túto službu a naviac mu a aj jeho priateľom
po príchode do Európy poskytol finančnú hotovosť v dolároch a v eurách. Všetky tieto skutočnosti
podľa názoru krajského súdu spochybňujú dôveryhodnosť navrhovateľa, a teda aj jeho tvrdení,
ktoré prezentoval pred odporcom. I keď odporca na tieto okolnosti výrazne neprihliadol, podľa
názoru krajského súdu ich existencia v každom prípade spôsobuje nedôveryhodnosť osoby
navrhovateľa, čoho dôsledkom je nepreukázanie predpokladov, ktoré má na mysli ust. § 8 zákona
o azyle.
K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že navrhovateľ nebol trestne
stíhaný, nebol mu teda uložený trest smrti a nebol objektom neľudského, či ponižujúceho
zaobchádzania. S poukazom na vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, ako aj s poukazom
na založené správy o krajine jeho pôvodu, niet dôvodu predpokladať, že by sa v prípade svojho 1Sža/25/2011
návratu stal objektom takého zaobchádzania a to ani ako neúspešný žiadateľ o azyl. V Číne niet
medzinárodného, či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, a teda ani z tohto dôvodu mu nehrozí
narušenie či ohrozenie jeho osobnej integrity. Zo založených správ tiež vyplýva, že iba jeho
príslušnosť k tibetskej národnosti sama o sebe tak isto nespôsobuje bezpečnostné riziko jeho
návratu.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného návrhu dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, teda vydané v súlade o zákonom o azyle, a preto
ho potvrdil ako vecne správne.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd rovnako ako odporca vec nesprávne posúdili.
Navrhovateľ uviedol, že požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
pretože sa obával o svoj život. Nesúhlasil s tvrdením odporcu ako aj krajského súdu, že nespĺňa
podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ vyrábal a rozširoval
letáky s heslami Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu, prejavil teda
svoj politický názor, a to nesúhlas s nadvládou Číňanov v Tibete a takéto aktivity sú trestané.
Pritom nie je dôležité, či takáto osoba patrí alebo nepatrí k náboženskému rádu. Podstatné nie je ani
to, že navrhovateľ nebol návodcom, či organizátorom plánu roznášania letákov a že táto jeho
činnosť nesúvisela s jeho reálne prejavovaným politickým presvedčením alebo náboženstvom, ako to uviedol odporca. Aj tvrdenie, že navrhovateľ vzhľadom na skutočnosť, že predtým podobné
aktivity nevyvíjal, a ani počas roznášania letákov sa o podobné aktivity nezaujímal, nemajú oporu v spisovom materiály a sú podľa názoru navrhovateľa len domnienkou odporcu. K námietke
odporcu, že navrhovateľ nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení navrhovateľ uviedol,
že azylové konanie je veľmi špecifické, pretože účastník konania nie je vždy schopný zabezpečiť
dôkazový materiál, ktorý by potvrdil opodstatnenosť obáv a často je to z objektívnych dôvodov.
Navrhovateľ poukázal na to, že požiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstupe
na územie SR. Jeho výpoveď je vnútorne konzistentná, korešponduje s informáciami o krajine
pôvodu, v konaní spolupracuje, poskytol všetky potrebné informácie. Dokonca jeho výpoveď
je v súlade s výpoveďou ďalšieho žiadateľa o azyl, s ktorým vyvíjali aktivity v meste Gan
Zi spoločne. Podľa jeho názoru všetky skutočnosti, na ktoré sa krajský súd odvoláva, je možné 1Sža/25/2011
reálne a hodnoverne vysvetliť, a nie je dôvod označovať navrhovateľa za všeobecne
nedôveryhodného.
Krajský súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s námietkou nedostatočne
zisteného skutkového stavu, nakoľko sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami uvedenými v tejto
námietke, ale iba všeobecne zhodnotil obsah spisového materiálu a skonštatoval dostatočné zistenie
skutkového stavu veci. Nesúhlasí ani so spochybnením pravdivosti príbehu prezentovaného
klientom týkajúceho sa dôvodu, prečo v zápisnici spísanej 02.04.2010 neuviedol všetky dôvody,
ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu, tak ako potom neskôr na pohovore pred odporcom.
Týmto dôvodom bol problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádza z Číny
a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy.
Navrhovateľ nesúhlasil ani s neposkytnutím doplnkovej ochrany, nakoľko tak odporca
ako aj krajský súd situáciu navrhovateľa nesprávne vyhodnotili, že navrhovateľ v prípade návratu
do krajiny pôvodu nebude vystavený mučeniu alebo neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Navrhovateľ preto navrhoval rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu
sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním z 12.05.2011. K námietke,
že navrhovateľ svojim konaním, ktoré spočívalo v rozširovaní letákov s protibetskými heslami,
prejavil svoj politický názor, za ktorý mu hrozí prísny trest uviedol, že navrhovateľ nebol nikdy
trestne stíhaný, a ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. V žiadosti o udelenie azylu
opísal iba jedinú udalosť, keď spolu so svojimi krajanmi v noci rozhadzoval letáky, pričom
ich uvidela policajná hliadka, pred ktorou utiekli. Navrhovateľ ale aj po tejto udalosti
bez problémov cestoval po krajine, získal cestovný doklad a povolenie na vycestovanie z krajiny
a bez ťažkostí takisto letecky odcestoval. Obavy, že ho polícia identifikovala a že sa preto nemôže
vrátiť do svojho rodného mesta, ani do Číny, odporca preto vyhodnotil ako neopodstatnené.
Za irelevantný považoval odporca aj fakt, či je navrhovateľ naozaj presvedčený
o myšlienkach, ktoré letákmi distribuoval. Podľa odporcu sa navrhovateľ v krajine pôvodu
bez vlastného presvedčenia správal nezodpovedajúco k strachu, ktorý vyjadril pred migračným
úradom. Je nepravdepodobné, že by vykonával činnosť, o ktorej nie je presvedčený, ak by sa obával trestu odňatia slobody. V navrhovateľovom prípade nedošlo, a na základe ním 1Sža/25/2011
opísanej udalosti ani nedôjde k závažnému ani opakovanému konaniu zo strany štátnych orgánov,
ktorým by jeho ľudské práva mali byť vážne porušené.
Odporca má za to, že navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu nehrozí vážne bezprávie,
nebol mu uložený trest smrti ani jeho výkon, nehrozí mu mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce
zaobchádzanie, takisto v krajine pôvodu neprebieha medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený
konflikt, pre ktorý by bol ohrozený jeho život a nedotknuteľnosť jeho osoby. Samotná príslušnosť
k určitej národnosti nespôsobuje konkrétne bezpečnostné riziko navrhovateľovho návratu do krajiny
pôvodu. Navyše navrhovateľ opustil 07.03.2011 pobytový tábor bez udelenia priepustky
a už sa nevrátil späť. Táto skutočnosť ukazuje, že jeho záujem o poskytnutie medzinárodnej
ochrany nie je vážny ani odôvodnený.
Odporca preto navrhoval rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 14. júna 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.
Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže
alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
1Sža/25/2011
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý:
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď
sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak:
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí.
(ods. 1)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
1Sža/25/2011
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak:
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov.
(ods. 1)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne
doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi
na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
1Sža/25/2011
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne
legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa
o stave ľudských práv v krajine - Čína vrátane Tibetu, Hong Kongu a Macau, vydaná 11.03.2010
MZV USA, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa Human Rights Watch - Čína 2009,
informácie z ODZS a iné verejne dostupné zdrojov), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú
politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ
žiadal o udelenie azylu. Krajský súd doplnil dokazovanie správami o krajine pôvodu navrhovateľa
pochádzajúcimi z rôznych zdrojov (napr. Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu, správa
za rok 2009, Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA za rok 2009, výročná správa
Výkonnej komisie Kongresu USA a Číne za rok 2009, www.ecoi.net, Správa HRW o Číne za rok
2009, IRB Kanada).
Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ odišiel z rodného mesta Gan Zi
do mesta Lhasa, asi 13.03.2010 spolu s dvoma ďalšími osobami. Po troch dňoch, ako bývali
v Tibetskom hoteli ich náhodne oslovil neznámy cudzinec, ktorému sa zdôverili s ich problémami
a on im povedal, že im pomôže vycestovať. Šli do neznámeho hotela, kde nič neplatili. Po štyroch
dňoch ich ten neznámy človek vzal na letisko, leteli do iného mesta v Číne a následne iným
lietadlom do Európy. Po vystúpení odovzdali pasy a dostali 150 dolárov a 40 eur. Odviezli
ich do domu kde strávili 3 dni, neskôr naložili do auta, vysadili ich a ukázali smer kam majú ísť.
Potom ich zadržala polícia.
V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.04.2010 pred OCP PZ Košice uviedol,
že z domovskej krajiny odišiel, lebo doma majú málo peňazí a chcel sa dostať do nejakej krajiny,
kde sa môže zamestnať a pracovať. Chcel sa dostať do Švajčiarska. Uviedol aj, že o azyl
sa rozhodol požiadať preto, že tu chce ostať študovať a žiť v bezpečí nakoľko v Tibete je zlá
situácia. V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu z 25.04.2010 ako dôvody, pre ktoré sa rozhodol
požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, uviedol obavu o svoju
bezpečnosť. Spolu s ďalšími dvoma osobami, s ktorými sa spoznal na stavbe, vyrábali letáky
v tibečtine, na ktorých boli heslá ako sloboda Tibeťanov, návrat Dalai Lamu a oslobodenie Pančen
Lamu. Tieto letáky potom v noci porozhadzovali po meste. Urobili tak asi dvakrát. Neskôr
sa rozhodli ich porozhadzovať po väčšej ulici a boli prichytení hliadkou polície. Podarilo sa im ujsť
a ukryť. Prespali v chráme, pričom jeden z mníchov išiel k nim domov povedať, čo sa stalo. Tento
mních cestou počul ako ľudia na ulici hovorili, že policajti prišli k navrhovateľovi domov. Preto
ušli do mesta Lhasa.
1Sža/25/2011
Na otázku, prečo 03.04.2010 na Oddelení azylu PZ Humenné uviedol, že o azyl žiada
z dôvodu obavy o svoj život, zlej ekonomickej situácie a pretrvávajúceho vojnového konfliktu
uviedol, že v Košiciach vypovedal pred čínskou tlmočníčkou a mal obavy, hoci mu bolo povedané,
že sa nemá čoho báť. Pri podaní vysvetlenia v Humennom s ním tlmočník komunikoval v jemu
neznámom jazyku, a nie v čínskom jazyku, preto to nemohol opísať tak, ako pri pohovore.
Na otázku či sa so žiadosťou o pomoc obrátil na oficiálne orgány jeho krajiny uviedol,
že sťažovať by sa dalo keby bol bohatý alebo známy človek. Uviedol aj, že na mimovládnu
organizáciu sa neobrátil lebo v okolí žiadna neexistuje. V Lhase nemohol ostať žiť, lebo
by ho policajti chytili nakoľko nemal občiansky preukaz. Medzinárodnú ochranu nehľadal v Indii,
lebo cesta do Indie nie je ľahká, ide sa tam po horách a dlho, a ak by ich objavili pohraniční
policajti, tak by ich zastrelili. Problémy majú aj iný Tibeťania, ak vykonávajú podobné aktivity
ako oni, a ak sú odhalení, väčšina odíde do Indie. V prípade návratu sa obáva toho, že by išiel
do väzenia.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je členom žiadnej politickej strany a ani nevyvíjal žiadne
politické aktivity a nikdy voči nemu nebolo nikdy vedené trestné stíhanie, okrem uvedeného nemal
žiadne problémy s políciou, ani s inými orgánmi a nebol nimi ani prenasledovaný.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej
republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle Ženevskej konvencie
z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Ako sám navrhovateľ potvrdil,
nevyvíjal žiadne politické aktivity, kvôli ktorým by mu zo strany čínskych orgánov mala hroziť
perzekúcia. Len pre skutočnosť, že je tibetskej národnosti, nebol nikdy osobne žiadnym spôsobom
perzekvovaný ani diskriminovaný. Preto nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy
nebol zadržaný, väznený ani vypočúvaný, nemal problémy s políciou, armádou ani inými orgánmi
štátnej moci. Taktiež neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k obmedzovaniu
jeho náboženskej slobody. Čo sa týka situácie v Číne, Čínska vláda prísne kontrolovala informačné
toky a prístup do Tibetskej autonómnej oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej
oblasti, takže je ťažké presne určiť rozsah porušovania ľudských práv. Podľa správy MZV USA
čínske orgány aj naďalej páchali závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych
popráv, mučenia a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu
roku bolo veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody z dôvodu
svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci 2008. Ďalej sa v správe uvádzalo,
že 05. februára bolo v prefektúre Gan Zi, provincii Sichuan (odtiaľ pochádza navrhovateľ) 1Sža/25/2011
odsúdených šesť Tibeťanov na 18 mesiacov až 3 roky odňatia slobody za participáciu na protestoch
v roku 2008. Napriek takýmto negatívnym správam o krajine pôvodu menovaného, dokonca z jeho
bydliska, odporca skonštatoval, že s menovaným nemajú žiadnu súvislosť. Navrhovateľ
nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine. Situácia navrhovateľa v krajine pôvodu teda podľa odporcu nesvedčí
o jeho opodstatnenom strachu žiť v krajine pôvodu a ani o žiadnej diskriminačnej činnosti
závažného charakteru a opakovania sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe len pre jeho
etnickú, náboženskú príslušnosť, či z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Prípadná obava, že by polícia mohla navrhovateľa zatknúť,
sa u neho nemohla opierať ani o negatívnu osobnú skúsenosť. Navrhovateľ sa žiadnych protestov
a demonštrácii v krajine pôvodu aktívne nezúčastňoval, nebol ani predmetom záujmu polície.
On sám nebol návodcom, či organizátorom plánu roznášania letákov, ale dostal sa k tejto činnosti
na popud kamaráta a nesúviselo to s jeho reálne prejavovaným politickým presvedčením alebo
náboženstvom. Dovtedy žiadne takéto aktivity nevyvíjal a ani počas obdobia, keď roznášal letáky
sa o iné, podobné aktivity nezaujímal. Z tohto dôvodu odporca skonštatoval, že prípadný postih zo strany štátnych orgánov by nebol takej intenzity, ako v prípade osoby politicky, či duchovne
aktívne činnej, alebo v minulosti už raz trestne stíhanej.
Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.
Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie
doplnkovej ochrany. Obavy žiadateľa z toho, že v prípade návratu do Číny by bol uväznený, kvôli
tomu že rozhadzoval letáky po uliciach, nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu vážneho
bezprávia, tak ako ju vymedzuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. Podľa § 2 písm. f/ sa za vážne
bezprávie považuje uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo
ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu. Ako však vyplýva z výpovede menovaného, v krajine pôvodu nikdy nebol
trestne stíhaný alebo väznený a on osobne neprišiel do styku so štátnymi orgánmi krajiny.
V minulosti nebol v Číne vystavený mučeniu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu a nie je predpoklad, že by mohol byť vystavený takémuto zaobchádzaniu v prípade
návratu do krajiny pôvodu. V krajine neprebieha ozbrojený konflikt. V prípade navrhovateľa teda
neboli zistené dôvody domnievať sa, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený 1Sža/25/2011
reálnej hrozbe vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona o azyle. Situácia v Tibetskej
autonómnej oblasti a priľahlých autonómnych oblastiach Oinghai, Sichuan, Gansu a Yunman
zostáva napätá, ostro sledovaná a po vypuknutí protestov v marci 2008 je v týchto oblastiach
vysoký počet predsunutých vojenských jednotiek. Úlohou vojsk je však zabrániť opakovaniu
sa násilností z marca 2008. Aj keď nejde o všeobecne pokojnú situáciu, nemožno hovoriť
o konflikte, ktorý má na mysli § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
odvolací súd sa nestotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ ako žiadateľ o azyl neuvádzal
skutočnosti svedčiace o tom, že by mohol byť vystavený prenasledovania z dôvodov uvedených
v § 8 zákona o azyle, resp. že neexistujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje uvedený záver odporcu, na rozdiel od krajského
súdu, za nedostatočne podložený a nepresvedčivý. Nestotožnil sa ani s názorom krajského súdu,
že neudelenie azylu je síce dôvodné, avšak z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti navrhovateľa.
Dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany totiž nebola nedôveryhodnosť
navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone o azyle. Pokiaľ teda krajský súd dospel k zhodnému záveru ako odporca,
ale z dôvodov, ktoré odporca nekonštatoval a ani navrhovateľ nenamietal, prekročil svoju
preskúmaviacu právomoc, ktorá je limitovaná rozsahom námietok, ktoré navrhovateľ uplatnil
v opravnom prostriedku.
Nebolo možné súhlasiť ani s názorom krajského súdu, že navrhovateľ je nedôveryhodnou
osobou. K takémuto záveru nedospel napokon ani odporca a podľa odvolacieho súdu nepatrné
rozdiely vo výpovedi navrhovateľa nemožno vyhodnotiť na ťarchu osoby žiadateľa o azyl
- navrhovateľa, pretože ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu jeho výpoveď bola počas
administratívneho konania konzistentná a bez vnútorných rozporov.
Navrhovateľ od počiatku (od vstupného pohovoru) uvádzal, že dôvodom jeho odchodu
z krajiny pôvodu je strach o vlastnú bezpečnosť pre vyvíjanie aktivít –písanie letákov, neskôr ich
rozhadzovanie po ulici Gan Zi. Na letákoch, ktoré písal jeho kamarát Z. (bývalý mních). Na
letákoch bolo napísané: „Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalai Lamu a Oslobodenie Pančen Lamu“),
za čo bol jeden jeho priateľ, tiež mních uväznený na 5 ročné väzenie. Navrhovateľ uviedol, že Z. im (jemu a priateľovi S.) navrhol, že ako chcú, môžu sa pripojiť k tejto práci a písať letáky spolu
s ním. Súhlasili s tým, po večeroch dvaja z nich písali a jeden strihal papiere, s tým že išlo o tri 1Sža/25/2011
body s heslami : „Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalai Lamu a Oslobodenie Pančen Lamu“. Keď
mali dosť materiálu tak, ho rozhadzovali po meste. Takto to urobili dvakrát do 15.12.009. V noci
13.03.2010 boli prichytení hliadkou polície a začali utekať. Policajtom utiekli a ukryli sa
u príbuzných rodiny Z.. Odtiaľ išli do chrámu Gan Zi, kde sa ukryli. Od mníchov sa dozvedeli, že
ich polícia hľadala doma, preto sa rozhodli z kláštora odísť. Vybrali si mesto Lhasa, ktoré je
vzdialené od jeho rodného mesta asi 2 a pol hodiny cesty autom.
Navrhovateľ uviedol, že vojaci majú stanové mestečká v Gan Zi, jedno neďaleko Chrámu
Gan Zi a jedno na ulici pri strednej škole. V týchto stanoch majú vojaci údajne delá, tiež v okolí
mesta je veľa vojenskej techniky, lietajú tam vrtuľníky.
Na objasnenie dôvodov, prečo v zápisnici spísanej dňa 02.04.2010 neuviedol všetky dôvody,
ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu, tak ako potom neskôr na pohovore pred odporcom,
uviedol, že mal problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádza z Číny
a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy.
Hoci krajský súd takýto dôvod neuznal ako opodstatnený, odvolací súd vzhľadom
na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a vzhľadom na subjektívny pocit elementu
strachu, ktorý podrobne popísal, nemohol vylúčiť takýto dôvod neuvedenia všetkých skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie opodstatnenosti navrhovateľovej žiadosti o azyl ako pochopiteľný,
resp. akceptujúci. Na viac dáva do pozornosti, že aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sža/9/2007 zo dňa 16.10.2007) je pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o azyl rozhodujúci
vstupný pohovor.
Odporca sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal dostatočne ani otázkou objektívneho elementu
pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine pôvodu z hľadiska
postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám, ktoré sú nespokojné
so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená pravdivosť tvrdenia
navrhovateľa, že vykonával určitú politickú činnosť, tým že roznášal letáky, čím vlastne
demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a rovnako nebolo vyvrátené ani tvrdenie,
že navrhovateľov priateľ s ktorým takúto činnosť vyvíjali, bol za takúto činnosť odsúdený,
a že by navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla tiež reálne hroziť perzekúcia,
a to najmä s ohľadom na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ o krajine pôvodu vyplýva,
že proces svojvoľných zatknutí a väzieb Tibeťanov pokračuje a a pramení najmä z pokojných 1Sža/25/2011
protestov v skupinách na podporu Dalaj Lámu, slobodu či nezávislosť Tibetu, či prepustenie tých,
ktorí boli zatknutí. Tento proces svojvoľných zatknutí a väzieb bol urýchlený spustením kampane
„Silný úder“ a „Patriotické vzdelávanie“.
Všetky formy vyjadrovania v rozpore s postupmi Čínskej komunistickej strany sú v Tibete
dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí,
ako aj v ignorovaní procedurálnych záruk (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum
pre ľudské práva a demokraciu).
S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo možné podľa Najvyššieho
súdu primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. Z tohto pohľadu
sa podľa Najvyššieho súdu javí neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,
že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.
V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že roznášal letáky s nápismi : Sloboda Tibeťanom,
Návrat Dalai Lamu a Oslobodenie Pančen Lamu“ spolu s ďalšími osobami, za čo bol jeho
priateľ zadržaný a uväznený. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR výpovede navrhovateľa
ohľadne týchto okolností (pred odporcom ako aj pred krajským súdom) nie sú v rozpore
s informáciami odporcu o situácii v tejto časti krajiny pôvodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako nesúhlasí s názorom krajského súdu
o navrhovateľovej nedôveryhodnosti. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
navrhovateľova výpoveď po celú dobu správneho konania bola konzistentná a vnútorne
bez rozporov. Podľa Najvyššieho súdu nebolo potrebné klásť taký dôraz na jeho prvé
vyhlásenie počas zadržania (02.04.2010 ) pre účely podania vysvetlenia, pretože vo všetkých
nasledujúcich výpovediach nevybočil z rámca dôvodov, pre ktoré žiadal udeliť azyl. Jeho
tvrdenia sú zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov. Takúto argumentáciu je možné
použiť len podporne za situácie, kedy by i ďalšie okolnosti svedčili o tom, že navrhovateľom
tvrdené skutkové okolnosti nie sú pravdivé.
Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, podľa ktorého nebola preukázaná
existencia opodstatnených obáv z prenasledovania pre zastávanie určitých politických názorov
a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v Slovenskej republiky, posúdil Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako nepresvedčivý.
1Sža/25/2011
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu
o neudelení azylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP
a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani
odvolacieho súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho
úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia
skutočného stavu veci už v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského
súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné
prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie odporu zrušuje a vec mu vracia
na nové konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní
zameral na zistenie postoja štátnych orgánov k osobám, ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu
v Tibete, v časti krajiny pôvodu navrhovateľa vylepovaním plagátov s obsahom,ktorý je odporcovi
známy najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám, ktoré presadzujú slobodu Tibetu,
Dalaj Lamu. Čo sa týka možného prenasledovania navrhovateľa z dôvodu vykonávania
vykonávania aktivít (roznášanie letákov), považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za dôležité,
aby odporca v ďalšom konaní posúdil ako kvalifikovať prípady, keď žiadateľa o azyl síce
objektívne nie je možné považovať za príslušníka určitej politickej, náboženskej či inej vrstvy
obyvateľstva v krajine pôvodu, je však nepochybné, že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto
krajiny s uvedenou vrstvou obyvateľstva spojovaný a je preto diskriminovaný alebo
prenasledovaný.
Súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy zo zatknutia pre
svoje aktivity s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom myšlienok slobody
a nezávislosti Tibetu, bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj z pohľadu vyhodnotenia
opodstatnenosti jeho strachu.
V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú dôvodom
pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania a sympatizovania s určitými
politickými názormi.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe
zmeny rozsudku krajského súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
1Sža/25/2011
O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224
ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal,
vzhľadom k tomu že si náhradu trov konania v lehote podľa §151 ods.1 OSP neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. júna 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková