UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: M. M., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom F., ulica M. I. X, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného advokátkou Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, Advokátska kancelária so sídlom Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Športová 10, Trnava v konání o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9- 17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. apríla 2015 č.k.4Sp/23/2015-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA19-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 odporca podľa ust. § 88 ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z.z. pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov") predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa z dôvodu nespolupráce, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, pričom dĺžku doby zaistenia stanovil do 26.8.2015 s tým, že navrhovateľ ostáva umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.
Krajský súd v Bratislave konajúc o opravnom prostriedku navrhovateľa svojím rozsudkom č. k. 4 Sp 23/2015-35 z 1. apríla 2015 napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľa potvrdil ako správne a zákonné, potom čo dospel k záveru, že odporca dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, že v konaní nebola zistená vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Na základe odvolania navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 1 Sža 26/2015- 65 z 26. mája 2015 rozsudok krajského súdu č. k. 4 Sp 23/2015-35 z 1. apríla 2015 zmenil tak, žerozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26. februára 2015 zrušil.
Sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2015 navrhovateľ (sťažovateľ) namietal porušenie svojich základných práv zaručených ústavou a listinou a práv zaručených dohovorom, ktoré videl v tom, že najvyšší súd „ nenariadil prepustenie sťažovateľa zo zaistenia v súlade s § 250sa ods. 7 O. s. p.".
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom III.ÚS 717/2016-28 z 24.januára 2017 sťažnosti navrhovateľa vyhovel a rozsudok najvyššieho súdu č. k. 1 Sža 26/2015-65 z 26. mája 2015 zrušil. Ústavný súd nerozhodol zároveň o vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa jeho zistenia príkazom Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. PPZ-HCP-ME-01-005/2016-U z 26. februára 2016 bol sťažovateľ zo zaistenia v predmetnej veci prepustený a vzhľadom na túto aktuálnu situáciu sťažovateľa by bolo ďalšie konanie a rozhodovanie v danej veci absolútne neúčelné a bez akéhokoľvek významu. (Predmetný nález ústavného súdu bol po jeho doručený najvyššiemu súdu evidovaný pod sp. zn. 1 Sža/2/2017)
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na neúčelnosť ďalšieho konania a rozhodovania v pôvodnej veci zaistenia navrhovateľa potom, čo tento bol už zo zaistenia prepustený, čo konštatoval aj ústavný súd vo svojom náleze zrušujúcom pôvodné rozhodnutie č. k. 1 Sža 26/2015 z 26.mája 2015, odvolací súd z dôvodu nedostatku podmienok na konanie odvolacie konanie v zmysle ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 pís. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.