Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Sža/15/2011

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci

žalobkyne: I. T., nar. X., štátna príslušníčka Ruskej federácie, bytom P., zastúpená advokátom

JUDr. M., CSc., so sídlom N., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra SR, Úrad hraničnej

a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Hrobákova č. 44,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: UHCP-97-7/RHCP-BA-HCP-

R-2008 zo dňa 26.11.2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.

k. 2S 252/10-76 zo dňa 12.1.2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 2S 252/10-76 zo dňa 12.1.2011   p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  1Sža/15/2011

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku, zamietol žalobu žalobkyne,

ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia č. p.: UHCP-97-7/RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa

26.11.2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava  

č. p.: UHCP-2283-30/RHCP-BA-OCP-Ž-2008 zo dňa 18.9.2008, ktorým bola zamietnutá žiadosť

žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania podľa

ustanovenia § 26 ods. 2 písm. g) v spojení s § 27 ods. 8 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte

cudzincov) platnom a účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení

platných a účinných v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci vyplýva, že jednou

z podmienok pre obnovenie povolenia na prechodný pobyt cudzinca na území SR na účel

podnikania je preukázanie skutočnosti, že cudzinec je schopný zo zdaneného príjmu z podnikania

uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Interný predpis žalovaného (Rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej  

a cudzineckej polície ministerstva vnútra SR č. 31/2008), ktorým bol správny orgán v konaní

viazaný, vymedzuje doklad, z ktorého je povinný správny orgán pri posudzovaní uvedenej otázky

vychádzať, a tým je potvrdenie príslušného daňového úradu o zdanenom príjme cudzinca alebo

fotokópia jeho daňového priznania. Uvedený predpis zároveň ustanovuje, že suma zdaneného

príjmu musí dosahovať najmenej výšku životného minima na každého člena rodiny, vrátane

cudzinca, na každý mesiac pobytu. V posudzovanom období bola výška životného minima  

(od 01.07.2008) stanovená sumou 5390,-Sk mesačne. Zdanený príjem spoločnosti I., spol. s r.o.,

prostredníctvom ktorej žalobkyňa na území SR podniká, dosiahnutý v zdaňovacom období

predchádzajúcom žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, teda musel ročne dosiahnuť

sumu minimálne 61.260,-Sk. Podľa názoru krajského súdu správne orgány v konaní dostatočne

preukázali, že zdanený príjem z tohto podnikania v roku 2007 dosiahol sumu 50.463,-Sk a

postupovali v konaní v súlade so zákonom, keď urobili záver o nesplnení podmienky podľa § 27

ods. 8 zákona o pobyte cudzincov a žiadosť žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt

na území SR za účelom podnikania zamietli. Keďže napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho   1Sža/15/2011

vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie

rozhodnutia, preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie a navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu

tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušuje a vec mu vracia na nové rozhodnutie a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania.

Svoje odvolanie odôvodnila tým, že krajský súd sa dôsledne nevysporiadal so všetkými

právnymi dôvodmi, ktoré žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie,

že rozsudok je predčasný v dôsledku toho, že už v konaní pred správnym orgánom nemala

vytvorené procesné podmienky k tomu, aby mohla dôsledne prejaviť svoju právnu vôľu,  

aby sa mohla brániť, predniesť návrhy na dokazovanie, ako aj to, že v dôsledku dokonalej

neznalosti úradného jazyka nepochopila obsah poučenia, ktorému sa jej malo dostať.

Žalobkyňa bola vyhostená z územia SR ešte skôr, ako bolo ukončené správne konanie,

nemala možnosť riadne podať príslušné svoje stanovisko, rozhodnutie správneho orgánu jej nebolo

riadne doručené a pri vyhostení z územia SR podľa jej vyjadrenia nebola zachovaná jej elementárna

ľudská dôstojnosť, ako je garantovaná v platnom znení Ústavy SR.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k prvému bodu odvolania,

nie je kompetentný sa vyjadrovať, vzhľadom na to, že toto oprávnenie prislúcha Krajskému súdu

v Bratislave. K druhému bodu odvolania sa vyjadril tak, že predmetné skutočnosti žalobca

v prvostupňovom ani v odvolacom konaní nenamietal a žiadnym spôsobom nespochybňoval

a predmetná námietka je irelevantná. K tretiemu a štvrtému bodu odvolania uviedol, že predmetné

námietky sa v žiadnom smere netýkajú konania o zamietnutí obnovenia povolenia na prechodný

pobyt žalobcu na území SR za účelom podnikania, ktoré je predmetom tohto konania. Konanie

o administratívnom vyhostení žalobkyne sa netýka tejto prejednávanej veci. Žalovaný  

ani po opätovnom preskúmaní nezistil dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania zrušené.

Rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a preto požiadal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, aby predmetné rozhodnutie krajského súdu potvrdil.

  1Sža/15/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať

úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p.

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. mája 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej

správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej

samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie  

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2

O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu  

sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia  

č. p.: UHCP-97-7/RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa 26.11.2008, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. p.: UHCP-2283-30/RHCP-BA-OCP-Ž-

2008 zo dňa 18.9.2008, ktorým bolo zamietnutá žiadosť žalobkyne o obnovenie povolenia  

na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa ustanovenia § 26  

ods. 2 písm. g) v súlade s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov platného a účinného

v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

žalobkyne uplatnenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť  

a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

  1Sža/15/2011

Podľa § 26 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt

zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt.

Podľa   § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt

na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba,

prípadne svoju rodinu; to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán skonštatoval, že prvostupňový správny orgán

vydal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území

Slovenskej republiky v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, nakoľko dôkazmi tvoriacimi

administratívny spis je preukázané, že účastníčka konania nespĺňa podmienky na obnovenie

povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území Slovenskej republiky.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že účastník konania podal

žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území Slovenskej

republiky na oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 2.5.2008. Po jej preskúmaní správny

orgán zistil, že žiadosť bola doložená výpisom z Obchodného registra spoločnosti I. spol. s. r. o.,

kde je účastník konania uvedený ako spoločník odo dňa vzniku spoločnosti a do funkcie konateľa

bol vymenovaný notárskou zápisnicou zo dňa 8.9.2003. Po jej preskúmaní správny orgán zistil, že k

žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území Slovenskej

republiky boli doložené doklady v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.

Ďalej uviedol, že účastník konania priložil k svojej žiadosti potvrdenie Daňového úradu Bratislava

II za rok 2007, v ktorom je uvedený základ dane vo výške 62 299,-Sk a daň II 836,-Sk daňového

subjektu I. spol. s. r. o. zo dňa 26.5.2008. Suma zdaneného príjmu musí dosahovať najmenej výšku

životného minima na každého člena rodiny vrátane cudzinca na každý mesiac pobytu. Výška

životného minima je podľa zákona č. 601/2003 Z.z.   o životnom minime 5 l30,-Sk. Vzhľadom k

tomu je účastník konania pri obnove povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území

SR povinný preukázať finančné zabezpečenie. Účastník konania vykázal za zdaňovacie obdobie

roku 2004 zdanený príjem vo výške 5854,-Sk, za zdaňovacie obdobie roku 2005 zdanený príjem vo

výške 2264,-Sk, za zdaňovacie obdobie roku 2006 zdanený príjem vo výške 8035,-Sk a za   1Sža/15/2011

zdaňovacie obdobie roku 2007 zdanený príjem vo výške 50 463,-Sk. V zmysle ustanovenia § 27

ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, bol účastník konania povinný preukázať zdanený príjem

minimálne vo výške 61 560,-Sk.

Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu zistil, že dňa 27.6.2008 bola vykonaná

kontrola finančného zabezpečenia pobytu účastníčky konania podľa § 49 ods. 1 písm. e)  

a účastníčka konania nevedela hodnoverným spôsobom preukázať finančné zabezpečenie svojho

pobytu na území Slovenskej republiky. Následne účastníčka konania dňa 30.6.2008 predložila výpis

z účtu vedenom v Tatra banke zo zostatkom 52 867,-Sk. Ďalej bolo zistené, že dňa 16.9.2008 bola

opätovne vykonaná kontrola finančného zabezpečenia pobytu, z ktorej vyplynulo, že účastníčka

konania nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami a na základe uvedených skutočností  

jej bola uložená bloková pokuta vo výške 4500,-Sk, ktorú na mieste zaplatila. Počas kontroly

účastníčka konania uviedla, že v súčasnej dobe nepodniká resp. nevykonáva žiadnu zárobkovú

činnosť.

Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu účastníčky konania zistil, že účastníčka

konania v zápisnici zo dňa 22.9.2008 k svojej finančnej situácii a finančnému zabezpečeniu uviedla,

že nie je schopná v súčasnej dobe doložiť potrebné finančné prostriedky a na svojom účte vedenom

v Tatra banke má ku dňu 22.9.2008 zostatok približne 20 000,-Sk. Zároveň uviedla, že podnikala  

v oblasti poskytovania služieb - kaderníctvo, ktoré z dôvodu vysokého nájmu za priestory musela

ukončiť v decembri 2007. Od uvedeného času hľadala iné možnosti podnikania v rámci rozsahu jej

povolených činností uvedených v Obchodnom registri. Do 22.9.2008 nevykonávala žiadnu

podnikateľskú činnosť a nemá žiadnu prevádzku.

Na základe skutočností vyplývajúcich z dôkazov odvolací orgán dospel k záveru,  

že u účastníčky konania došlo k naplneniu ustanovenia § 26 ods. 2 písm. g) v súlade s ustanovením

§ 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.

Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav

veci, tento po právnej stránke posúdili a vydané rozhodnutia náležite odôvodnili. Keďže napadnuté

rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a námietky   1Sža/15/2011

žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, krajský súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobkyne zamietol  

ako nedôvodnú, sa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky

žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými

námietkami žalobkyne. Rovnako aj námietku neznalosti slovenského jazyka vyhodnotil  

za irelevantnú, nakoľko žalobkyňa takúto námietku neuplatnila v odvolaní proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu, ani v žalobe na preskúmanie druhostupňového správneho

orgánu a navyše v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 22.9.2008 jasne uviedla,  

že slovenský jazyk ovláda ústnou i písomnou formou. Odvolací súd považoval aj námietky

žalobkyne, týkajúce výhrad ku konaniu o jej administratívnom vyhostení za irelevantné, pretože tieto o sa týkajú   konania   odlišného od konania o obnove prechodného pobytu žalobkyne, ktoré  

je predmetom súdneho prieskumu.

Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného v administratívnom konaní,

ktorý považoval   za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový

správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní

vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania

a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo

spoľahlivo zistené, že žalobkyňa nepreukázala, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania

uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia

správnych orgánov, že žalobkyňa naplnila ustanovenie § 26 ods. 2 písm. g) v spojení s ustanovením

§ 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.

Pokiaľ teda krajský súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodne

podanú, nakoľko nezistil žiaden zo zákonných namietaných dôvodov pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia, odvolací súd považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a ako taký  

ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

  1Sža/15/2011

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech  

vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. mája 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová