UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, bytom N. zastúpený JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková č. 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2- 206-003/2011 zo dňa 1.8.2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 11Scud/4/2011-35 zo dňa 28. februára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 11Scud/4/2011-35 zo dňa 28. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu začaté na návrh (žalobu) žalobcu zo dňa 12.10.2011, ktorý bol Krajskému súdu v Prešove doručený elektronicky dňa 13.10.2011. Krajský súd v Prešove poukázal na to, že na Krajskom súde v Prešove je vedené konanie v právnej veci žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-206-003/2011 zo dňa 1.8.2011 a to pod sp. zn. 11Scud/2/2012. Táto vec napadla Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.9.2011 a z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola vec postúpená Krajskému súdu v Prešove. V obidvoch konaniach ide o preskúmanie zákonnosti tých istých rozhodnutí žalovaného na základe identického opravného prostriedku. Krajský súd v Prešove skonštatoval, že prebiehajúce konanie vo veci 11Scud/2/2012 bráni tomu, aby sa pokračovalo vo veci 11Scud/4/2011, a preto konanie zastavil, nakoľko ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie zrušiť s tým, že následne krajský súd rozhodne o zastavení druhého konania. Namietal, že on sám neinicioval žiadne iné konanie a musel tak urobiť jeho právny zástupca. On sám mu však k tomu nedal súhlas a o podanítakejto žaloby nemal vedomosť. Preto podľa neho podanie takejto žaloby nemôže byť dôvodom na zastavenie konania v prípade, kedy bola žaloba podaná na základe jeho požiadavky a s jeho súhlasom. Podľa jeho názoru zo žiadnej právnej normy nevyplýva, ktoré konanie má byť pri zistení prekážky litispendencie zastavené a myslí si, že v jeho prípade by bolo potrebné zastaviť skôr začaté konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Podľa piatej časti OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 a nasl. OSP).
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
Citované zákonné ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má
- rovnakých účastníkov,
- rovnaký predmet konania,
- rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.
Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy ju zistí, alebo kedy vznikla. V takomto prípade konanie vždy zastaví podľa § 104 ods. 1 OSP. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr.
Odvolací súd má za preukázané, že žalobca podal prostredníctvom svojich právnych zástupcov dve totožné žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Prvá bola podaná na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.9.2011. Ten ho následne postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti Krajskému súdu v Prešove, kde bol zapísaný pod sp. zn. 11Scud/2/2012. Následne bola podaná žaloba na Krajskom súde v Prešove dňa 13.10.2011 a bola zapísaná pod sp. zn. 11Scud/4/2011. Krajský súd v Prešove následne konanie vedené pod sp. zn. 11Scud/4/2011 zastavil.
Odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako to žiadal vo svojom odvolaní žalobca a nevidí dôvod na zastavenie skoršieho konania, aj napriek tomu, že žalobca podľa jeho tvrdenia nemal o podaní prvej žaloby vedomosť. Ak krajský súd začal konanie na základe žaloby predchádzajúceho právneho zástupcu, musel tak urobiť na základe platného plnomocenstva. Ak účastník nesúhlasí, aby zaňho právny zástupca ďalej konal, je potrebné, aby plnú moc mu danú odvolal. Litispendencia je okolnosťou, ktorá vylučuje potrebu ochrany záujmov navrhovateľa v konaní o totožnom návrhu. Postupom krajského súdu nebol žalobca na žiadnych svojich právach ukrátený. Na Krajskom súde v Prešove naďalej prebieha konanie s totožným predmetom konania, a to pod sp. zn. 11Scud/2/2012, kde bude napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného preskúmané.
Odvolacie námietky žalobcu preto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd zastavil konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobca vzhľadom na neúspech v konaní nemá právo na ich náhradu a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.