Najvyšší súd
1 Sža 1/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: S., nar. X., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, naposledy bytom v zahraničí L., Č., zastúpený advokátom, JUDr. L., A., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 15, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UHCP-27- 1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa 2. apríla 2008, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud 28/2008-35 zo dňa 17. septembra 2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud 28/2008-35 zo dňa 17. septembra 2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UHCP-27-1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa 2. apríla 2008 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 446,55 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. L., A., na účet vedený v S., a. s., pobočka Ž., číslo účtu X. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 1Scud 28/2008-35 zo dňa 17. septembra 2008 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného č. UHCP-209-14/RHCP-BB-CP-PP-2007 zo dňa 2.4.2008 následného zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení rozsudku uviedol, že zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutí žalovaného (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a/ pri rozhodovaní o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Z ustanovenia ods. 2 písm. h/ vyplýva, že policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia ne prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme.
Pod verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, ako aj to, že umožňuje regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území aj na základe podkladov vyžiadaných od príslušných orgánov územnej samosprávy. Jednoduchý predaj textilu na území mesta Ružomberok, resp. tranzit textilu do Európy, za situácie, keď v meste Ružomberok je vysoká nezamestnanosť a keď dovoz textilu z iných krajín likviduje výrobu slovenských podnikov a vytvára nezamestnanosť, nie je v súlade s hospodárskymi potrebami SR z hľadiska podnikateľskej činnosti, ani z hľadiska vývoja situácie na trhu práce. Právo žalobcu obchodovať je jeho súkromný záujem, preto pri rozhodovaní o žiadosti na prechodný pobyt bolo potrebné skúmať, či tento súkromný záujem nie je okrem iného v rozpore s verejným záujmom. Súkromný záujem - obchodovať nie je dôvodom na udelenie súhlasu na prechodný pobyt. Žalobca nie je občanom Európskej únie, je občanom Čínskej ľudovej republiky, nechráni ho preto čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Štát má právo kontrolovať vstup, pobyt a vyhostenie cudzincov, ak nespĺňajú podmienky podľa zákona.
Krajský súd na základe uvedených skutočností po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietnuté odvolanie žalobcu, je vecne správne.
Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že dňa 10.10.2007 mu bol vydaný živnostenský list a na druhej strane bola žiadosť o prechodný pobyt na území SR zamietnutá, krajský súd uviedol, že vydanie živnostenského oprávnenia nezakladá povinnosť slovenských úradov udeliť súhlas na prechodný pobyt, ide o dva osobitné režimy právnej úpravy, ktoré sú na sebe nezávislé.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca vyjadril presvedčenie, že spĺňa podmienky požadované v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, pretože z jeho strany ide o súkromný záujem obchodovať na území SR a za týmto účelom mu bolo vydané aj živnostenské oprávnenie. Ak by nespĺňal podmienky uvedené v § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, toto živnostenské oprávnenie by mu nebolo vydané. Žalobca zdôraznil, že Slovenská republika je štátom Európskej únie a preto jej právne normy sú záväzné pre SR. V tejto súvislosti poukázal na čl. 35 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Krajskému súdu vyčítal, že sa vôbec nevysporiadal s dôkazom, a to s prehodnotením stanoviska mesta Ružomberok zo dňa 18.3.2008 k podnikateľským aktivitám cudzinca - žalobcu.
Podľa žalobcu je neakceptovateľný výklad v napadnutom rozsudku, kde sa konštatuje, že keďže nie je občanom Európskej únie, ale občanom Čínskej ľudovej republiky, nie je chránený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, Ústavou Slovenskej republiky, pretože pri rozhodovaní postupoval plne v súlade s uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a spoľahlivo zistil skutkový stav veci.
Poukázal na to, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu disponoval len stanoviskom mesta Ružomberok č. 4575/2007 zo dňa 28.12.2007. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 2.4.2008, stanovisko mesta Ružomberok, na ktoré sa žalobca odvoláva, bolo vydané dňa 18.3.2008. Uvedený list preto žalovaný nemohol brať do úvahy ako dôkaz.
Skutočnosť, že žalobcovi bol vystavený živnostenský list, ho oprávňuje na podnikanie samotné, avšak, ak je vykonávanie podnikateľských aktivít na území SR spojené priamo s pobytom cudzinca na území SR, musí mať splnenú aj podmienku pobytu, t. j. vydané povolenie na pobyt na území SR za týmto účelom.
Samotný živnostenský list možno považovať za relevantné doloženie účelu na udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR tak, ako to ustanovuje zákon o pobyte cudzincov v § 25 ods. 3 písm. a/ a § 25 ods. 4 písm. a/.
V zmysle § 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že aj po splnení podmienok ustanovených v § 25 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, cudzincovi povolenie na pobyt nie je udeľované automaticky, nakoľko sa už zo zákona o pobyte cudzincov nejedná o nárokovú čiastku.
Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v samotnom konaní plne akceptoval Ústavou SR zaručené právo podnikať, rešpektoval voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom sa toto právo právne zabezpečuje v správnom konaní založenom na registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umožňuje voľný vstup na trh a povoľovací princíp má obmedzujúci charakter. Podľa § 35 ods. 4 Ústavy SR môže zákon ustanoviť odchylnú úpravu práv pre cudzincov. Takýmto zákonom, ktorý upravuje odchýlnu úpravu práv pre cudzincov na území SR je zákon o pobyte cudzincov. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca nebol na svojich právach ukrátený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. apríla 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. UHCP-27-1/RHCP-BB-SK-2008 zo dňa 2. apríla 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ v Ružomberku zo dňa 31.1.2008 č. p. UHCP-209-14/RHCP-BB-CP-KR-PP-2007, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o povolenie na prechodný pobyt na území SR podľa § 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom cudzinec podá žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt môže cudzinec podať aj na policajnom útvare, ak ide o cudzinca, u ktorého sa vízum nevyžaduje, alebo ak ide o prechodný pobyt cudzinca na účel zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, alebo o pobyt cudzinca podľa § 22 a § 23 ods. 1 písm. b), d) a f), alebo o pobyt manžela azylanta, alebo o pobyt cudzinca podľa § 23a alebo ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí (ods. 2).
Podľa § 25 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive. Pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad. Ak cudzinec nepredloží cestovný doklad, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt.
K žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný priložiť dve fotografie z toho istého negatívu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu (ods. 2).
Cudzinec priloží k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú (ods. 3)
a) účel pobytu,
b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o cudzinca podľa § 22, 23a, zmenu účelu pobytu, cudzinca s dlhodobým pobytom alebo ak ide o cudzinca mladšieho ako 14 rokov,
c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca podľa § 23a,
d) zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 21 a študuje na vysokej škole, a cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 22 ods. 2,
e) dlhodobý pobyt cudzinca,
Účel pobytu cudzinec preukáže
a) dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, ak ide o cudzinca, ktorý žiada o povolenie na prechodný pobyt podľa § 19 (ods. 4).
Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.
Podľa 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme.
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt do 90 dní; vo zvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní. Ak ide o cudzinca podľa § 21 a 22, rozhodne policajný útvar do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti (ods. 3).
Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 6).
Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca podal dňa 6.11.2007 na Generálnom konzuláte SR Šanghaj žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania. Keďže k žiadosti nepredložil všetky potrebné doklady podľa § 25 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, Oddelenie cudzineckej polície PZ v Ružomberku dňa 5.12.2007 konanie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR podľa 19 ods. 3 Správneho poriadku prerušilo a vyzvalo žalobcu, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia priložil k žiadosti chýbajúce doklady, ktoré potvrdzujú bezúhonnosť žalobcu - výpis z registra trestov ČĽR a doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu žalobcu. Žalobca požadované doklady predložil dňa 10.12.2007.
Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca priložil k žiadosti ako doklad potvrdzujúci účel pobytu živnostenský list vydaný dňa 10.10.2007 č. OŽP-I/2007/11417-2/CR1, ktorý osvedčuje vznik živnostenského oprávnenia pre žalobcu ako zahraničnú fyzickú osobu. Živnostenský list oprávňuje žalobcu ku dňu zápisu jeho podniku do obchodného registra v ohlasovacej živnosti “obchodná činnosť - maloobchod v rozsahu voľných živností“.
Oddelenie cudzineckej polície PZ v Ružomberku dňa 5.12.2007 požiadalo podľa § 32 ods. 1 a 3 Správneho poriadku Mesto Ružomberok o zaujatia stanoviska k podnikateľskej činnosti žalobcu v meste Ružomberok a okolitom regióne, či je vo verejnom záujme, aby mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania.
Dňa 10.1.2008 bolo Oddeleniu cudzineckej polície PZ v Ružomberku doručené stanovisko Mesta Ružomberok (zo dňa 28.12.2007) v ktorom sa uvádza, že Mesto Ružomberok nemá záujem o rozširovanie takejto obchodnej činnosti, mesto má záujem o rozširovanie takých podnikateľských aktivít, ktoré prispejú k rozvoju mesta a prinesú prospech mnohým občanom. Podnikateľskú činnosť, ktorú majú v predmete podnikania cudzinci, môžu vykonávať aj občania SR, čo by tiež prispelo k zníženiu nezamestnanosti v meste. Udelenie povolenia na pobyt cudzincom, teda nie je vo verejnom záujme.
Na základe uvedeného Oddelenie cudzineckej polície PZ v Ružomberku dňa 31.1.2008 žiadosť žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania zamietlo.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v ktorom uviedol, že podnikateľské aktivity, ktoré má v úmysle vykonávať na území SR môžu v značnej miere prispieť k rozvoju Mesta Ružomberok, ale aj jeho okolia, prehĺbiť kultúrne hodnoty, rozšíriť multikulturálne povedomie medzi obyvateľmi, prispieť k jeho väčšej návštevnosti. V budúcnosti by chcel vykonávať aj aktivity, ktoré súvisia s ozdravovacím a relaxačným tréningom. Vyjadril presvedčenie, že vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti na území Mesta Ružomberok by mohlo aktivovať aj ďalších k ich činnosti, čo by mohlo zvýšiť súťaživosť medzi podnikateľmi, čo by mohlo byť prínosom najmä pre občanov Mesta Ružomberok.
Vyjadril presvedčenie, že udelenie povolenia na prechodný pobyt je vo verejnom záujme, a preto žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť tak, že jeho žiadosti žalovaný vyhovie.
Žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadil ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, pričom sa zhodol s názorom prvostupňového správneho orgánu, že udelenie povolenia žalobcu na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k novele zákona č. 693/2006 Z.z., ktorou bol § 26 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov doplnený o nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt, v ktorej sa verejným záujmom rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom ako aj to, že umožní regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území, aj na základe podkladov vyžiadaných napr. od príslušných orgánov územnej samosprávy.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca sa v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu domáhal posúdenia ďalších kritérií uvedených v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, osobitne žiadal prihliadnuť na prínos jeho podnikateľskej činnosti (cudzinca) pre hospodárstvo Slovenskej republiky, žalovaný sa však touto okolnosťou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Na túto námietku nereagoval ani krajský súd a nevysporiadal sa s otázkou, či sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými hľadiskami posudzovanej žiadosti žalobcu o udelenie povolenia, tak ako sú vymedzené v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.
Bez náležitého posúdenia uvedených kritérií, na ktoré má žalovaný prihliadať pri posudzovaní žiadosti žalobcu o povolenie k jeho prechodnému bydlisku za účelom podnikania, sa preto javí názor žalovaného, že udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, ktorý si osvojil aj krajský súd za predčasný, pričom podľa odvolacieho súdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj súkromné hľadisko žalobcu tak, aby v prípade, že žalovaný uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a/ zákon o pobyte cudzincov.
V tejto súvislosti sa žalovaný v ďalšom konaní vysporiada s dôkazom, ktorý predložil žalobca, a to s prehodnotením stanoviska Mesta Ružomberok k podnikateľskej činnosti na území mesta Ružomberok zo dňa 18.3.2009.
Zákon o pobyte cudzincov (v ustanovení § 26 ods. 2 písm. h/) nedefinuje pojem verejný záujem. Jedná sa o pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci.
V tejto súvislosti je potrebné v ďalšom konaní zvážiť, či stanovisko mesta k podnikateľskej činnosti cudzinca je dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či spĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelení povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje.
Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že právny názor krajského súdu vyslovený v jeho rozhodnutí, podľa ktorého sa na žalobcu nevzťahuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd s odôvodnením, že žalobca nie je občanom Európskej únie, je nesprávny. Pôsobnosť Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd totiž nie je viazaná na štátnu príslušnosť občana k niektorému zo štátov Európskej únie, resp. Rady Európy, zmluvné strany Dohovoru totiž podľa čl. 1 (záväzok dodržiavať ľudské práva uvedené v Hlave I tohto Dohovoru) priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii.
Pokiaľ ide o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v Štrasburgu, odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia ESĽP: Amrollahi v. Denmark, Appl. No.: 56811/00, Boultif v. Switzerland, Appl. No.: 54273/00, Uner v. The Netherlands, Appl. No.: 46410/99, kde išlo o cudzinca mimo členského štátu Rady Európy a z rozsudkov vyplýva, že sa na nich vzťahuje ochrana podľa článku 8 Dohovoru.
Preto v ďalšom konaní sa žalovaný musí vysporiadať vzhľadom na uplatnenú námietku žalobcu s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území SR, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu. Pokiaľ teda správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu (cudzinca) podnikať na území SR, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť sa na žalobcu vzťahuje.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému priznal ich náhradu v sume 446,55 €. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Náhrada trov konania v sume 446,55 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a zo zaplatených súdnych poplatkov:
• príprava a prevzatie veci dňa 13.2.2008 – 48,63 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky),
• žaloba podaná na Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 9.6.2008 – 48,63 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
• účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 17.9.2008 - 48,63 € (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
• odvolanie zo dňa 5.11.2008 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici - 48,63 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
• režijný paušál – 4 x 6,34 € = 25,36 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky), • cestovné (Ž. – Banská Bystrica a späť – rýchlik) dňa 17.9.2008 - 4,78 x 2 = 9,74 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky),
• strata času dňa 17.9.2008 - 84,17 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),
• zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 66,38 € (pôvodne 2.000,- Sk) a za odvolanie v sume 66,38 € (pôvodne 2000,- Sk).
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pred správnym orgánom, t.j. podanie odvolania proti rozhodnutiu oddelenia cudzineckej polície Ružomberok dňa 14. februára 2008 a podanie – prehodnotenie stanoviska cudzineckej polície Ružomberok zo dňa 2. apríla 2008, pretože ide o trovy konania pred správnym orgánom a nie pred súdom. Súd rozhoduje o náhrade trov konania, ktoré vznikli v konaní pred súdom v zmysle ustanovenia § 137 v spojení s § 250k a § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách, ktoré vznikli v správnom konaní, rozhoduje správny orgán (§ 31 Správneho poriadku).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. apríla 2009
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r. Ľubica Kavivanovová predseda senátu