1Szak/8/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobkyne: mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, bez dokladov totožnosti, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, Sečovce, právne zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ Petrovce, Petrovce č. 30, 072 62 Koromľa, o správnej žalobe vo veciach zaistenia, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/15/2020 zo dňa 17.septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-SO13- 11-019/2020-ZAV zo dňa 10.08.2020 o zaistení žalobkyne podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Zároveň žalovanému nariadil bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia a žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Proti rozsudku krajského súdu uvedenému v záhlaví tohto uznesenia podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p., pričom zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná oneskorene a preto jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je nutné podľa ust. § 459 písm. a) S.s.p. odmietnuť.

Podľa § 443 ods. 2 písm. b) S.s.p. lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia. Podľa § 443 ods. 5 S.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. Podľa § 69 ods. 4 S.s.p. lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

4. Rozsudok bol žalovanému doručený (podľa údajov zaznamenaných na doručenke) v pondelok 28.09.2020. Keďže vo veci išlo o podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia, lehota na podanie kasačnej sťažnosti bola v zmysle § 443 ods. 2 písm. b) S.s.p. sedem dní od doručenia rozsudku. Posledný deň na podanie kasačnej sťažnosti pripadol na pondelok 05.10.2020. Žalovaný bol napadnutým rozsudkom správne poučený o lehote siedmich dní na podanie kasačnej sťažnosti. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku osobne (č. l. 43 a nasl.) dňa 06.10.2020, t. j. po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

5. Keďže kasačná sťažnosť bola podaná správnemu súdu po uplynutí zákonnej lehoty, musel kasačný súd oneskorene podanú kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú.

Podľa § 459 písm. a) S.s.p. kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

6. O návrhu žalovaného na spojenie jednotlivých konaní o kasačných sťažnostiach proti rozsudkom krajského súdu vo veci zaistení rodinných príslušníkov žalobkyne na spoločné konanie, kasačný súd nerozhodol nakoľko v predmetnej veci (ako aj v kasačných konaniach týkajúcich sa žalobcovej rodiny) konštatoval oneskorené podanie kasačnej sťažnosti, čoho následkom je jej odmietnutie ako neprípustnej.

7. Žalovaný (sťažovateľ) procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, keď napriek riadnemu poučeniu podal kasačnú sťažnosť po lehote podľa § 443 ods. 2 písm. b) S.s.p., z uvedeného dôvodu kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 171 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.