UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): U. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, t.č. na neznámom mieste, pôvodne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, o správnej žalobe vo veciach zaistenia, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/100/2020-19 zo dňa 4. novembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/100/2020-19 zo dňa 4. novembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-29-012/2020-AV zo dňa 04.09.2020 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení") rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.") na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vydaného dňa 04.09.2020.
2. Dňa 03.11.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd") doručená správna žaloba sťažovateľa vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") o prepustenie zo zaistenia. 3. Krajský súd uznesením uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenie"), s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. správnu žalobu odmietol ako oneskorene podanú. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie o zaistení bolo sťažovateľovi doručené dňa 04.09.2020, pričom lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 11.09.2020. Až dňa 16.09.2020 podal sťažovateľ v Centre právnej pomoci, kancelária Bratislava, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a rozhodnutím číslo spisu: KaBA/22127/2020, ČRZ: 112729/2020 zo dňa 12.10.2020 mu bol priznaný nárok na poskytnutieprávnej pomoci. Správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu až dňa 22.10.2020, teda po zákonom určenej lehote.
4. Proti uzneseniu krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté.
5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že zo strany krajského súdu došlo k nesprávnemu skutkovému posúdeniu správnej žaloby, nakoľko sťažovateľ podal správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia uloženého rozhodnutím o zaistení podľa § 221 ods. 2 S.s.p. a teda na tento prípad nebolo možné aplikovať ust. § 225 ods. 1 S.s.p.
6. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa na výzvu krajského súdu nevyjadril.
8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9. Vzhľadom na výrokovú časť rozhodnutia o zaistení, z ktorej vyplynulo, že sťažovateľ mal byť zaistený do 04.12.2020 kasačný súd, aplikujúc ustanovenie § 458 ods. 2 S.s.p. veta za bodkočiarkou rozhodol bez uplatnenia lehoty vymedzenej v tomto ustanovení, bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.).
Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 225 ods. 2 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.
10. Kasačný súd považoval uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p. vytýkajúci správnemu súdu nezákonné odmietnutie podania za naplnený z dôvodu, že konajúci súd si náležitým spôsobom neujasnil charakter konania pred správnym súdom o podanej správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p., ktorej podanie nie je (na rozdiel od správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia o zaistení /§221 ods. 1 S.s.p./) limitované zákonnou lehotou siedmich dní podľa § 225 ods. 1 S.s.p a vzhľadom na to správnu žalobu sťažovateľa odmietol.
11. Sťažovateľ vo svojej žalobe, označenej ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok o prepustenie zo zaistenia uloženého rozhodnutímžalovaného č. PPZ-HCP-BA12-29-012/2020-AV zo dňa 04.09.2020 o zaistení" poukazoval najmä na nedostatky vzťahujúce sa k rozhodnutiu o zaistení a v petite okrem nariadenia jeho bezodkladného prepustenia alternatívne navrhoval aj zrušenie rozhodnutia o zaistení a súčasne nariadenie bezodkladného prepustenia. Aj napriek takto zmätočne koncipovanej žalobe bolo objektívne možné z jej označenia, jednej z alternatív petitu ako aj z argumentácie sťažovateľa (v súlade s princípom neformálnosti posudzovania správnej žaloby v zmysle § 206 ods. 3 S.s.p.) ustáliť, že v danom prípade sťažovateľ podal správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 S.s.p.
12. Sťažovateľ sa podanou správnou žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p. a bolo preto potrebné rozlišovať, že zatiaľ čo správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 S.s.p. je potrebné podať v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, správna žaloba podľa § 221 ods. 2 S.s.p. môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Nebolo preto možné za vyššie načrtnutej situácie správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia odmietnuť ako oneskorene podanú.
13. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že v konaní pred krajským súdom neboli splnené podmienky pre odmietnutie správnej žaloby ako oneskorene podanej podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. a preto, kasačný súd napadnuté uznesenie v zmysle § 462 ods. 1 v spojení s § 457 ods. 2 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.