Najvyšší súd

1So/95/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: E., bytom S., právne zastúpenej JUDr. T., advokátkou v P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul.

29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave č. k. 37Sd/171/2009-77 zo dňa 15.6.2010, v časti o trovách, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   mení   uznesenie Krajského súdu v Trnave

č. k. 37Sd/171/2009-77 zo dňa 15.6.2010 tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť

navrhovateľke trovy konania v sume 278,02 € do desiatich dní od právoplatnosti tohto

uznesenia, k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. T.

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením zastavil z dôvodu podľa § 250o OSP

konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia  

č. X. zo dňa 1.4.2009, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný

dôchodok. Odporkyňu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľke v sume 571,48 €.  

Proti výroku o trovách konania podala odporkyňa včas odvolanie a žiadala výrok

o trovách zmeniť tak, že odporkyňa bude povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania  

vo výške 278,02 €. Namietala súdom uloženú povinnosť nahradiť aj trovy spočívajúce

v znalečnom za znalecký posudok MUDr. Ľ., ktorý bol vypracovaný na základe objednávky

navrhovateľky. Uviedla, že znalec v posudku odpovedal len na otázky, ktoré si sám položil,

do konania nebol pribratý súdom a neprináleží mu stanoviť mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pretože táto činnosť je

zákonom zverená posudkovým lekárom. Zdôraznil, že posudkový lekár sociálneho poistenia

pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky prihliadal len k doloženým lekárskym

vyšetreniam a nie k znaleckému posudku a navyše znalecký posudok posudkový lekár

navrhol vyradiť z dôkazov v preskúmavacom konaní, čomu krajský súd nevenoval pozornosť.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne je dôvodné.

V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka podaním opravného prostriedku

domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok

z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia navrhovateľka nebola

invalidná, pretože miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená  

len na 40%.

Navrhovateľka počas konania o opravnom prostriedku na pojednávaní pred krajským

súdom dňa 12.11.2009 predložila súdu aktuálne lekárske správy a znalecký posudok

vyhotovený na jej požiadavku znalcom z odvetvia zdravotníctva a farmácie – odbor ortopédia,

MUDr. K. Krajský súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom opätovného posúdenia

zdravotného stavu navrhovateľky s tým, že posudkovému lekárovi budú dané k dispozícii

navrhovateľkou predložené lekárske správy a znalecký posudok.

Zdravotný stav navrhovateľky bol nanovo posúdený dňa 3.12.2009, pričom v posudku

odporkyňa vychádzala z aktuálnych lekárskych správ. Predložený znalecký posudok

posudkový lekár navrhol vyradiť z dôkazov a uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu  

na účely invalidného dôchodku a jeho zaradenie podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003

prináleží podľa zákona posudkovým lekárom, nie znalcom; naviac mu vytýkal,  

že v znaleckom posudku chýba prehľadný záver podľa jednotlivých diagnóz a úsekov chrbtice

a znalec odpovedá len na otázky, ktoré si sám položil.  

Po vydaní nového rozhodnutia, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný

dôchodok, krajský súd podľa § 250o OSP konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky

zastavil a rozhodol o trovách konania tak, že ich navrhovateľke priznal podľa jej uplatnenia

zo dňa 9.3.2010 a to v sume 571,48 €, pozostávajúcej z odmeny za realizované úkony právnej

služby s prislúchajúcim režijným paušálom a náhradu za stratu času vo výške 278,02 €

a z nákladov spojených so znaleckým posudkom vo výške 293,46 €.

Podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa pre riešenie otázok,

ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej  

a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež

rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 250k ods. 1 OSP stanovuje princíp úspechu, podľa ktorého sa v súdnom

preskúmavacom konaní priznáva právo na náhradu trov konania. Čo predstavuje trovy

konania a o aké trovy musí ísť, aby súd priznal účastníkovi právo na ich náhradu, však

upravuje tretia hlava OSP.  

Z ustanovenia § 142 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že súd prizná len náhradu

takých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. V danej veci

podľa názoru odvolacieho súdu za takéto nemožno považovať náklady spojené s vyhotovením

znaleckého posudku, keďže posudkový lekár pri opätovnom posúdení zdravotného stavu

z tohto znaleckého posudku nevychádzal, nepovažoval ho za objektívny a správny, vychádzal

len z novopredložených lekárskych správ a nálezov. Odporkyňa na základe takto

vyhotoveného posudku posudkovým lekárom vydala dňa 17.2.2010 rozhodnutie, ktorým

navrhovateľke priznala invalidný dôchodok. Z lekárskej správy posudkového lekára zo dňa

3.12.2009 je zrejmé, že závery znaleckého posudku neboli podkladom pre zmenu posúdenia

zdravotného stavu navrhovateľky na účely invalidného dôchodku, teda ani pre vydanie

nového rozhodnutia odporkyne a preto jeho vyhotovenie nemožno považovať za potrebné  

pre účelné bránenie práva navrhovateľky.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie krajského súdu v časti o trovách podľa

§ 220 OSP zmenil tak, že odporkyňu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľke celkovo

v sume 278,02 € pozostávajúcej z uplatnenej odmeny za realizované úkony právnej služby,

prislúchajúceho režijného paušálu a náhrady za straty času tak, ako ich krajský súd priznal

v zastavujúcom uznesení.

Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd

z ustanovení § 224 ods. 2, § 246c ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke

ich náhradu nepriznal, pretože v odvolacom konaní nemala úspech; odvolanie podala

odporkyňa proti výroku o trovách a hoci v odvolacom konaní bola úspešná, ustanovenie  

§ 250k ods. 1 OSP priznanie trov odporkyni neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. novembra 2010

  JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová