1So/92/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: V. N., bytom K. č. XXX, XXX XX K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/21/2014-16 zo dňa 29.04.2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/21/2014-16 zo dňa 29.04.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.01.2014 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 73, 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odo dňa 24.02.2014 znížila invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 330,- Eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 17.11.2013 je 60%.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že na základe skutkového stavu uvedeného v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol, že z obsahu citovaných ustanovení zákona, ako aj obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkoví lekári vychádzali zo záverov odborných lekárskych nálezov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Podľa krajského súdu posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo kompletné s poukazom na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola posudkovými lekármi presne a špecificky stanovená. Posudkoví lekári správne zaradili ako rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor pravej obličky - po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu. V zmysle odborných nálezov je tento záver objektívny. Navrhovateľom predložené nálezy z ortopédiekorešpondujú so závermi, obsiahnutými v podaných posudkoch vo veci konajúcich posudkových lekárov. Psychiatrické a psychologické vyšetrenia dokonca dokazujú zlepšenie zdravotného stavu po nasadenej liečbe.

Zdravotné postihnutia, na ktoré navrhovateľ poukazoval v konaní pred súdom, sa netýkajú rozhodujúceho zdravotného postihnutia a nesvedčia o zhoršení zdravotného stavu s tým, že tieto už boli v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení zohľadnené pri určení miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (zvýšenie MPS o 10%).

Krajský súd považoval posúdenie zdravotného stavu za správne a závery posudkových lekárov sú podľa jeho názoru logické, pretože vychádzajú z predložených lekárskych odborných správ a nálezov. Posudok o invalidite bol správne a adekvátne vypracovaný podľa závažnosti zdravotného stavu navrhovateľa k dátumu stanovenia zmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa jeho názoru súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav.

Navrhovateľ sa nestotožnil so závermi posudkových lekárov o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%, nakoľko jeho zdravotný stav sa oproti minulému obdobiu nijako nezmenil, dokonca pribúdajúcim vekom sa jeho zdravotný stav zhoršuje.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že jeho zdravotný stav je trvalo nezvrátiteľný, nakoľko z dôvodu nálezu zhubného nádoru pravej obličky mu táto bola vyňatá a už mu ju nikto nevráti.

Navrhoval preto rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že odvolací súd rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovala preto rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. októbra 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec „invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“ (ods. 1).

„Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby“(ods. 3).

„Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov“ (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.“

Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.“

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný dňa 07.11.2013 na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 9/2013, posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava. Podľa posudku je zdravotný stav navrhovateľa zlepšený, posudzovaný je invalidný od roku 2009 pre zhubný nádor pravej obličky po kompletnej liečbe s následným vyňatím pravej obličky. Stav navrhovateľa sa stabilizuje, vyšetrenia recidívu základného ochorenia nepotvrdzujú. Onko markery nie sú patologicky zvýšené. Podľa výroku posudku navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je už 80% ale je 60%.

Dňa 13.01.2014 vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 73, 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona o sociálnom poistení odo dňa 24.02.2014 znížila invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 330,- Eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 17.11.2013 je 60%.

Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný dňa 19.03.2014 na základe konania o opravnom prostriedku zo dňa 07.02.2014 proti rozhodnutiu odporkyne z 13.01.2014 z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri kontrolnej lekárskej prehliadke, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zhubný nádor pravej obličky, Kapitola XI, oddiel A, položka 7, písm. b), s mierou poklesu 50 %. Podľa celkového posudku, posudzovaný bol uznaný invalidným od roku 2009 s MPSVZČ 80% pre náhodne zistený zhubný nádor pravej obličky, ktorá bola vyoperovaná v skorom štádiu choroby. Doteraz (-5 rokov od ukončenia onkologickej liečby) je bez recidívy základného ochorenia, bez zistených metastáz, s dobrou funkčnou schopnosťou solitárnejobličky, čo potvrdzujú kontrolné onkologické a urologické vyšetrenia. Po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu spĺňa posudzovaný podmienky len pre 50%-nú mieru poklesu stabilizovaného základného ochorenia - zhubného nádoru pravej obličky, čo je horná hranica rozpätia. Všetky ostatné choroby majú vplyv na celkovú výšku miery poklesu, ktorá je t. č. po vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadke 60%. Posudzovaný mal podrobne vysvetlené podmienky posudzovania. Predložené psychiatrické vyšetrenie neodôvodňuje zmenu posudku, ide o prvé vyšetrenie, ktoré po nasadení cca trojmesačnej liečbe zlepšuje zdravotný stav. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne - ústredie sa stotožňuje s posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Rožňava zo 07.11.2013. Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.01.2014 potvrdil. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny. Posudkové orgány presvedčivým spôsobom odôvodnili svoj posudkový záver. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľa, a odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce pochybnosti o náležitom posúdení jeho nepriaznivého zdravotného stavu resp. nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní žiadne dôkazy predstavujúci nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov predloženými navrhovateľom, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa je na úrovni 60 % a ani navrhovateľom uvádzané výčitky nezakladajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívne pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.