Najvyšší súd
1So/91/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej
veci navrhovateľky: M. J. ml., nar. X., bytom P., právne zastúpenej JUDr. V. O., advokátom
v L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8,
o sirotský dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 20Sd/18/2010-35 zo dňa 18.5.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 20Sd/18/2010-35 zo dňa 18.5.2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
č. X. zo dňa 23.12.2009 o priznaní sirotského dôchodku od 1.2.2009 a rozhodnutie odporkyne
č. X. zo dňa 23.12.2009 o úprave sirotského dôchodku, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom z dôvodu podľa § 250j ods. 2
písm. a/ OSP zrušil rozhodnutia č. X. zo dňa 23.12.2009, ktorými odporkyňa podľa § 76
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“) priznala navrhovateľke sirotský dôchodok od 1.2.2009 v sume 122,20 € mesačne
a tento jej upravila podľa § 81 ods. 6 zákona od 1.2.2009 na sumu 87,30 € mesačne.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že odporkyňu zaviazal nahradiť trovy konania
navrhovateľke vo výške 238,17 € na účet jej právneho zástupcu.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodujúcou pre postup
podľa § 81 ods. 6 zákona je tá skutočnosť, že matka navrhovateľky je aj poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 273,50 €, ktorý je vyšší ako vypočítaný vdovský dôchodok a preto by sa matke navrhovateľky vyplácal v zmysle § 81 ods. 2 zákona vdovský dôchodok
vo výške 91,60 € a nie vo výške 183,30 €, z akej pri svojom prepočte vychádzala odporkyňa.
Podľa krajského súdu nie je pre pomernú úpravu výplaty pozostalostných dávok rozhodujúce,
v akej výške nárok vznikol, ale v akej výške sa bude vyplácať, pretože ide o posúdenie
nárokov na výplatu sirotských dôchodkov a vdovského dôchodku. Krajský súd vyslovil,
že úlohou odporkyne bude preto posúdiť najskôr súbeh invalidného a vdovského dôchodku
matky navrhovateľky, určiť výšku vdovského dôchodku, ktorý sa jej skutočne bude vyplácať
a až potom pristúpiť k pomernej úprave výplaty dôchodkov tak, aby ich úhrn nepresiahol
100% invalidného dôchodku nebohého otca navrhovateľky.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala
ho zmeniť a obe zrušené rozhodnutia potvrdiť s tým, že odporkyňa nebude povinná nahradiť
navrhovateľke trovy konania. Namietala, že krajský súd nesprávne interpretoval ustanovenia
§ 81 ods. 2 a 6 zákona, nesprávne právne vec posúdil a preto nesprávne rozhodol. Trvala
na tom, že pri výklade § 81 ods. 6 zákona nie je možné poradie jednotlivých úkonov
odvodzovať od poradia, v akom sú za sebou v predmetnom ustanovení uvedené, pretože tak
by s prihliadnutím na poslednú vetu § 81 ods. 6 zákona dochádzalo k prekročeniu maximálnej
úhrnnej sumy pozostalostných dôchodkov vtedy, ak zanikne nárok na dôchodok, z dôvodu
súbehu s ktorým bol pozostalostný dôchodok znížený o polovicu. V takom prípade po obnovení výplaty pozostalostného dôchodku v plnej výške by nebolo možné vykonať jeho pomerné zníženie, nakoľko by nedošlo k vzniku ani k zániku nároku na pozostalostnú
dôchodkovú dávku, ale iba k zmene jej sumy.
Podľa odporkyne postup, podľa ktorého je potrebné najprv pomerne znížiť sumu
pozostalostných dôchodkových dávok, vyplýva aj z § 81 ods. 5 zákona, podľa ktorého
sa o súbehu nárokov na viac dôchodkov rozhodne až po zvýšení dôchodkov podľa § 82
zákona. Na podporu svojho tvrdenia poukázala aj na zovšeobecnený právny názor NS SR,
podľa ktorého pred posúdením, ktorý z dôchodkov pri ich súbehu je vyšší, treba najprv
vypočítať osobitne výšku každého zo zbiehajúcich dôchodkov ku dňu, keď k ich súbehu došlo a zistiť, v akej výške by vznikol nárok na samotnú výplatu každého z nich.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si aj trovy odvolacieho konania. Trvala na správnosti metodiky výpočtu dávok tak, ako to uviedla v prvostupňovom súdnom konaní a zároveň
uviedla, že nebola zohľadnená skutočnosť, že jej matke je od 1.2.2009, teda od smrti otca,
vyplácaný vdovský dôchodok v sume 65,50 € mesačne a nie v sume 130,90 € mesačne,
ako to nesprávne odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla. Preto je nesprávne aj tvrdenie
odporkyne, že úhrn pozostalostných dôchodkov jej, jej brata a matky činí 305,50 €, čo je
suma invalidného dôchodku, na ktorú mal nárok jej nebohý otec. V skutočnosti je jej i jej
bratovi vyplácaný sirotský dôchodok v sume po 87,30 € a jej matke vdovský dôchodok
v sume 65,50 €, čo je v úhrne 240,10 €. Navrhovateľka nesúhlasila s argumentom odporkyne
o výklade § 81 ods. 6 zákona, pretože z poslednej vety tohto ustanovenia predsa vyplýva,
že sa sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov pomerne znížia a navyše túto vetu
nemožno vzťahovať na predmetnú vec. Dodala, že pri výklade jednotlivých ustanovení
zákona je okrem iného možné použiť aj systematický výklad, ktorý je odvodzovaný
aj od poradia jednotlivých ustanovení. Práve systematický výklad podporuje právny názor,
že nie je rozhodujúce, v akej výške nárok vznikol, ale v akej výške sa bude dávka vyplácať,
pretože ide o posúdenie nárokov na výplatu sirotských a vdovského dôchodku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu dôvodov odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.
Z pripojeného spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že v tomto konaní
preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke od 1.2.2009 sirotský
dôchodok v sume 122,20 € mesačne s poukazom na § 76 a § 77 zákona, ktorý je 40% zo sumy
invalidného dôchodku jej nebohého otca a ďalším rozhodnutím sirotský dôchodok
navrhovateľky upravila podľa § 81 ods. 6 zákona od 1.2.2009 na sumu 87,30 € mesačne.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nebohý otec navrhovateľky poberal
ku dňu smrti invalidný dôchodok v sume 305,40 € mesačne, poberateľmi pozostalostných
dôchodkov sú okrem navrhovateľky ešte jej brat a matka. Suma sirotského dôchodku je 40%
zo sumy 305,40 €, teda 122,20 € mesačne, suma vdovského dôchodku činí 60% zo sumy
305,40 €, teda 183,30 € mesačne. Úhrn všetkých troch pozostalostných dôchodkov
predstavuje sumu 427,70 €, čo je viac ako 100% dôchodku nebohého otca navrhovateľky,
preto boli pozostalostné dôchodky v zmysle § 81 ods. 6 zákona upravené tak, že boli
vynásobené indexom, ktorý predstavuje podiel invalidného dôchodku nebohého otca a úhrnu
pozostalostných dôchodkov (305,40 : 427,70 = 0,71405), čím bola suma vdovského dôchodku
upravená na 130,90 € mesačne a suma každého zo sirotských dôchodkov na 87,30 € mesačne.
Úhrn takto upravených pozostalostných dôchodkov predstavuje 305,50 € a nepresahuje tak
100% invalidného dôchodku nebohého otca navrhovateľky.
Tieto rozhodnutia vydala odporkyňa po tom, čo krajský súd svojim rozsudkom
č. k. 20Sd/158/2009-17 zo dňa 3.11.2009 zrušil rozhodnutia odporkyne zo dňa 16.6.2009
o priznaní a úprave sirotského dôchodku navrhovateľky a zmenové rozhodnutia zo dňa
28.8.2009, z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Spochybňovanou otázkou v konaní ostala metodika úpravy úhrnu pozostalostných
dôchodkov - podľa názoru navrhovateľky, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, bolo potrebné
pri určení pozostalostných dôchodkov najprv aplikovať ustanovenie § 81 ods. 2 zákona, teda
výška vdovského dôchodku matky navrhovateľky, ktorá je nižšia ako ňou poberaný invalidný
dôchodok, by bola len polovica zo sumy 60% z invalidného dôchodku nebohého otca navrhovateľky a až následne sa mal realizovať prepočet podľa § 81 ods. 6 zákona, v ktorom
mala odporkyňa už vychádzať z upravenej sumy vdovského dôchodku matky navrhovateľky.
S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru postup
odporkyne, podľa ktorého odporkyňa najprv aplikovala ustanovenie § 81 ods. 6 zákona
a až následne takto upravený vdovský dôchodok matky navrhovateľky znížila na polovicu
podľa § 81 ods. 2 zákona, má oporu v príslušných zákonných ustanoveniach, je logický
a v ich rámci systematický.
Podľa § 81 ods. 6 zákona pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku
a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom
poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100%
dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu
smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových
dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma
každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená
v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov
po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových
dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú
dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom
istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane
zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok
úmerne upravujú.
Podľa § 81 ods. 2 zákona ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku
a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo
sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu
vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského
dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je
vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica.
Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského
dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku
sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
Je nepochybné, že východiskom v danom prípade je novovzniknutá existencia
viacerých konkurujúcich pozostalostných nárokov odvodených od dôchodkovej dávky toho
istého poistenca t. j. situácia, ktorú rieši ust. 81 ods. 6 zákona, v zmysle ktorého sa výška
týchto nárokov ustáli na základe metodiky postupu podľa kľúča odvodeného od počtu
v konkrétnom prípade do úvahy prichádzajúcich konkurujúcich nárokov a ich vzájomného
pomeru vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona. Až po takomto ustálení výšky
každého z konkurujúcich si nárokov z tohto titulu, možno každý z nich následne (prípadne)
podriadiť úprave v zmysle ust. § 81 ods. 2 reagujúcej na konkurenciu s iným
už predchádzajúcim nárokom tohto poistenca.
Odporkyňa správne vychádzala zo skutočnosti, že suma invalidného dôchodku
nebohého otca navrhovateľky bola 305,40 € mesačne. V súlade s § 77 ods. 1 zákona je suma
sirotského dôchodku 40% zo sumy 305,40 €. Navrhovateľka má ešte brata, ktorý rovnako
ako ona spĺňal podmienky pre priznanie sirotského dôchodku. Sirotský dôchodok každého
zo súrodencov teda činí suma 122,20 € po zaokrúhlení smerom nahor. Suma vdovského
dôchodku matky navrhovateľky je s poukazom na § 75 ods. 1 zákona 60% zo sumy 305,40 €,
teda po zaokrúhlení 183,30 €.
Úhrn pozostalostných dôchodkov tak predstavuje 427,70 € (súčet sirotských
dôchodkov v sume po 122,20 € a plnej výšky vdovského dôchodku v sume 183,30 €), sirotské
dôchodky každého z detí po vynásobení indexom 0,71405 (predstavujúcim podiel sumy
invalidného dôchodku nebohého otca navrhovateľky a úhrnu súm pozostalostných
dôchodkov) predstavujú po 87,30 € mesačne a vdovský dôchodok matky 130,90 € mesačne.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu a navrhovateľky,
že pre aplikáciu § 81 ods. 6 zákona bolo potrebné prihliadať skutočnosť, že matka
navrhovateľky bola v rozhodnom čase aj poberateľkou invalidného dôchodku v sume
273,50 € mesačne ktorý je vyšší ako vdovský dôchodok, keďže výška tohto (vdovského)
dôchodku mala byť až výsledkom postupu v zmysle § 81 ods. 6 zákona.
Nemožno opomenúť, že odseky 2 a 6 ust. § 81 zákona upravujú dve rozličné situácie
od ktorých sa odvodzuje postup a metodika odporkyne. Kým odsek 2 upravuje súbeh nárokov
na viaceré dávky vzniknuté u jednej osoby, ustanovenie § 81 ods. 6 zákona upravuje nároky
na pozostalostné dôchodky, ktoré majú byť vyplácané viacerým pozostalým po tom istom
poistencovi. Postup navrhovaný navrhovateľkou by znamenal účelové využitie (v zmysle § 81
ods. 2 zákona) redukcie výšky vdovského dôchodku (matky navrhovateľky po porovnaní
s výškou jej existujúceho invalidného dôchodku), ktorá výška však ešte nie je ustálená a má
sa len zistiť podľa tejto metodiky v zmysle § 81 ods. 6 zákona, pre potreby ustálenia výšky
(okrem sirotských) vdovského dôchodku, za účelom zmeny pomeru vdovského dôchodku s konkurujúcim sirotským dôchodkom (dôchodkami), čo je však rozpore s ust. § 75 ods. 1
a § 77 ods. 1 zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu postup odporkyne pri uvedenej úprave
pozostalostných dôchodkov v predmetnej veci (ktorá v intenciách ustanovenia § 81 ods. 6
zákona najprv vychádzala z vdovského dôchodku matky navrhovateľky v takej sume, na aký
jej vznikol nárok t. j. 60% zo sumy invalidného dôchodku nebohého a až po prepočte
pozostalostných dôchodkov aplikovala § 81 ods. 2 zákona a vdovský dôchodok matky
po porovnaní s jej invalidným dôchodkom a zistení, že je nižší, znížila na polovicu)
zodpovedá aj právnemu názoru najvyššieho súdu vyslovenému v rozsudku sp. zn. Sdo 1/97
zo dňa 29.4.1997 (uverejnenému pod č. 85/1999), podľa ktorého pred posúdením, ktorý
z dôchodkov pri ich súbehu je vyšší, treba najprv vypočítať osobitne výšku každého
zo zbiehajúcich sa dôchodkov, ku dňu keď k ich súbehu došlo a zistiť v akej výške by vznikol
nárok na samostatnú výplatu každého z nich. Len potom možno zistiť, ktorý z nich patrí
dôchodcovi ako vyšší v plnej výške a z ktorého dôchodku ako nižšieho, patrí len jedna
polovica.
Na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností
a po vyhodnotení odvolacích námietok odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, že rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom a vychádzali
zo správneho právneho posúdenia veci, preto s poukazom na § 220 OSP v spojení s § 250ja
ods. 3 OSP rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil
(§ 250q ods. 2 OSP).
Odporkyňa sa v odvolaní domáhala vyslovenia, že nie je povinná nahradiť
navrhovateľke trovy konania vzniknuté v konaní pred krajským súdom. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil,
musel s poukazom na § 224 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP
zmeniť aj výrok krajského súdu v trovách konania tak, že ich náhradu navrhovateľke
nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke trovy konania
nepriznal. Úspešnej odporkyni, ktorá podala odvolanie, zákon priznanie trov neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová