UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: JUDr. R. P., nar. XY, bytom ul. W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v konaní o starobnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2014 č.k. 8Sd/10/2013-26, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2014 č.k. 8Sd/10/2013-26 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č.: XY zo 06.12.2012 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č.: XY zo 06.12.2012 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa postupom podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 (ďalej na účely rozsudku len „opatrenie ministerstva“), zvýšila od 01. januára 2013 navrhovateľovi starobný dôchodok na 70,30 € mesačne.
2. Napadnuté rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi zvýšený o čiastku 2,10 € mesačne, hoci podľa § 1 písm. a) opatrenia ministerstva by prislúchala v sume 11,20 €.
Avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 82 ods. 13 zák. č. 461/2003 Z.z. sa pevná suma zvýšenia starobného dôchodku 11,20 € vynásobila číslom 0,18017000, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu navrhovateľovi za obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
II. Konanie na prvostupňovom súde
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok (označený ako „Návrh na preskúmanie rozhodnutia“) na Krajský súd v Bratislave, dôvodiac, že opatrením ministerstva sa starobný dôchodok zvyšuje o pevnú sumu, avšak v texte tohto opatrenia nie sú uvedené žiadne výnimky, ktoré by umožňovali odporkyni znižovať túto pevnú sumu dôchodkovej dávky, tak ako to v jeho prípade vykonala.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov, ktoré uviedol vo svojom opravnom prostriedku navrhovateľ podľa § 244 O.s.p., a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Preto na základe zisteného skutkového a právneho stavu napadnuté rozhodnutie ako správne v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
5. Krajský súd po tom, čo stručne zopakoval závery a zistenia odporkyne, konštatoval, že „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konajúci súd dospel k záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia č. XY zo dňa 6.12.2012 a preto ho konajúci súd ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.“.
Ďalšie právne názory krajského súdu sa v jeho veľmi stručnom rozsudku nepodarilo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ani pri vynaložení značného úsilia identifikovať.
III. Odvolanie navrhovateľa/stanoviska A) 6. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.06.2014 (č.l. 27) proti rozsudku prvostupňového súdu navrhovateľ poukázal na čl. 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
Ďalej polemizoval o nepriznaní doby odpracovanej vyslovene v Slovenskej republike v období rokov 1997 až 31.12.1999; kedy pracoval na Ministerstve životného prostredia, ako aj na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky v období od 2000 do 2002. Tiež sa vyjadril k nezapočítanej dobe, kedy navrhovateľ živnostensky podnikal.
7. Ďalej navrhovateľ poukázal na nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku krajského súdu, najmä vo vzťahu k určeniu návrhu, podľa ktorého mal preskúmavať napadnuté rozhodnutie, nakoľko to krajský súd vôbec vo svojom odôvodnení ani neuviedol.
8. Záverom navrhovateľ uviedol, že požaduje od odvolacieho súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
B) 9. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 30.06.2014 (č.l. 42) vyplýva, že dôvody uvedené navrhovateľom nepovažuje odporkyňa za relevantné, pri určení koeficientu odporkyňa na určenie sumy zvýšenia starobného dôchodku zohľadnila aj ustanovenie § 82 ods. 2 písm. a) a ďalej odseku 13 zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. suma zvýšenia 2,10 € mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku 11,20 €sa vynásobila číslom 0,18017000, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku, k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nesprávnej sumy priznaného starobného dôchodku odporkyňa poukázala na rozsah napadnutého rozhodnutia, ktoré sa tejto otázky netýka (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3So/180/2000, 2So/40/2000, 1So/15/99, 3So/208/99, poprípade sp.zn. 9So/65/2008).
10. Na základe uvedeného preto odporkyňa požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny.
IV. Právne názory odvolacieho súdu
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil odporkyni späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov, a to z iných dôvodov.
12. Najvyšší súd sa sčasti stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených odporkyňou. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj opravného prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je právna otázka, či aplikácia ustanovenia § 82 ods. 13 zák. č. 461/2003 Z.z. za zisteného skutkového stavu je v prejednávanej veci možná.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
13. Prostredníctvom podaného odvolania navrhovateľ brojí proti pomernému skráteniu sumy 11,20 € zvýšenia svojho starobného dôchodku o pevne stanovenú sumu v zmysle § 1 písm. a) opatrenia ministerstva. Pritom vyslovil argumentáciu, že
„dospel k záveru, že nakoľko sa v predmetnom opatrení v ktorom sa starobný dôchodok zvyšuje o pevnú sumu, nie sú uvedené žiadne výnimky, ktoré by umožňovali Sociálnej poisťovni znižovať túto pevnú sumu dôchodkovej dávky, nemala tak Sociálna poisťovňa urobiť aj v mojom prípade.“
14. Na prvom mieste musí Najvyšší súd súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nepochybne vyplýva, že jeho argumentácia nevyhovuje zákonným kritériám obsiahnutým v ustanovení § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., t.j. je nepreskúmateľný, nakoľko krajský súd iba mechanicky a veľmi stručne (viď bod č. 5) zopakoval závery a zistenia odporkyne bez toho, aby ich analyticky preskúmal a zo získaných poznatkov vyvodil relevantné právne závery o správnom právnom posúdení veci.
15. Na druhej strane, pokiaľ odvolaciemu súdu v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 6 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) nebráni nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu prijať relevantné závery o opodstatnenosti obrany navrhovateľa, ktorá naznačuje podstatné právno-aplikačné vady napadnutého rozhodnutia (posúdenie správnej intertemporálnej aplikácie dotknutých ustanovení), potom je aj odvolací súd výnimočne oprávnený posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko je takéodvolanie prípustné.
16. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd poukazuje na evidentné zistenie, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie v merite veci, t.j. pri rozhodovaní o priznaní pomerne skrátenej hodnoty zvýšenia starobného dôchodku opiera o aplikáciu § 82 ods. 13 zák. č. 461/2003 Z.z. Pri tom neopomenula zdôrazniť, že v čase svojho rozhodovania, t.j. 06.12.2012, pri tejto aplikácii zobrala do úvahy aj legislatívne zmeny vyvolané zákonom č. 252/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Najvyšší súd musí konštatovať, že navrhovateľka nesprávne právne posúdila prejednávanú vec, nakoľko v čase jej rozhodovania, t.j. 06.12.2012, uvedené ustanovenie nebolo účinné, pretože zákonodarca článkom VII. citovaného zákona č. 252/2012 Z.z. vyjadril jasne svoj úmysel odsunúť účinnosť zmien vykonaných v § 82 (ide o bod 20. zakotvený v čl. I. zák. č. 252/2012 Z.z.), t.j. novoprijatého odseku 13 do neskoršieho obdobia, čím je potrebné rozumieť posunutie právnych účinkov až na obdobie počnúc odo dňa 01. januára 2013.
Podľa čl. VII. zákona č. 252/2012 Z.z. tento zákon nadobúda účinnosť 01. septembra 2012 okrem čl. I bodov 1 až 9, bodov 18 až 27, bodov 29 až 55, § 293ch až § 293co v bode 56 a bodu 57, čl. II a III, čl. IV bodov 1 až 7, bodov 9 až 104, bodov 106 až 116, § 123ae až § 123ak v bode 118, bodov 119 a 120, čl. V a VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 01. januára 2013, čl. IV bodu 105, ktorý nadobúda účinnosť 01. januára 2014 a okrem čl. I bodov 10 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 01. augusta 2016.
17. Za takto zistených časových súvislostí potrebných na správnu intertemporálnu aplikáciu (t.j. vo vzájomných časových súvislostiach pre zrušujúce ako aj zrušované zákonné texty) ustanovení § 82 zák. č. 461/2003 Z.z., týkajúcich sa zvyšovania starobného dôchodku navrhovateľa, musí Najvyšší súd výnimočne suplujúc právomoc prvostupňového súdu rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia z titulu nesprávneho právneho posúdenia.
18. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, ktorá sa týka nezákonnosti výpočtu sumy predčasného dôchodku, Najvyšší súd sa stotožňuje s námietkami odporkyne podporenej relevantnou judikatúrou Najvyššieho súdu (viď bod č. 9).
V.
19. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nemá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, hoci čiastočne vychádza zo zisteného skutkového stavu, tak tento skutkový stav nie je logicky vyhodnotený a ani nie je riadne právne posúdený. Na uvedenom právnom základe sa odvolací súd nestotožňuje s právnymi závermi odporkyne o tom, že v prejednávanej veci je navrhovateľovi možné v zmysle § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. pomerne krátiť sumu zvýšenia sumy starobného dôchodku.
Počas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
19. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach (viď bod č. 9), pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), postupom podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol v tom duchu, že rozsudok súdu prvého stupňa zmeniltak, že zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.
Bude preto ďalšou úlohou odporkyne, aby v medziach hore uvedených právnych názorov (§ 250j ods. 7 O.s.p.) rozhodla o podanej žiadosti navrhovateľa.
20. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) iba výnimočne prípustné opravné prostriedky, a to v prejednávanej veci nenastalo, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
21. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 (resp. 2) v spojitosti s § 250k ods. 1 subsidiárne § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého by úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania vzniklo pod podmienkou, že by svojou odvolacou argumentáciou upozornil odvolací súd na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo sa však v prejednávanej veci nestalo.
22. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).