Najvyšší súd Slovenskej republiky
1So/90/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J., bytom H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
26Sd 1/2010-25 zo dňa 25.6.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 26Sd 1/2010-25 zo dňa 25.6.2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia odmietol opravný prostriedok navrhovateľa z dôvodu, že oznámenie odporkyne
o zrážkach z dôchodku navrhovateľa nie je rozhodnutím podliehajúcim preskúmaniu súdom.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť. Krajskému súdu vytýkal, že mu svojim postupom a rozhodnutím
odňal možnosť konať pred súdom a boli porušené jeho ústavné práva. Poukázal tiež na to,
že on a jeho rodina sú v hmotnej núdzi. Vzniesol aj námietku zaujatosti, ktorú bližšie
nezdôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu súdu prvého stupňa zistil, že navrhovateľ
podal na krajskom súde návrh zo dňa 7.1.2010 označený ako „žaloba č. 2“, v ktorej uviedol,
že trvá na vyplácaní plnej sumy svojho dôchodku a žiada o vyplatenie všetkých zrazených
prostriedkov. Poukázal na obsah skoršieho návrhu - žaloby zaslanej odporkyni 26.1.2009
(ktorú pripojil vo fotokópii), z ktorého vyplýva, že táto smeruje proti oznámeniu odporkyne
o výplate dôchodku. Pripojenými podaniami tiež žiadal vydať voči odporkyni predbežné
opatrenie na „zabezpečenie riadneho chodu mojej domácnosti a rodiny“ a ustanoviť zástupcu
z radov advokátov. K podaniu pripojil kópie rozhodnutí odporkyne č. X. zo dňa 11.12.2008 a
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č. B/2007/02436-002 zo dňa 29.5.2007.
Vo svojom vyjadreniu k podaniu navrhovateľa odporkyňa vysvetlila svoj doterajší
postup vo veci, potvrdila, že navrhovateľ podaním zo dňa 26.1.2009 podal „návrh – žalobu“
proti oznámeniu o výplate dôchodku z dôvodu, že z dôchodku sa naďalej vykonávajú zrážky.
Poukázala tiež na to, že vzhľadom na to, že podanie navrhovateľa smerovalo proti oznámeniu
o výplate dôchodku vybavila ho vysvetľujúcim listom z 10.2.2009 (ktorý pripojila v kópii).
Krajský súd následne opravný prostriedok navrhovateľa odmietol, lebo dospel
k záveru, že smeroval proti oznámeniu o zrážkach, ktoré nie je rozhodnutím podliehajúcim
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.
Podľa § 250p veta prvá OSP ak je návrh podaný oneskorene, alebo ho podá ten,
kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha,
alebo ak navrhovateľ neodstránil vedy, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia
vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne.
Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci boli dané podmienky
odôvodňujúce uvedený postup krajského súdu. Po posúdení obsahu podania navrhovateľa
zo dňa 7.1.2010 súd prvého stupňa dôvodne ustálil, že navrhovateľ sa v podstate žiada
vyplácanie celého dôchodku vo výške 282,10€ v zmysle rozhodnutia zo dňa 18.12.2009
a domáha sa preskúmania oznámenia odporkyne o zrážkach z dôchodku (pripojeného
k predmetnému rozhodnutiu), ktoré však s poukazom na § 244 OSP nie je rozhodnutím
podliehajúcim súdnemu prieskumu.
Aj keď súd prvého stupňa v súlade s citovaným ustanovením podanie navrhovateľa
správne odmietol jeho pozornosti nemali uniknúť pripojené ďalšie samostatné podania najmä
obsahujúce žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov ako aj „návrh
na nariadenie predbežného opatrenia“ a s týmito sa mal náležitým spôsobom vysporiadať.
Podľa § 30 OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený
od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd
účastníka poučí.
Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Vyššie citované zákonné ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré musia byť
kumulatívne splnené, aby súd mohol ustanoviť účastníkovi zástupcu z radov advokátov. Hoci
v predmetnej veci je účastník oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pre potreby
ustanovenia advokáta sa musí skúmať aj splnenie podmienok v zmysle § 138 ods. 1 OSP.
Jednou z týchto podmienok je, že zo strany účastníka nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa názoru odvolacieho súdu však v predmetnej veci možno dôvodne dospieť
k záveru, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (o také ide najmä
vtedy, ak zo skutkových okolností a tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže
byť vyhovené), keďže oznámenie odporkyne o zrážkach z dôchodku navrhovateľa nepodlieha
preskúmaniu súdom, pričom namietané vykonávanie zrážok z jeho dôchodku sa realizuje
na základe právoplatného exekučného príkazu (v prospech oprávneného H., spol. s r.o., L.),
čo navrhovateľ nespochybnil. Okolnosti týkajúce sa exekučného konania, rozhodnutia
a postupy v rámci exekúcie nie sú a nemôžu byť predmetom súdneho preskúmavacieho
konania v zmysle ustanovení piatej časti OSP.
S poukazom na § 244 ods. 1 OSP a nasl. (v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy) v správnom súdnictve rovnako neprichádza do úvahy (keďže ide o inštitút sporového
konania) vydanie predbežného opatrenia – „aby Sociálna poisťovňa bola povinná na svoje
náklady plne zabezpečiť riadny chod domácnosti a rodiny navrhovateľa“.
Hoci súdu prvého stupňa možno dôvodne vytknúť, že k predmetným podaniam
obsahujúcim žiadosť o ustanovenie advokáta a návrh na vydanie predbežného opatrenia
nezaujal stanovisko, odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné
uznesenie krajského súdu inak vecne správne zrušiť a vrátiť mu vec za účelom posúdenia
a rozhodnutia o uvedených návrhoch navrhovateľa (čo urobil odvolací súd sám), nakoľko
vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, by išlo len o formálne zopakovanie konania
pred krajským súdom, bez dôvodnej možnosti očakávania rozhodnutia prospech
navrhovateľa.
K navrhovateľom (v odvolaní) vznesenej námietke zaujatosti odvolací súd odvolací
súd poznamenáva, že ide o námietku blanketárnu, na ktorú sa v zmysle § 15a ods. 3 OSP
neprihliada.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 250l ods. 2 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania nepriznal.
POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. novembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová