ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: B. N., bytom Y., V. X, t. č. UVTOS Leopoldov, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ulica 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sd /311/2015-44 z 3.októbra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sd /311/2015-44 z 3.októbra 2016 mení tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2015 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2015, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že hoci bol za invalidného uznaný pretože má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 60% na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava z 3.júna 2015, nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z.(ďalej v tomto rozsudku len „zákon o sociálnom poistení“). Počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veci nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. 29. 10. 2014 navrhovateľ získal len 1660 dní dôchodkového poistenia, čo je 4 roky a 200 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo na základe zistených skutkových okolností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 22. júna 2015 je v súlade so zákonom a preto ho podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal, že jeho úraz sa stal v roku 2006 a teda dátum invalidity by sa mal uvádzať rok 2006. Oznámil, že toto tvrdenie doloží prepúšťacou správou, o ktorú požiadal nemocnicu v Leviciach. Spolu s podaním zo 16.12.2016 predložil prostredníctvom krajského súdu fotokópiu dokladu „chorobopis“ z nemocnice s poliklinikou Levice - traumatologického oddelenia z 26.5.2006.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6. marca 2018 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).
Rozhodnutie o nároku na dávku sociálneho je nepochybne rozhodnutím, ktoré významnou mierou zasahuje do sociálnych práv poistenca - žiadateľa o takúto dávku, preto takéto rozhodnutie musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku (poistenca) musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňuje vysloviť záver, že poberateľ invalidného dôchodku nespĺňa medicínske a ďalšie podmienky pre splnenie nároku invalidnej dávky. Za tým účelom je organizačná zložka sociálnej poisťovne, ktorou je Sociálna poisťovňa - ústredie (§ 179 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona o sociálnom poistení) povinná obstarať potrebné podklady na rozhodnutie v súlade s postupom ustanoveným v § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď' účastníka konania, odborné posudky a znalecké posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberateľa dávky, osobitný význam. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že jeho podkladom bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava z 3.júna 2015, ktorý okrem iného ustálil vznik invalidity navrhovateľa dňom 29.októbra 2014. Vzhľadom na to, že navrhovateľ túto skutočnosť namietal poukazom na úraz utrpený v júli 2006, odporkyňa požiadala o poskytnutie lehoty na ustálenie tohto obdobia v súčinnosti s posudkovým lekárom. V novom posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov zo 7.júna 2016 posudkový lekár konštatoval, že o úraze z roku 2006, ktorý sa stal pred nástupom do výkonu trestu, „nie je k dispozícii prepúšťacia správa ani následné ďalšie ošetrenia, ktoré sú potrebné k posúdeniu invalidity.... z tohto obdobia nie sú prítomné žiadne odborné vyšetrenia, na základe ktorých by sme mohli určiť predný dátum jeho invalidity. Ak posudzovaný predloží také vyšetrenia, bude dátum jeho invalidity upravený“. Vzhľadom na to, že navrhovateľ dodatočne predložil doklad, ktorý by na základe posúdenia posudkovým lekárom mohol predstavovať dôvod pre zmenu doby vzniku jeho invalidity, ktorá bola ustálená v samotnom rozhodnutí odporkyne, ktorého obsah by tak nezodpovedal skutočnostiam v ňom uvádzaných, bude potrebné, aby k tejto okolnosti zaujala stanovisko v súčinnosti s posudkovým lekárom aj odporkyňa.
Z uvedených dôvodov preto nebolo možné stotožniť sa so skutkovými závermi obsiahnutými v rozhodnutí odporkyne, ktoré by bez pochybností odôvodňovali predpoklady na jeho potvrdenie. Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom protirozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p., je dôvodné konštatovanie, že nie je v právomoci prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ani dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia.
Odvolací súd preto považoval za potrebné zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu, zrušiť rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie (§ 220 ods. 1 a § 250q ods.2 O. s. p. s poukazom na § 2501 ods. 2 a § 250ja ods. 3 O. s. p. a § 372 1 ods. 2 O. s. p.).
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude zaujať stanovisko k predloženému dokladu navrhovateľa z 26.5.2006, doplniť dokazovanie na ustálenie doby vzniku invalidity navrhovateľa, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd úspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.