Najvyšší súd
1So/87/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci
navrhovateľa: V., bytom P., toho času v Ú., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sd/185/2007-92 zo dňa 29.4.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 18Sd/185/2007-92 zo dňa 29.4.2010 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 28.8.2007, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla
žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená len
na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie žiadajúc rozhodnutie odporkyne zrušiť
a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Poukázal na svoje zdravotné problémy, ktoré podľa jeho názoru
krajský súd nebral do úvahy a navrhol vyžiadať svoju zdravotnú dokumentáciu z nemocníc, kde bol
liečený.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu môže navrhovateľ
znovu požiadať o invalidný dôchodok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou (ods. 1).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ
a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).
V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne
objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,
vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa bol
posúdený dňa 7.8.2007, po podaní žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 3.8.2007, posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne- pobočka Levice so záverom, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľa sú poruchy nálad - depresívne, stredne ťažké formy (kap. V,
pol. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona), ktoré odôvodňujú 35%-ný pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z posudku ďalej vyplýva, že aktuálne
psychiatrické vyšetrenie poukazuje na prítomnosť depresívnej poruchy v remisii, bez psychotických
príznakov, porúch myslenia a vnímania a bez významnejšej poruchy psychomotoriky. Depresiu
hodnotil ako reaktívnu, nakoľko hospitalizácie nasledovali po opakovaných výkonoch trestu.
Syndróm závislosti od alkoholu posudkový lekár nehodnotil ako posudkovo významný, pretože
neboli dokumentované somatopsychické dôsledky.
Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – pobočky Trenčín dňa 3.12.2007 a posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia, so sídlom v Trenčíne, dňa 12.12.2007,
ktorí na základe stanovenia zhodnej diagnózy dospeli k rovnakému záveru vylučujúcemu invaliditu
u navrhovateľa. Rozhodujúce ochorenie – depresívna poruchy stredne ťažkého stupňa – je aktuálne
v remisii, preto zodpovedá dolnej hranici zákonom stanového percentuálneho rozpätia miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné ochorenia lekári nepovažovali
za posudkovo významné. Syndróm závislosti na alkohole bol v remisii, IQ je v oblasti podpriemeru,
no pri hodnote IQ 79 sa nejedná o mentálnu retardáciu.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu,
ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli správne a v súlade
so zákonom.
Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal,
či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých
zdravotných problémov, ktoré navrhovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska
spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov
vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel.
Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver
spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol
ustálený. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.
Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd
považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod
na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Všetky v konaní
predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie a odvolací súd nepovažoval za potrebné za týmto účelom vyžiadavať zdravotnú
dokumentáciu navrhovateľa zo zariadení, kde sa navrhovateľ mal v minulosti liečiť, najmä ak ani
na pojednávaní sám žiadne nové lekárske správy súdu nepredložil a priznal, že ani v čase, keď bol
na slobode, žiadnych odborných lekárskych vyšetrení sa nedomáhal. Ak by sa však v budúcnosti
zdravotný stav navrhovateľa zhoršil, nič mu nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jeho
zdravotného stavu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský
súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto
jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,
pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová



